Otvorený list podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva SR Richardovi Sulíkovi

Vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík,

ako slovenského katolíka ma mimoriadne znepokojuje Vaše likvidačné ťaženie proti Katolíckej cirkvi a voči kresťanským cirkvám vôbec. Ako neoliberál ste sa nikdy netajili svojím militantným ateizmom a snahou „odstrihnúť“ Slovensko od jeho kresťanských koreňov. Verejne ste podporili právo na eutanáziu, registrované partnerstvá homosexuálov, energicky ste bojovali proti voľným nedeliam, pokúšali ste sa presadiť zníženie počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré boli zároveň cirkevnými sviatkami, atď.

Zaiste máte právo mať odlišný názor na niektoré veci, nemôžete však ignorovať fakty a zavádzať občanov Slovenska klamlivými údajmi. Týka sa to predovšetkým presadzovania odluky cirkvi od štátu, ktoré odôvodňujete pochybnými argumentmi, napríklad tvrdením, že štát dopláca na cirkvi a odluka cirkvi od štátu by bola spravodlivým vyrovnaním sa štátu s cirkvami. Lenže opak je pravdou. Nie štát dopláca na cirkvi, ale cirkvi živia štát! Podľa štatistík tvoria veriaci ľudia na Slovensku, predovšetkým však katolíci, prevažnú väčšinu obyvateľstva Slovenska. Títo veriaci ľudia tvoria hodnoty, zveľaďujú túto krajinu a platia dane, takže štát je živený z prostriedkov, ktorých drvivú väčšinu vytvárajú veriaci ľudia! Gro pracujúcich a mnohí podnikatelia na Slovensku sú kresťania! Bez nich by bol štát stratený! Teda nie štát živí cirkvi, ale naopak, štát je živený takmer úplne veriacimi obyvateľmi SR!

Okrem toho spoločnosť má voči cirkvám, zvlášť voči majoritnej Katolíckej cirkvi, ku ktorej patrím aj ja, veľký dlh z minulosti, predovšetkým z čias totalitnej éry v rokoch 1948–1989. V tomto období boli cirkvi prenasledované a značná časť cirkevného majetku bola znárodnená bez finančnej náhrady. Cirkvám boli ponechané len malé pozemky s plochou neprekračujúcou 1 ha a stavby bez hospodárskeho zázemia na financovanie ich údržby alebo prevádzky. Štát si však ponechal dozor nad týmto majetkom a cirkvi s ním nemohli disponovať bez súhlasu štátnej správy. Štát sa zaviazal udržiavať, opravovať a zabezpečovať prevádzku kostolov a farností, a tiež finančne prispievať na aktivity cirkví.

Lenže starostlivosť štátu o cirkevný majetok bola v mnohých prípadoch nedostatočná a keď po roku 1989 dostali cirkvi úplnú slobodu, veriaci nachádzali svoj majetok často v dezolátnom stave. Môžem poslúžiť vlastnými skúsenosťami z Farnosti Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou, kde bývam. Kým farský kostol, v roku 2008 povýšený na Baziliku Minor Narodenia Panny Márie, bol pred rokom 1989 štátom ako-tak udržiavaný v prevádzkyschopnom stave, pripojený objekt fary, pôvodne stáročný paulínsky kláštor, chátral a na jeho vonkajšom murive sa objavili veľké trhliny, takže hrozilo vážne poškodenie budovy. V takomto stave prevzala poškodený objekt v roku 1989 Katolícka cirkev a v nasledujúcom období sa vďaka veľkému úsiliu katolíckeho kléru i veriacich podarilo zachrániť chátrajúcu stavbu a vrátiť ju pôvodnému účelu.

Po Novembri 1989 začal štát v niekoľkých etapách vracať cirkvám ich majetok neraz v chatrnom stave. Veriaci sa však s nadšením pustili do jeho obnovy. Často svojpomocne, neraz bez finančného prispenia štátu opravovali staré, poškodené objekty a stavali nové kostoly a iné náboženské objekty. Sám som sa zúčastnil niekoľkých takýchto svojpomocných brigád a môžem potvrdiť horlivý a nezištný zápal veriacich pri zveľaďovaní cirkevného majetku.

Z týchto aktivít cirkví však výrazne profitoval aj štát, pretože pri opravách poškodených objektov a budovaní nových stavieb boli potrebné tehly, cement, vápno a množstvo iných stavebnín, ale aj farby, náterové hmoty a množstvo iných materiálov, takže slovenský priemysel aj vďaku úsiliu cirkví mimoriadne prosperoval. Mnohí veriaci z vlastných úspor prispievali veľkými sumami na obnovu a zveľadenie cirkevného majetku, takže štát bol pritom len minimálne finančne zaťažený a nikdy úplne nevykompenzoval cirkvám straty, ktoré im spôsobil predchádzajúci režim. A to už nehovorím o morálnych ujmách a neprávostiach, ktoré cirkvám nikdy nikto nemôže úplne vykompenzovať. Dodnes neboli reštitúcie cirkevného majetku dokončené na 100 percent, takže ak by sme mali hovoriť o spravodlivom vyrovnaní sa štátu s cirkvami, museli by sme konštatovať, že nie cirkvi dlhujú štátu, ale štát je ešte veľkým dlžníkom cirkví.

Ostatne, realizácii odluky cirkvi od štátu bráni Vatikánska zmluva, uzavretá počas vlády Mikuláša Dzurindu. Táto zmluva je nevypovedateľná a bez súhlasu Vatikánu nie je možné odluku cirkvi od štátu uskutočniť.

Navyše, pán Sulík, zabúdate na to, že to boli kresťanské cirkvi, ktoré priniesli slovenskému národu kultúru a vzdelanosť. Zabúdate na to, aký význam pre existenciu slovenského národa mali sv. Cyril a Metod, alebo duchovní Anton Bernolák, či Ľudovít Štúr a mnohí ďalší. Zabúdate na to, že Cirkev stavala školy a nemocnice. Napríklad v mojom bydlisku, vo Vranove nad Topľou, zriadili prvú školu františkáni už v 15. storočí a neskôr, v roku 1570, tu bola zriadená evanjelická škola gymnaziálneho typu. Cirkvi teda stáli pri zrode školstva. K cirkvám sa hlásili najvýznamnejší umelci, spisovatelia, politici a vôbec elita národa. Cirkvi najviac prispeli k všeobecnému pokroku spoločnosti, preto nemožno hodnotiť význam existencie cirkví cez prizmu peňazí. Cirkvi dali štátu veľmi veľa, často nezištne, z kresťanskej lásky, bez nároku na odmenu. Preto je nutné chápať snahy o odluku cirkvi od štátu bez adekvátneho odškodnenia cirkví za devastáciu cirkevných majetkov v minulosti za akt krajnej nespravodlivosti. Podobne nemožno v žiadnom prípade akceptovať Vašu snahu presadiť zníženie počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré sú zároveň cirkevnými sviatkami, a iné Vaše proticirkevné aktivity.

Nikto Vám, pán Sulík, neberie a ani nemôže vziať právo byť ateistom, ale len dovtedy, pokým to bude Váš súkromný postoj. Pokiaľ však budete podnikať kroky, smerujúce k existenčnému ohrozeniu cirkví, som povinný upozorniť Vás na to, že narazíte na rozhodný, vytrvalý a nekompromisný odpor veriacich Slovenska.

S úctou –

 

Karol Dučák, katolícky žurnalista a spisovateľ

 

(Na vedomie redakciám: Sme, Pravda, Aktuality.sk, Hlavné správy, Infovojna.sk, PriestorNet.com, Katolícke noviny, TK KBS, Rádio Lumen)