Karol Dučák |
V súčasnej dobe sme svedkami
„koronacirkusu“ pre ochorenie Covid-19. V tom chaose často zaniknú iné
veľmi dôležité správy. Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky tesne
neprešiel návrh z dielne poslankyne Anny Záborskej (OĽaNO) na vydanie zákona,
ktorým sa mení zákon NR SR č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení
neskorších predpisov s cieľom zlepšiť ochranu nenarodeného života.
V návrhu boli prospešné opatrenia pre tehotné ženy, ktoré sa ocitnú
v komplikovanej situácii, potrebujú pomoc a majú o ňu záujem.
Nenašla sa však dostatočná podpora v parlamente pre záchranu tých
najnevinnejších a najbezbrannejších.
Táto spoločnosť je ako keby vo virtuálnej realite. S ochorením Covid-19 nám na Slovensku od marca tohto roku umrelo 159 ľudí (k 25. 10. 2020). Robí sa z toho veľký chaos, ako keby bolo toto ochorenie najväčším zabijakom nášho národa. Pravdou však je, že existuje množstvo závažnejších ochorení v populácii, ktoré zabíjajú nepomerne viac ľudí ako Covid-19. Ba, čo je najhoršie, my sami na Slovensku ročne zabíjame niekoľko tisíc živých ľudí v lonách matiek.
V roku 2019 tu bolo vykonaných
u žien s trvalým bydliskom v SR 5 824 umelých potratov, teda
42,3 percenta z celkového počtu potratov, ktoré vlani na území Slovenska zaznamenalo
Národné centrum zdravotníckych informácií (porov. Potraty v Slovenskej
republike 2019. In: Národné centrum zdravotníckych informácií. Dostupné
na internete: nczisk.sk).
Sami teda zabíjame mnohonásobne viac ľudských životov ako tá „hnusoba“ (ako
nazval premiér Matovič ochorenie Covid-19).
Niekto by mohol argumentovať, že plod
v lone matky nie je človekom, ale takéto pavedecké, neodborné
argumentovanie je nutné kategoricky odmietnuť. Už zygota, vznikajúca spojením
vajíčka so spermiou v lone matky, spĺňa definíciu samostatného ľudského
organizmu. Je to teda človek. Potvrdzuje to nielen Katolícka cirkev, ale
aj sekulárna veda. Dokonca aj liberálny Denník N, ktorý sotva možno podozrievať
zo sympatií k učeniu Katolíckej cirkvi, uverejnil už v roku 2015
brilantný článok Mateja Michalíka, zaoberajúci sa problematikou vzniku ľudského
života. Autor v ňom s odvolaním sa na výskumy amerických vedcov
jednoznačne konštatuje, že ľudský život sa začína počatím (porov. Mihalík. M. Veda:
ľudský život začína počatím, zygota spĺňa definíciu organizmu. In: Denník
N. Dostupné na internete: dennikn.sk).
Podobných výsledkov vedeckých výskumov by bolo možné uviesť omnoho viac.
Niekedy človeku ostáva rozum stáť. Kvôli 159 mŕtvym (k 25. 10. 2020) s ochorením Covid-19 robíme cirkus
poškodzujúci celú slovenskú populáciu – ale prečo politici neprelievajú
krokodílie slzy nad zabíjaním ľudských životov v lonách matiek? Nie, tu
vôbec nejde o nejaké mentorovanie alebo moralizovanie za každú cenu. Ide
o skutočnú pomoc ženám v tiesni. Mnohokrát sa stáva, že sa žena
dostane do nezávideniahodnej situácie nie vlastnou vinou. Sú napríklad prípady
otehotnenia žien pri znásilnení. Takéto ženy nemožno posudzovať ani odsudzovať.
Ostatne v Biblii sa píše: „Nesúďte, aby ste neboli súdení!“ (Mt 7, 1).
Omnoho lepšia a účinnejšia je
v takýchto prípadoch konkrétna pomoc a ochrana. Je potrebné pomôcť
nielen takýmto ženám, ale aj národu, ktorý vymiera. Slovenský národ vymiera
a každé potratené dieťa raz bude chýbať naším potomkom. Ak by sme
zachránili pred umelým potratom každé dieťa, ktoré bolo v minulosti kruto
odsúdené na smrť, dnes by sme neboli konfrontovaní s demografickou
katastrofou a všetkými jej neblahými následkami.
Je potrebné v tejto súvislosti naliehavo
pripomínať, že umelý potrat je vždy najhorším možným riešením ukončenia
nechceného tehotenstva. Nivočí národ, ktorý vymiera, nivočí morálku
spoločnosti, ale najviac nivočí samotnú tehotnú ženu.
Liberálne feministky, ku ktorým patrí aj
prezidentka SR Zuzana Čaputová, či poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková, sa
tvária, že chcú ženám dobre, keď sa im snažia vyboxovať právo na umelý potrat,
v skutočnosti im však robia peklo zo života. Hovoria totiž len „A“, ale
nehovoria „B“. To „B“ je o tom, že umelý potrat často zanecháva na psychike
ženy, ktorá ho podstúpi, trvalé následky. Takéto ženy v mnohých prípadoch
strácajú sebaúctu a omnoho častejšie siahajú po samovražde ako ženy, ktoré
nikdy nepodstúpili umelý potrat. Ba niektoré ženy sa aj na smrteľnej posteli
vyrovnávajú s ťažkými traumami, spôsobenými umelým potratom. Ak by týmto ženám
v najťažšej chvíli, teda vo chvíli rozhodovania, či si dieťa ponechať alebo
podstúpiť umelý potrat, ponúkol niekto alternatívu, nemuseli by umierať s
ťažkými ranami na duši.
Na sociálnych sieťach je nemálo smutných
svedectiev žien, ktoré podstúpili umelý potrat a neskôr dlhé roky trpeli
následkami tohto kroku. Jedným z nich je svedectvo štyridsaťročnej ženy menom
Ema, ktorá podstúpila umelý potrat vo veku 22 rokov. Slová nešťastnej ženy sú
veľavravné: „Dnes, keď mám 40 rokov, ani deň neprejde bez toho, aby som si
nespomenula na toto moje dieťa a na tú časť mňa, ktorú som zabila, keď som
išla na potrat“ (Pravda, ktorú vám nik nepovedal. In: Be brave.
Dostupné na internete:
bebravemb.wordpress.com).
Je potrebné chrániť nielen nenarodené deti, ale aj život matiek, ktoré
sa chystajú podstúpiť potrat.
Podľa údajov dvoch fínskych národných štúdií majú ženy, ktoré podstúpili
umelý potrat, až 6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu do roka po
potrate ako ženy, ktoré umelý potrat nepodstúpili. Ďalšia štúdia porovnávala
správanie viac ako 173 000 amerických žien, ktoré buď išli na umelý potrat,
alebo vynosili dieťa až do pôrodu. Podľa jej výsledkov bolo po dobu ôsmich
rokov po ukončení tehotenstva u žien, ktoré podstúpili umelý potrat, 154
percentné zvýšené riziko pokusu o samovraždu ako u žien, ktoré vynosili dieťa a
porodili ho (porov. Psychologické riziká a traumatické dopady umelého
potratu. In: CBR Europe – Centrum pre bioetickú reformu. Dostupné na
internete:
cbreurope.sk).
Dnes už máme aj na Slovensku organizácie,
ktoré ponúkajú alternatívu, napríklad projekt Zachráňme životy, Áno pre život,
n. o., Poradňa Alexis, n. o. alebo občianske združenie Fórum života. Existuje
aj celá sieť domovov pre tehotné ženy a matky s deťmi, kam sa môžu
uchýliť ženy, ktoré chcú pred okolím utajiť svoje tehotenstvo. Tieto
organizácie nechcú hlásať nenávisť, ale lásku. Nechcú ženy odsudzovať ani
trestať, ale chcú im pomôcť. Je to služba životu, nie služba smrti. Je však
potrebné, aby sme namiesto politikov ako prezidentka SR Zuzana Čaputová alebo
poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková mali na Slovensku viac politikov
s vysokou mierou empatie a sociálneho cítenia.
Veľa sa hovorí o mravnej očiste
Slovenska, ale natískajú sa naliehavé otázky: Ako možno očakávať očistu SR, keď
jej prezidentka schvaľuje zabíjanie ľudských životov v lonách matiek, keď
sa predseda vlády verejne prizná, že je plagiátor, klamár a podvodník,
ktorý sa napriek sľubu odstúpiť z funkcie kŕčovito drží svojho postu, keď
predseda NR SR svojimi sexuálnymi aférami a nemravným spôsobom života
zneucťuje úrad, v čele ktorého boli v rokoch 1848 a 1849
najušľachtilejšie osobnosti slovenského národa: Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav
Hurban a Michal Miloslav Hodža?!
Ak sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy, na
Slovensku to platí v plnom rozsahu a situácia sa nezmení dovtedy,
dokým v čele národa nebudú mravne bezúhonní ľudia. Ako dlho ešte budeme
musieť čakať na skutočnú očistu verejného života?
Nám ostáva len modliť sa a prosiť Boha, aby
riadil kroky našich politikov a priviedol ich k správnym rozhodnutiam. Amen.
Karol Dučák
::
Rozhovor s autorom:
November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.