Andrej Mišanek: Kultúra smrti |
Už niekoľko mesiacov je témou číslo jeden
nový, respektíve doteraz neznámy koronavírus. Stále dookola sa hovorí
o pandémii, epidémii, nebezpečnom šírení choroby, o počte testovaných
a nakazených... Nedá sa tomu vyhnúť. Spôsob informovania o tomto
probléme má všetky znaky mediálnej hystérie a následkom je masová
psychóza.
Bude preto užitočné pozrieť sa na vec kriticky, takpovediac z druhej strany, ozrejmiť si niektoré pojmy i fakty a objasniť význam slov, ktoré sú v týchto dňoch veľmi často používané.
Epidémia je podľa slovníka hromadná nákaza.
V reálnom živote sa s ňou stretávame najmä v súvise s chrípkou
(chrípková epidémia). Epidemiológia pozná kritériá na určenie a vyhlásenie
epidémie. Tých kritérií je viac a sú v rôznych krajinách odlišné,
možno ich však zhrnúť do istého rámca.
Kľúčovým ukazovateľom je počet nakazených na
100 000 obyvateľov. Zväčša sa uvádza, že epidémia je vyhlasovaná pri
dosiahnutí prahu 1600 až 1800 chorých na 100 000 obyvateľov. Ak by sme
teda chceli hovoriť o epidémii celoštátneho rozsahu, tak v prípade
Slovenska to predpokladá chorobnosť v počte minimálne 80 000 ľudí.
Povedzme, že Covid-19 je nebezpečnejší ako
bežná sezónna chrípka a preto treba uplatniť prísnejšie kritériá,
napríklad tisíc chorých na 100 000 obyvateľov – v tom prípade sa celoslovenský stav epidémie začína pri počte 50 000 nakazených. K tomu
v uplynulých mesiacoch ani zďaleka nedošlo. Čo teda viedlo „odborníkov“ a
„štátnikov“ k vyhláseniu epidémie? A bola tu vlastne, z aspektu
dlhodobo platných epidemiologických pravidiel, epidémia ochorenia Covid-19?
Pravdaže, možno argumentovať postojom Svetovej
zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá v reakcii na šírenie nového vírusu
vyhlásila stav pandémie (pandémia: epidémia svetového rozsahu). Ale potom treba
vziať do úvahy zarážajúci fakt, že táto organizácia je z veľkej časti
financovaná zo súkromných zdrojov – prostredníctvom nadácií, za ktorými stoja
mocné korporácie a zbohatlíci s vlastnými záujmami. Čiže predstava,
že WHO je nejaká verejnoprávna či bohumilo dobročinná inštitúcia, pôsobí dosť
naivne.
Všimnime si ďalší aspekt problému. Ľudská
pamäť je niekedy krátka. Zobral som preto do rúk staršie noviny, konkrétne
denník Sme s dátumom vydania 2. 4. 2020 (i ďalšie vydania). Noviny
uvádzajú, že prvého apríla tohto roku bolo na Slovensku zaznamenaných 37 nových
prípadov ochorenia Covid-19. Podobné čísla boli zaznamenané aj v iných
dňoch a bez výraznej zmeny je to doteraz (stále ide najviac
o desiatky nových prípadov). Pritom na jar boli zatvorené kostoly, školy,
úrady, obchody i fabriky, obmedzené bolo cestovanie dokonca i vnútri
štátu, ľudia boli zatváraní do karantény, takzvané odborné konzílium sa
vyhrážalo ďalším sprísnením opatrení a premiér sníval či skôr blúznil o
„vypnutí krajiny“. Dnes z toho ostalo len občasné strašenie a „osvedčené
rúška“ (odhliadnuc od trpkých spomienok a pretrvávajúceho manipulovania
s verejnou mienkou). A tak vyvstávajú otázky: Je terajšia
epidemiologická situácia zásadne odlišná od tej jarnej? Alebo už kompetentní
aspoň čiastočne vytriezveli a pochopili, že taký cirkus s národom sa
nedá robiť donekonečna?
Je čoraz zjavnejšie, že správy
o nebezpečnosti nového koronavírusu boli nafúknuté a opatrenia proti
jeho šíreniu boli prehnané, neadekvátne, neprimerané – namiesto uvážených,
diferencovaných, cielených zákrokov dochádzalo a ešte aj dochádza k nezmyselným
reštrikciám (nezmyselnou reštrikciou je aj celoplošná a údajne doživotná
povinnosť nosenia rúška).
Takže pandémia! Áno, dnešná spoločnosť je
naozaj chorá, ale nie na covid, je chorá mentálne.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Nosenie
rúška je v rozpore s našou kultúrou
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Vynikajúci pohľad na súčasnú situáciu. Musel som sa aj zasmiať záverečnej vete. Ďakujem pán Maršálek.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za podporu.
OdstrániťVäčšinou sa v tejto veci stretávam s nepochopením a nesúhlasom.
Ďakujem, je to dobre a fakticky napísané.
OdpovedaťOdstrániťAdresujem a ďakujem autorovi tohto článku! Okrem iného výstižne píše...Mám právo na rozmýšľanie...Žiaľ, vážený pán Maršálek, takých čo sa aj zamýšľajú a rozmýšľajú je čoraz menej...Žiaľ, ale čo už...myslenie bolí...milan
OdpovedaťOdstrániťMúdra a odvážna analýza človeka, ktorý ešte nezabudol myslieť. Je to zriedkavé v dnešnej dobe.
OdpovedaťOdstrániťVďaka za poctivé zamyslenie nad situáciou. Nielen manipulácia, ale zdá sa mi, že nás kdesi chce niekto nahnať do slepých uličiek. Ešte ani látka na očkovanie neexistuje, už ktosi hovorí o jej povinnom dávkovaní a postihoch pre tých, ktorí očkovanie odmietnu. Nielen korona nás ohrozuje, ale čosi iné čomu má korona poslúžiť. Vďaka Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťPáter Milan Glaser SJ, vedúci českej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, otvorene hovorí:
Odstrániť„Hysterie rozpoutaná kolem koronaviru je další jiskrou otce lži rozněcujícího nenávist vůči Bohu a vůči lidem, kterým však na rozdíl od Boha může ublížit...“
https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=31471
Ďakujem za hodnotný článok
OdpovedaťOdstrániťZaujímavý článok lekára o informačnej vojne a pandémii strachu:
OdpovedaťOdstrániťhttps://liptakpeter.blog.pravda.sk/2020/09/21/slovo-k-mojim-ludom-seniorom-detom-vsetkym-mojim-pacientom-kolegom/