Polrok súčasnej vládnej koalície

 

Kresba: Andrej Mišanek

V týchto septembrových dňoch uplynul polrok, teda jedna osmina volebného obdobia,  vládnej koalície, ktorá vzišla z volieb konaných 29. februára. Toto obdobie bolo poznamenané hrozbou svetovej vírusovej pandémie a mnohými obmedzujúcimi až šikanujúcimi opatreniami, ktoré majú zabrániť jej šíreniu.

Zverejnené prieskumy volebných preferencií naznačujú postupnú stratu voličskej obľuby osoby i strany súčasného premiéra. Na výkon moci možno mať rozličné názory, ale moje presvedčenie je, že ten súčasný je možné v krátkosti označiť slovom „nezodpovedný“.

Ľudia, ktorí sú ešte schopní koľko-toľko reálne myslieť a majú určitú mieru zodpovednosti za svoj život i chod spoločnosti, žiadnu z vládnych strán nevolili. A tí, ktorí volili, sa postupne spamätávajú – i keď možno až priveľmi pomaly. Nastáva vytriezvenie od sľubov súčasného premiéra a spôsobov výkonu jeho funkcie. Občania majú možnosť pochopiť, že sľuby, ktoré im štedro rozdával v rokoch, keď bol opozičným poslancom a v predvolebnej kampani, boli iné než spôsob a rétorika v súčasnosti, keď vykonáva funkciu predsedu koaličnej vlády.

Z veľkého bojovníka za práva a slobody občanov, osobitne tých najobyčajnejších, sa stal človekom, ktorý sa správa vlastnícky, arogantne a mocensky, nielen v opatreniach proti hroziacej pandémii koronavírusu. Zodpovednosť za ekonomické problémy je kladená, ešte výraznejšie než doteraz, na plecia občanov, často s nepatričnou dávkou arogancie a hrou na spasiteľa a dobrého záchrancu.

Súčasný premiér zmenil rétoriku nielen v otázke získaných titulov z vysokých škôl (pri svojej osobe i osobe koaličného partnera a predsedu parlamentu). Zmenil rétoriku aj vtedy, keď neprávom obviňoval z nečestného obohacovania predstaviteľa bývalej vlády, alebo keď novinári vážne podozrievali z nečestného konania vo finančných krokoch jeho manželku, na ktorú previedol svoj majetok pred či počas politickej kariéry.

Zakiaľ čo on s veľkou dávkou istoty dokázal obviňovať predstaviteľov bývalej vlády a každého, kto mu kládol prekážky v jeho opozičnom snažení, sám sa pokladal za záchrancu morálky, odbornosti, čestnosti aj slušnosti. Dnes tí, ktorým len trochu funguje ešte zdravý rozum, môžu vidieť niečo iné. Rozdiel v rétorike i konaní, keď bol v opozícii, pred voľbami a v súčasnosti, keď stojí na čele vlády a nesie zodpovednosť za výkon fungovania štátu.

Hra na čestného, morálneho a spravodlivého bola hrou, ktorá sa mu podarila a zrejme aj vyplatila. Iste sa však raz skončí, ťažko povedať ako, ale už dnes je jasné, že najťažšie jej dôsledky si odnesú práve tí ľudia, za ktorých z opozície bojoval a ktorí mu uverili. Je to len otázka času a myslím, že to nastane skôr než uplynie celé volebné obdobie. Kariéra súčasnej koalície postavená na piesku klamstva a podvodu sa skončí. Podobne ako sa skončila komunistická totalita, aj keď vtedy to trvalo 40 rokov. Myslím, že súčasnú koalíciu štyroch strán drží vidina ekonomických výhod a politickej a spoločenskej kariéry a vidina rozdeľovania peňazí prichádzajúcich z európskych štruktúr, pričom o našich odvodoch do nich sa taktne mlčí. Možno  je to aj dôvod, prečo mnohí iní mlčia a podporujú túto čudnú, morálne i odborne pochybnú a skompromitovanú koalíciu. Ale znova je tu paralela s obdobím komunizmu, aj vtedy bolo dosť ochotných na spoluprácu v rozličných formách a štruktúrach.

Nejde mi o osud premiéra ani súčasných koaličných politikov a ich prisluhovačov a podporovateľov. Oni sa iste v dnešnej čudnej a morálne rozvrátenej spoločnosti dobre dokážu uplatniť i po opustení politických funkcií. Skôr mi ide o občanov, najviac o tých, ktorí denne zápasia o prežitie a skyvu chleba pre svoju rodinu a čestne a zodpovedne pracujú a za najmenšie mzdy vykonávajú služby, bez ktorých by žiadna civilizovaná spoločnosť nedokázala fungovať.

Pýtam sa, či národ, ktorý klesol pred komunálnymi, regionálnymi, prezidentskými a parlamentnými voľbami na veľmi úbohú úroveň, sa ešte dokáže vzchopiť a či skompromitovaných politikov, ktorí len sľubujú a pôsobia na city a slabé miesta pomocou médií, dokáže nahradiť lepšími a zodpovednejšími, a ani sa neodvážim povedať, že aj takými, ktorí by sa dokázali obetovať a slúžiť a mali by na to aj morálne predpoklady  (v dejinách Slovenska máme viaceré takéto príklady).

Stavať na tom, že volič si vyberie toho, kto menej klame, kradne a podvádza, je nezodpovedné, väčšinou aj nepravdivé; mediálny svet dokáže robiť priam zázraky. Súčasní politici mnoho získali a ešte veľa získajú. Na mravnom rozklade sa dá výhodne zarábať, ale len do času. Niekto však bude musieť investovať nemalé prostriedky, a nielen materiálne, do morálnej obrody, lebo inak nie je možná žiadna budúcnosť.

Mnohí zažívame ďalšie sklamanie z politického vývoja na Slovensku. Koľké už za posledné desaťročia? Len nádeje, síl a dôvodov na optimizmus máme čím ďalej, tým menej. Možno by stačilo trochu zmyslu pre povinnosť, zodpovednosť, realitu a morálku v každom z nás. Možno o trochu viacej aj u tých, ktorí sú za niečo zo štátneho rozpočtu platení...

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok:

Vytriezvenie ešte len príde (Povolebná úvaha)

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)