Svedectvo vernosti

 

Svedkyne viery a vernosti – pod týmto názvom vyšla v Spolku svätého Vojtecha zaujímavá knižka, a to pri príležitosti 70. výročia „Akcie R“ – likvidácie ženských kláštorov na Slovensku, ktorá sa začala 29. augusta 1950. Je cenným prínosom nielen pre históriu, ale aj pre súčasných kresťanov a pre budúcnosť. Vypovedá o ťažkom živote kresťanov, najmä kňazov a rehoľníkov, počas rokov trvania totalitného režimu (1948–1989, keď už aj poslední svedkovia týchto udalostí, osobitne 50-tych rokov, ktoré boli najtvrdšie, odchádzajú do večnosti. Kniha ponúka hodnotné svedectvo sestier z Kongregácie Dcér Božskej Lásky na Slovensku o vernosti svojmu povolaniu a poslaniu v čase ťažkých skúšok.

Likvidácia kláštorov (Akcia K) v bývalom Československu sa začala v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď v priebehu jednej noci boli zlikvidované takmer všetky mužské kláštory v celej republike, 4. mája dielo bolo dokončené a zrušené už boli celkom všetky. Ženské kláštory, (Akcia R) sa začala 29. augusta 1950, pokračovala postupne, pretože rehoľníčok bolo viacej než rehoľníkov a tvorili veľkú väčšinu personálu v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach a štát ich nemal kým nahradiť, najprv musel vyškoliť civilný personál.

V auguste 1950 boli likvidované predovšetkým rehole, ktoré sa venovali pedagogickej a edukačnej činnosti. Pracovný pomer bol väčšinou s nimi ukončený ku koncu školského roka, ale nevedeli, aká bude ich ďalšia činnosť. V ten deň prišli zmocnenci do jednotlivých kláštorov a prikázali sestrám zbaliť sa, dali im čas niekoľko hodín a potom ich odviezli do sústreďovacích kláštorov, kde boli nútené žiť sestry z viacerých reholí v neľudských podmienkach pod dozorom zmocnenkýň.

Ponúknuté možnosti opustiť kláštor a vrátiť sa k rodine až na výnimky sestry odmietli. V nasledujúcich jesenných dňoch väčšinou pracovali pri zbere úrody z polí v poľnohospodárskych podnikoch v okolí. V zimných mesiacoch šili pre textilné továrne, prípadne pre väzňov a v priebehu nasledujúcich mesiacov boli postupne odsúvané do textilných tovární v českom pohraničí.

Zhruba po desaťročí ťažkej práce v továrňach boli postupne premiestňované do domovov dôchodcov a do sociálnych zariadení pre starých a telesne či duševne postihnutých v Čechách. Na Slovensko sa vrátiť nemohli. V Čechách takto mali lacné a svedomité pracovné sily. Koncom 70-tych rokov, keď sestrám pribúdali roky, mnohé sa v práci zodreli a zostarli, umožnili im vytvárať si zo svojich prostriedkov charitné domy, v ktorých dožívali. Najväčšie takéto sústredenie rehoľných sestier bolo na Bílej Vode, kde žilo niekoľko stoviek sestier a stovky sú ich tam aj pochované.

Rehoľníčky sa usilovali zachovať si svoju rehoľnú charizmu a napriek zložitým podmienkam si čo najlepšie plnili svoje rehoľné povinnosti a usilovali sa vydávať svedectvo viery aj v prostredí, v ktorom bola viera cudzia a kde ich mnohí nechápali. Tie, ktoré sa dožili slobody po roku 1989, sa mohli vrátiť na Slovensko, keď v reštitúciách získali naspäť svoje zdevastované domy, ktoré pred rokmi museli násilím opustiť, a mohli slobodne prijímať rehoľný dorast. Väčšinou sa vrátili dožiť svoj život do rodnej krajiny až po rozdelení Československa v roku 1993, dovtedy Slovensko navštevovali len počas dovolenky.

Kniha obsahuje trinásť autentických svedectiev dnes už väčšinou nežijúcich sestier Kongregácie Dcér Božskej Lásky, od násilného sústredenia až do obnovy rehoľného života po páde komunizmu. Sú to svedectvá nielen o dejinách Kongregácie, ale aj Katolíckej Cirkvi na Slovensku.

Okrem svedectiev sestier kniha obsahuje úvodné slovo, ktoré napísala provinciálna predstavená sr. M. Felicitas Vengliková FDC, chronológiu pôsobenia sestier tejto kongregácie na Slovensku od roku 1892, niekoľko básní, ktoré o danej situácii núteného odchodu sestry napísali, list sestry z Čiech svojej bývalej žiačke, obsahuje tiež základné informácie o samotnej Kongregácii Dcér Božskej Lásky, informácie o jednotlivých domoch a slovo na záver od jezuitu Ladislava Csontosa, ako aj svedectvo sr. M. Vojtechy Báchorovej FDC o období rokov 1975–1984, keď bola provinciálnou predstavenou, o období prenasledovania, o tajnej formácii rehoľníčok aj o rozmnožovaní kníh potrebných pre rehoľu. Svedectvá sú doplnené mnohými čiernobielymi fotografiami zachytávajúcimi život sestier pred násilným sústredením, počas neho i po obnove rehoľného života. Kniha má 208 strán a je v brožovanej väzbe s farebnou obálkou.

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiace články:

Svedectvo plného života

Hrdinský kardinál

Cirkev je spoločenstvo

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.