Výzva na rešpektovanie náboženských práv

 

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, predstavitelia verejného života,

právo na slobodné vyznávanie a praktizovanie náboženstva patrí k základným ľudským právam. Potvrdzujú to viaceré medzinárodné právne dokumenty a hovorí o tom aj Ústava Slovenskej republiky (v článku 24): „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“

Za vlády komunistov boli náboženské prejavy a práva veriacich všemožne potláčané. Po zmene politického režimu v roku 1989 začalo svitať na lepšie časy – nádejali sme sa, že rešpektovanie náboženských práv bude samozrejmosťou. Žiaľ, skutočnosť je iná. Aj v súčasnosti vidíme znevažovanie veriacich, osobitne kresťanov, či už v prostredí masmédií, kultúry alebo politiky. Vyskytujú sa aj vyslovene nenávistné prejavy, ktoré sú akosi zvláštne tolerované, akoby práve kresťania museli všetko zniesť a všetko strpieť.

Do toho prišla takzvaná koronakríza. V jarných mesiacoch bolo na niekoľko týždňov zakázané verejné slávenie bohoslužieb. Šlo o veľmi hrubý zásah do náboženského života miliónov ľudí, ktorý nemá v novodobých dejinách obdobu. Zvlášť zarážajúce bolo, že k zatvoreniu kostolov došlo v čase, keď ešte naplno fungovali napríklad telocvične, obchodné centrá a pohostinstvá.

Ukazuje sa, že prísne celoplošné reštrikcie boli kontraproduktívne, spôsobili viac škody ako úžitku. Napriek tomu sú obyvatelia Slovenska naďalej vystavovaní nátlaku a ponechávaní v neistote – protiepidemické opatrenia sa menia nesystémovo, nelogicky, unáhlene, nehovoriac o tom, že sú zle nastavené, takže dusia medziľudské vzťahy a vyvolávajú v ľuďoch strach. Niekoľkokrát sa stalo, že navrhované opatrenia boli zmenené pod tlakom istých záujmových skupín, ale na práva veriacich, pretože sú tichí a poslušní, sa neberie ohľad.

V Ústave Slovenskej republiky, na ktorú sa odvolávame, sa v súvise s výkonom náboženských práv píše, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, nezávisle od štátnych orgánov. Podmienky výkonu týchto práv možno v nevyhnutných prípadoch obmedziť iba zákonom (článok 24). V tomto kontexte vyvstávajú vážne otázky. Ktoré z predmetných opatrení boli schválené Národnou radou? Neprekračujú niektoré štátne orgány, respektíve komisie svoje kompetencie? Domnievame sa, že pod rúškom boja proti šíreniu nového vírusu dochádza z právneho i mravného hľadiska k neadekvátnym, nelegitímnym zásahom do života ľudí.

V slobodnej spoločnosti je neprípustné, aby štátna moc násilne (pod hrozbou trestov) menila stáročné konfesijné pravidlá. Liturgické normy predsa nemôžu byť upravované štátnymi predpismi. To nie je v poriadku, keď nejaký úradník v mene akejsi komisie oznamuje a prikazuje (na tlačovej konferencii!), ako majú prebiehať cirkevné obrady. Nie je v poriadku, keď niekto napríklad zakazuje používanie svätenej vody v kostoloch, keď inde sú otvorené kúpaliská, ktoré – mimochodom – v letných mesiacoch takpovediac praskali vo švíkoch.

Vyzývame preto tých, ktorí majú právomoc rozhodovať, aby zabránili ďalšiemu porušovaniu náboženských práv obyvateľov Slovenskej republiky. Žiadame otvorenie širšej diskusie o primeranosti protiepidemických opatrení, za účasti nezávislých odborníkov a duchovných autorít, s prihliadnutím na záujmy a potreby celej spoločnosti. Veríme, že táto naša verejná výzva nezostane nepovšimnutá. Napokon prosíme všetkých, ktorí s našou výzvou súhlasia, aby sa k nej pripojili.

 

25. 9. 2020

 

Signatári:

Karol Dučák, žurnalista a spisovateľ

Vlado Gregor, filozof a publicista

Ľudovít Košík, katechéta a publicista, regionálny historik

Ján Maršálek, básnik a spisovateľ

K výzve sa pripájajú (v abecednom poradí – zoznam aktualizujeme): 

Anna Bednárová, učiteľka na dôchodku

Marcela Čambalová, úradníčka

Ján Čápka, učiteľ na dôchodku

Marek Drobný, vychovávateľ

Irena Eiben, opatrovateľka

Peter Eiben, IT – administrátor

Jozef Fekete, katolícky duchovný

Jana Fujaková, ekonómka na dôchodku

Ján Grešák, spisovateľ

G. Hájíčková, dôchodkyňa

Albín Hraboš, dôchodca

Helena Hrehová, profesorka morálnej teológie

Jozef Javorka, analytik, FS SR

Zuzana Jurkemíková, katechétka

Ignác Juruš, plk. v. v. a rím. kat. kňaz

Ján Košiar, katolícky kňaz

Jozefa Košková, dôchodkyňa – povolaním zdravotná sestra

Katarína Kováčová, prekladateľka

Milan Kupecký, publicista, humorista

Martin Lacko, historik

Ján Litecký-Šveda, hudobník

Patrik Mikula, správca webu

Štefan Mordel, katolícky kňaz

Jozef Mydla SJ, kňaz – Spoločnosť Ježišova

Magdaléna Novotná, učiteľka na dôchodku

Viliam Oberhauser, exminister vlády SR

Anton Palaščák, elektrikár

Marcel Salaj, stavebný robotník

Marián Servátka, veľvyslanec

Viera Servátková, učiteľka na dôchodku

Vladimír Skočík, hudobník na dôchodku

Daniela Skočíková, dôchodkyňa

Mária Sýkorová, dôchodkyňa

Elena Šebová, psychologička, novinárka

Martin Ševčík, IT analytik

Andrea Šulíková, opatrovateľka

Marián Tkáč, bývalý predseda Matice slovenskej a viceguvernér NBS

Zuzana Vass, opatrovateľka

Jozef Zavarský (Teofil Klas), básnik a novinár

Eva Zelenayová, publicistka