Karol Dučák |
Rusko (rozlohou najväčšia krajina sveta)
v posledných desaťročiach prežilo veľa ťažkých chvíľ. Zdá sa však, že po
desaťročiach vajatania sa situácia stabilizovala a Rusko vykročilo
v ústrety lepšej, pokojnejšej, harmonickejšej budúcnosti. Bude to však
ťažká, tŕnistá cesta. Súčasná situácia má ďaleko k ideálu. V Rusku
nie je a ani nikdy nebude raj na zemi. Raj na zemi je totiž utópiou
a nikde na zemi sa ho nepodarilo uskutočniť. Ani v Rusku, ale ani
v USA, ani v žiadnej inej krajine na svete. Isté však je, že životná
úroveň v Rusku rastie a Rusko sa bezpochyby radí k najvýznamnejším
štátom sveta.
Je to krajina mnohých superlatívov. Jeden je notoricky známy a je uvedený hneď v úvode článku. Tých superlatívov je však podstatne viac a vymenovať ich všetky by bolo záležitosťou veľmi dlhého čítania. Preto vyberáme aspoň 30 ďalších ruských „naj“:
1. „Najdlhší“ štát sveta –
od východnej hranice po západnú meria vyše 10 000 kilometrov.
V žiadnom inom štáte sveta nie je taká veľká neprerušená vzdialenosť medzi
dvoma najvzdialenejšími bodmi štátnej hranice ako práve v Rusku.
2. Domovským národom Ruska
je najväčší slovanský národ – Rusi, ktorí po stáročia ovládajú tento priestor a
sú v ňom majoritným národom. Vo svete žije celkove 133–150 miliónov Rusov,
v samotnom Rusku iba niečo vyše 111 miliónov.
3. Najdlhšia priama
železničná trasa na svete meria 9 288 kilometrov a prechádza dvoma
svetadielmi: Európou a Áziou. Je ňou Transsibírska magistrála z Moskvy do
Vladivostoku. Kompletne dokončená a oficiálne otvorená bola ešte za čias
cárskeho Ruska v roku 1916, takže pred niekoľkými rokmi oslávila storočnicu. Na
trase sa nachádza aj Sluďjanka (meno mesta podľa ťažby sľudy) – jediná vlaková
stanica na svete vytvorená z mramoru.
4. Najhlbšie jazero na
svete – Bajkal. Jeho hĺbka je 1 642 metrov. Je považované aj za najstaršie
jazero sveta.
5. Ojmiakon – najstudenšie
trvale obývané sídlo na svete, označované ako „Pól chladu“. Najnižšia
neoficiálne nameraná teplota: -71,2 °C. Napriek tomu tu žije okolo 500
obyvateľov.
6. Verchojansk – trvale
obývané sídlo s najextrémnejšími výkyvmi teplôt v celosvetovom meradle.
Inými slovami, tu bol oficiálne zaznamenaný najväčší teplotný rozdiel medzi
letom a zimou. Bola tu zaznamenaná najnižšia teplota -68 °C, najvyššia
teplota v lete tu bola +38 °C. Rozdiel medzi týmito teplotami je teda
úctyhodných 106 stupňov Celzia.
7. Najstudenšia na svete je
Federálna automobilová cesta P504 „Kolyma“. Spája Jakutsk s Magadanom
a meria 2 032 kilometrov. V zime klesá teplota na niektorých jej
úsekoch až do -60 °C.
8. Najširší most na svete
je Modrý most v Petrohrade. Jeho šírka je takmer sto metrov. Presnejšie:
97,3 metra!
9. Najväčšie múzeum na
svete je Ermitáž v Petrohrade. Pozostáva zo šiestich rozľahlých budov,
v ktorých sú umiestnené viac ako tri milióny exponátov. Ak by sa
návštevník zdržal pri každom vystavenom objekte iba dve minúty, s kompletnou
prehliadkou múzea by skončil po viac ako šiestich rokoch!
10. Najvýkonnejší
súčasný atómový ľadoborec na svete bol postavený v Rusku v roku 2019.
Nesie názov Arktída. Má úctyhodnú dĺžku 173 metrov, šírku 34 metrov a výšku 15
metrov. Dokáže preraziť cestu ľadom hrubým 2,8 metra. V súčasnosti
pokračujú práce na výstavbe ďalších dvoch podobných plavidiel s názvami
Ural a Sibír, budú to najväčšie a najvýkonnejšie ľadoborce na svete.
11. Rusko
má najväčšiu zásobu a aj najväčšiu ťažbu zemného plynu na svete. Zo
všetkých preverených zásob tejto strategickej energetickej komodity v
celosvetovom meradle sa štvrtina nachádza práve v Rusku.
12. Rusko je najväčší
exportér zemného plynu na svete. Má najdlhšiu sieť plynovodov – vyše 168 tisíc
kilometrov. Táto dĺžka by postačila na štvornásobné obopnutie Zeme.
13. Najdlhší
a zároveň najhlbší podmorský plynovod na svete je Nord Stream, spájajúci
ruský Vyborg s nemeckým Greifswaldom. Má dĺžku 1 224 kilometrov.
Najväčšia hĺbka, v ktorej je potrubie uložené, je 210 metrov pod hladinou
mora. Plynovod má kapacitu 55 miliard m³ plynu za rok.
14. Najdlhší plynovod
na amoniak v celosvetovom meradle vedie cez Rusko a Ukrajinu. Spája
Togliatti s Odeským prístavom. Má dĺžku 2 417 km a kapacitu 2,5 milióna ton
amoniaku za rok. Amoniakálny plynovod je komplikovaný technologický objekt a na
svete ich je len niekoľko.
15. Najväčší a
najvýkonnejší sériovo vyrábaný vrtuľník na svete je ruský Mil Mi-26 (v kóde
NATO: Halo). Jeho najvyššia nosnosť je 20 ton.
16. An-225 je
najväčšie nákladné lietadlo na svete. Dosiahlo rekord v preprave najťažšieho
nákladu, prepraveného lietadlom, ktorý vážil 253,82 tony.
17. Najväčším
a najvýkonnejším nadzvukovým lietadlom v histórii s variabilnými
krídlami je ruský nosič bombardovacích rakiet Tu-160 (podľa kodifikácie NATO:
Blackjack). Je to najťažšie bojové lietadlo na svete s najväčšou maximálnou
vzletovou hmotnosťou spomedzi bombardérov. Je tiež najrýchlejším bombardérom v
prevádzke. Lietadlo má na konte 46 svetových rekordov.
18. Najväčšia ponorka
na svete TK-208 Dmitrij Donský s jadrovým pohonom bola spustená na vodu
ešte vo vtedajšom Sovietskom zväze v roku 1980. Toto monštrum má dĺžku 172
metrov, šírku 23,3 metra a výšku 26 metrov. Dokáže pojať až 165 členov
posádky. Je schopné ponoriť sa do maximálnej hĺbky 400 metrov a pri
ponorení má výtlak 48 000 ton. Podľa Ruského ministerstva obrany by táto
ponorka mala vydržať v službe minimálne do roku 2025.
19. Najdlhší
suchozemský ropovod na svete je Ropovod Družba, spájajúci Rusko
s viacerými krajinami Európy. Severná vetva prechádza cez Bielorusko,
Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Nemecko, južná cez Ukrajinu, Maďarsko, SR
a ČR. Celková dĺžka potrubí je 8 900 kilometrov. Jeho denná kapacita
je 1,2 až 1,4 miliónov barelov (190 až 222 miliónov litrov) s možnosťou
zvýšenia na dva milióny barelov denne.
20. Ruské automobily KamAZ
sú najúspešnejšie nákladné automobily na rely Dakar v celosvetovom
meradle. V doterajšej histórii vyhrali sedemnásť ročníkov tejto automobilovej
súťaže.
21. Najsilnejšou na
svete je ruská medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorá nahrádza
doterajšie strely RS-20 Vojevoda (podľa klasifikácie NATO: Satan). Táto raketa
môže byť vybavená buď pätnástimi ľahšími alebo desiatimi ťažšími hlavicami so
silou 150 až 300 kiloton.
22. Najviac kozmických
letov bolo realizovaných na ruskom kozmodróme Pleseck, ktorý slúži aj na
vojenské účely. Kozmodróm má celkovú plochu 1 762 štvorcových kilometrov a
nachádza sa 180 km južne od Archangeľska. Z tohto kozmodrómu odštartovalo od
jeho založenia v roku 1957 vyše 1500 kozmických nosičov a veľké
množstvo vojenských balistických rakiet.
23. Prvý a najväčší na svete je kozmodróm Bajkonur s celkovou plochou 6 717 štvorcových kilometrov. Leží síce na území Kazachstanu, ale má ho do roku 2050 v prenájme Rusko a používa ho pre realizáciu svojho kozmického programu. S týmto kozmodrómom sa spájajú najväčšie úspechy sovietskej a ruskej kozmonautiky. Odtiaľ sa uskutočnili vôbec prvé lety do vesmíru bez ľudskej posádky aj s ľuďmi na palube kozmických lodí v dejinách ľudstva.
24. Najdlhší kozmický
let uskutočnil ruský kozmonaut-lekár Valerij Vladimirovič Poľakov. Od januára 1994 do marca 1995 odpracoval na
kozmickej stanici Mir 437 dní 17 hodín a 58 minút.
25. Rekordérom
v celkovej dĺžke pobytu vo vesmíre je ruský kozmonaut Gennadij Ivanovič
Padalka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kozmických letoch a celkove
strávil vo vesmíre 878 dní, 11 hodín a 29 minút.
26. Anatolij Jakovlevič
Soloviov má na svojom konte dva rekordy. Pri svojich šestnástich výstupoch do
otvoreného kozmu (najviac v celosvetovom meradle) strávil najdlhší čas
vo voľnom vesmíre – celkove 82 hodin a 21 minut.
27. Mesto
s najväčším počtom milionárov v celosvetovom meradle je Moskva. Žije
ich tu údajne 79.
28. Najsevernejšia zo
všetkých statických jadrových elektrární na svete je JE Bilibino na Čukotke.
Nachádza sa za severným polárnym kruhom na 68°4′30″ severnej šírky. Ako jediná
na svete bola postavená v oblasti permafrostu (večne zamrznutej pôdy).
V zime tu klesajú teploty k -50 °C. Ešte severnejšie sa
v súčasnosti nachádza mobilná, plávajúca jadrová elektráreň Akademik
Lomonosov.
29. Ruská plávajúca jadrová elektráreň Akademik Lomonosov je prvá svojho druhu na svete. Má svojich prívržencov, ale aj odporcov, ktorí v nej vidia „plávajúci Černobyľ“. Plavidlo je dlhé 144,4 m, široké 30 m a má ponor 5,6 m. Svojou stavbou pripomína atómové ľadoborce. Je to pilotný projekt a pokiaľ bude úspešný, umožní vybudovať celú flotilu plávajúcich jadrových elektrární.
30. Rusko si zachováva
pozíciu najväčšieho exportéra pšenice na svete. Poľnohospodársky rok 2019/2020
bol mimoriadne komplikovaný. Vysoká úroda, devalvácia rubľa, pandémia
koronavírusu, disparita medzi domácimi a vývoznými cenami a zavedenie vývozných
kvót – to boli len niektoré z faktorov ovplyvňujúcich vývoj ukončenej
sezóny. Napriek tomu ostáva Rusko, rovnako ako v posledných dvoch sezónach,
lídrom v dodávkach pšenice na svetový trh s objemom 34,8 milióna ton, aj keď
došlo k miernemu poklesu oproti 35,85 milióna ton v poľnohospodárskom roku
2018/19. Celkový export zrnovín (vrátane jačmeňa a kukurice) z Ruska
činil 44,4 milióna ton.
Vo výpočte ruských rekordov by sme mohli
pokračovať ešte dlho. Mohli by sme napríklad spomenúť najväčší zvon na svete –
Cár Kolokol, vážiaci vyše dvesto ton, ale aj iné pozoruhodné superlatívy tejto
veľkej a bohatej krajiny. Na vymenovanie všetkých ruských rekordov by však
bol potrebný rozsiahly materiál, ktorý by sotva bolo možné publikovať takouto
formou, preto sa autor obmedzil len na výpočet 1+30 ruských naj...
Karol Dučák
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Okrem superlatívov, na ktoré môže byť Rusko hrdé, sú pochopiteľne aj prvenstvá, ktoré Rusku dobré meno nerobia a v záujme objektivity je potrebné o nich hovoriť. Nechcem vzbudzovať dojem, že som nejaký zaslepený putinofil, ktoré nedokáže vnímať vývoj v tejto krajine objektívne. Naopak, vždy sa snažím o vyvážené informovanie, v ktorom sú zahrnuté pozitíva i negatíva. Jedno pochybné prvenstvo zaznamenalo Rusko v tomto roku, keď ako prvá krajina sveta začalo aplikovať vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Už v auguste 2020 Ruské ministerstvo zdravotníctva schválilo prvú očkovaciu látku proti tomuto ochoreniu s označením Sputnik V. Bolo to v čase, keď ešte neboli ukončené klinické testy. Pritom štandardný postup je nasledovný: každá vakcína pred uvedením na trh musí prejsť najprv predklinickými a potom klinickými štúdiami. Vo fáze predklinických štúdií sa uskutočňujú testy v skúmavkách, miskách, na živých bunkách i kultúrach a potom na chorých zvieratách. Až po skončení predklinických štúdií môžu prísť na rad klinické štúdie, pozostávajúce zo 4 testovacích fáz:
OdpovedaťOdstrániť1. fáza trvá optimálne rok a pol a vakcína sa testuje na malej skupine zdravých dobrovoľníkov (20 – 100 ľudí).
2. fáza trvá približne jeden a pol roka. Očkovacia látka sa testuje na väčšej skupine (100 – 500) pacientov s presne stanovenou diagnózou.
3. fáza môže trvať až niekoľko rokov, spravidla 2,5 roka. Počet testovaných pacientov dosahuje tisíce (bežne 5 – 10 tisíc).
4. fáza prichádza na rad po registrácia lieku a začína vlastne masovým používaním vakcíny širokou populáciou. Pri hromadnom používaní vakcíny sa môžu objaviť nové kontraindikácie, ktoré sa vedcom nepodarilo zachytiť počas predchádzajúcich fáz testovania. Zo všetkých uvedených skutočností teda vyplýva, že celková doba od počiatku výroby vakcíny až po jej hromadné používanie môže trvať aj 10 a viac rokov. Je zrejmé, že Rusi riskovali, pretože vakcína neprešla ani kompletnou treťou fázou klinických testov. Moskva vyvolala svojím postupom medzinárodné obavy z toho, že jej išlo predovšetkým o propagandu a získanie politickej prestíže vo svete. S odstupom niekoľkých mesiacov však môžeme konštatovať, že aj mnohé vlády západných krajín nebezpečne urýchlili očkovanie, ktoré však skrýva mnoho nezodpovedaných otáznikov. A to už ani nehovorím o morálne pochybnom pôvode niektorých vakcín.