Martin Bedřich, Tomáš Petráček: Naděje v dějinách
Praha, Vyšehrad, 2020
Nedávno vyšla kniha rozhovorov Martina
Bedřicha, ktorý pôsobí ako šéfredaktor nakladateľstva Portál, s profesorom
PhDr. Tomášom Petráčkom PhD. et ThD., katolíckym kňazom, historikom a teológom.
Knihu som si kupoval s predpokladom, že nie so všetkým, čo v rozhovore odznie, sa stotožním. Očakával som, že profesionálne, respektíve kňazské poslanie i vzdelanie a hádam aj inteligencia prevážia a že kniha napriek tomu, že nebudem vo všetkom súhlasiť s názormi autorov, bude pre mňa obohatením, minimálne z historických aspektov.
Tomáš Petráček, ktorý získal vysoké vzdelanie
na prestížnych fakultách u nás i v zahraničí a pôsobí ako profesor cirkevnej
histórie na teologickej fakulte, na otázky odpovedá tak, že zdôrazňuje vlastné
predstavy a názory, ktoré sú z môjho pohľadu vzdialené od reality aj cirkevnej
praxe dvoch tisícročí. Podriaďuje cirkevné dejiny svojmu videniu, ponúka
predstavy o liberálnej Cirkvi v liberálnom svete ako jediné správne a možné a
vôbec neberie do úvahy poslanie Cirkvi, ktoré má smerovať k večnému a tak aj
časnému šťastiu človeka na základe plnenia úloh, ktoré jej dal Ježiš Kristus.
Akoby hlavnou hodnotou Cirkvi bola sloboda,
ktorú chápe ako napĺňanie vlastných predstáv a túžob, akoby nie láska,
služba, obeta, túžba po Dobre a Pravde bola hlavnou úlohou Cirkvi. Pripadá mi
to tak, akoby sloboda postavená na ľudskom egoizme mala byť princípom Cirkvi
budúcnosti.
Tomáš Petráček preferuje liberálnu demokraciu
ako jedinú formu spoločenského života a liberálnu Cirkev ako formu života
Cirkvi. Nemožno mu uprieť inteligenciu a schopnosti, no od vysokoškolského
profesora s viacerými titulmi by človek očakával predsa len viac pokory,
vďačnosti, menej povýšenosti a hádam viac úcty k tým, ktorí toľko talentov
nedostali ani to šťastie v živote nemali dostať sa do popredných akademických
či kňazských funkcií, ale zodpovedne a obetavo, možno s väčším nasadením
vykonávajú svoje služby v prospech Cirkvi i sveta.
Tomáš Petráček hovorí o tých, ktorí mu hádžu
polená pod nohy a musí proti nim bojovať. Mojou otázkou je, či jeho predstavy o
budúcnosti Cirkvi nie sú vzdušné zámky bez reálnych základov i poznania
skutočného stavu a histórie, či to nie sú len túžby jeho a tých, ktorých kladie
do popredia. Jeho ponuka akéhosi abstraktného kresťanstva budúcnosti nemá
reálne podklady v minulosti ani v prítomnosti a dovolím si povedať, že
pravdepodobne nič nemôže priniesť, ako nás o tom história Cirkvi poúča v
mnohých obdobiach.
I keď nikomu nemám právo brať futurologické
predstavy, zdá sa mi, že ide o rozhovor dvoch relatívne mladých ľudí, ktorí
prostredie Cirkvi využívajú na naplnenie vlastných ambícií, a aby ich mohli
realizovať, hľadajú tých, ktorí uveria ich experimentom. Ak by tomu tak nebolo,
neponúkali by len sebaprezentáciu a vlastné predstavy, ale predovšetkým svoju
službu v prospech Cirkvi i ľudskej spoločnosti.
Ešte zopár technických údajov. Kniha má 192
strán, je v pevnej väzbe s farebnou obálkou, s portrétom profesora Petráčka, na
prebale s farebnými fotografiami a profesionálnym profilom obidvoch autorov. Aj
vo vnútri knihy je niekoľko fotografií profesora Petráčka. Úvod a odporučenie
podáva prof. Jan Klápště. Kniha je rozdelená do štyroch častí (Cesta
dejinnosti, Cesta historika, Cesta kresťana a Cesty cirkvi dnes). Tomáš
Petráček (ročník 1972) ukončil štúdium histórie na FF UK v Prahe v roku 2002
doktorskou prácou. Vo švajčiarskom Fribourgu získal v roku 2005 licenciát z
teológie, doktorské štúdium dokončil na CMTF PU v Olomouci v roku 2008, vydal
viacero kníh, absolvoval zahraničné stáže vo Frankfurte, Ríme a na Yale
University. Pôsobí ako kaplán v Hradci Králové a na PdF UHK v Hradci Králové a
na KTF KU v Prahe. Je postulátorom procesu blahorečenia pátra Josefa Toufara.
Ľudovít Košík
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.