Vernosť je vždy viac než zrada

 

Jozef Bábik: Keď prišli Rusi...
(Denník kňaza z prechodu frontu v Banskej Štiavnici v roku 1945)

Partizánske, 2020, Múzeum ozbrojených zložiek SR 1939–1945,

Jozef Bábik – kňaz, misionár, sociálny pracovník, organizátor národného a náboženského života Slovákov v exile – sa narodil 1. augusta 1917 v roľníckej rodine. Po maturite nastúpil v roku 1937 do Bratislavy na filozoficko-teologické štúdiá a v roku 1942 bol biskupom Michalom Buzalkom vysvätený za kňaza.

V rámci takzvaného protištátneho sprisahania, ktoré bolo vykonštruované Štátnou bezpečnosťou, bol 15. septembra 1947 zatknutý a do 2. júla 1949 žalárovaný, potom podmienečne prepustený. Vzhľadom na silnejúce prenasledovanie Cirkvi a hroziace väzenie sa rozhodol odísť na Západ. Prechod do slobodného sveta sa skupine kňazov a laikov podaril v noci z 8. na 9. januára 1952.

Po prechode hraníc bol až do roku 1954 v utečeneckom tábore v americkej okupačnej zóne na území Rakúska. Potom sa mu podarilo dostať do USA, kde pracoval v duchovnej službe. V roku 1965 sa stal vedúcim Slovenskej katolíckej misie v Londýne a pôsobil tiež ako externý spolupracovník BBC.

V roku 1993 sa Jozef Bábik vrátil na Slovensko, k svojej sestre do Bratislavy. Bol v plnom rozsahu súdne rehabilitovaný a v marci 1994 mu pápež Ján Pavol II. udelil čestný titul monsignor. Neskôr následkom ťažkého úrazu zostal na lôžku a zomrel v Charitnom domove v Pezinku 1. júla 2000.

Jozef Bábik si od začiatku bohosloveckých štúdií písal denník, pravdepodobne do roku 1954, výsledkom bol súbor denníkov, respektíve niekoľko zápisníkov, z ktorých je najmenej jeden stratený. Predmetná publikácia zachytáva iba malú časť, konkrétne zápisky z obdobia od 4. marca do 4. júla 1945. Jozef Bábik bol vtedy kaplánom v Banskej Štiavnici a zaznamenal prechod frontu týmto mestom. Knihu dopĺňa obsažný, fundovaný predslov historika Martina Lacka, ktorý aj redakčne pripravil vydanie týchto textov.

Na pozadí udalostí druhej svetovej vojny autor denníkovou formou, teda bezprostredne, neštylizovane, zapisuje svoje zážitky, dojmy, skúsenosti, ako aj hlbšie nadčasové úvahy. Vidí rabovanie, krádeže, vyhrážky, zbytočné úmrtia, krutosť vojnového besnenia... a pritom všetkom si uvedomuje, že vieru v Boha nemožno ničím trvale nahradiť: „Žiaden -izmus nebude vedieť nasýtiť, uspokojiť ľudskú dušu“ (s. 73).

Martin Lacko pripomína, že tu ide o denník občana, kňaza, nie vojaka či generála, denník prinášajúci úprimné svedectvo, takpovediac pohľad zdola, z pozície obyčajného človeka, ktorý sa nechtiac dostal do víru udalostí. Jozef Bábik nemal vtedy ani tridsať rokov, bol mladým kaplánom, ale už bol osobnosťou s vyprofilovanými názormi, vnímal širšie súvislosti a možné dopady aktuálnych udalostí. Zaujal jasný kresťanský a národný postoj vystužený poznaním, že „vernosť je vždy viac než zrada“ (s. 82). Jeho denníky nepochybne stoja za prečítanie.

 

Ján Maršálek

::

Recenzujeme dobré knihy:

Robert Sarah: Pane, zostaň s nami

Oswald Spengler: Zánik Západu

George Orwell: 1984

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.