Ilustrácia: Andrej Mišanek |
Mnohí z tých, ktorí aspoň niekedy uvažujú o
živote a usilujú sa ho prežívať zmysluplne,
pociťujú, že sa svet čoraz viac zamotáva, komplikuje a zhoršujú sa
životné podmienky. Iste to oveľa intenzívnejšie badáme v súvislosti so
zavádzaním, často chaotickým, protipandemických opatrení, ale korene problémov
vidím niekde inde.
Zdá sa mi, že zanedbávame podstatné hodnoty, ktoré po stáročia budovali, usmerňovali a udržiavali v chode a v poriadku jednotlivcov i ľudstvo, i našu civilizáciu, a čoraz viac sa zameriavame na veci vedľajšie, nepotrebné, zbytočné... S odsúvaním základných hodnôt robíme problémy sami sebe i ľuďom okolo nás. Čím viac investujeme do pozemského šťastia a budovania raja na zemi, tým viac si komplikujeme život, nielen ten posmrtný, ale aj pozemský, a menej investujeme do budovania Božieho kráľovstva.
História nás môže poučiť o tom, že investície
do Božieho Kráľovstva sa nestratia, ale mnohonásobne sa vrátia už v pozemskom
živote. Čím viac sa otvoríme a dáme do služby Bohu, tým ľahšie sa nám žije aj
tu na zemi. Biblia aj dejiny izraelského národa i kresťanstva, aj skúsenosť
mnohých nám podávajú množstvo takýchto príkladov.
Ježiš Kristus nás pozýva k hodnotám, ktoré sú
základom budovania. Nepozýva k diskusii o živote a hodnotách, ale k
životu podľa jeho príkladu a učenia. Ak je človek verný Pravde,
Spravodlivosti, Dobru, Kráse, Láske... ak má čisté srdce, je tvorcom pokoja,
svoje vzťahy buduje na týchto hodnotách, tak má budúcnosť večnú. Ten, kto ich
životnou praxou spochybní, končí tragicky.
Dnes je veľa ľudí znechutených, unavených,
otupených, sklamaných, zničených alkoholom, drogami, fajčením, dôsledkami
nezdravého, hriešneho života... Možno sa k nim nedostala informácia o
skutočných hodnotách, na ktorých je možné budovať šťastie, možno ňou pohrdli,
možno ich niekto nesprávne usmerňoval, možno podľahli tlaku okolia, prostredia,
ľudí, slabosti, možno si mysleli, že si vystačia sami... Majú šancu sa spamätať.
Sme svedkami rozličných sporov, konfliktov,
nezhôd v rodinách, v pracovných kolektívoch, spoločenstvách, obciach, národoch,
vo svete. Často sa ocitáme v polarizovanej
spoločnosti. Mnohí tie hodnoty, ktoré vedú k radosti a šťastiu,
odmietajú, pohŕdajú nimi, znevažujú ich... Je veľmi ľahké pokaziť, skomplikovať
si život. Možno voľbou nedobrého partnera, vodcu, priateľa, spoločenstva,
poslancov... Ale vždy je možná cesta nápravy cez pokánie, obetu, osobné úsilie,
námahu, sebazápor... Ľahko sa búra, ničí, oveľa náročnejšie je niečo postaviť,
vytvoriť, vybudovať.
Každý človek prirodzene túži po láske, dobre, slobode, ale k tomu patrí
aj zodpovednosť. Skutočná sloboda
neznamená robiť si čo chcem, láska neznamená len konzumovať či užívať si.
Slobodný človek vie, čo je pre neho najlepšie, čo mu prospieva a čo mu škodí. K
tomu ho vedie výchova a neskôr správne formované svedomie. Dospelý človek je
zrelým človekom, dokáže pevne stáť na vlastných nohách a byť oporou a vzorom
pre iných, vie ako má žiť, čo má robiť, ako slúžiť Bohu i ľuďom. Vie že má
svoje práva aj povinnosti vo vzťahu k Bohu i k ľuďom, že jeho práva sa končia
tam, kde sa začína sloboda iných; nepodlieha náladám ani chybným postojom
iných, či nesprávnemu tlaku médií, či pomýlenej verejnej mienky. Vytvára
spoločenstvá, ktoré ovplyvňujú jeho a on cez ne spoločnosť. Základným
spoločenstvom je manželstvo a rodina, z ktorej zodpovednému človeku svedomie
nedovolí uniknúť. Patríme ku konkrétnemu národu, spája nás reč, tradície,
kultúra a vedomie, že ich treba chrániť a rozvíjať. Patríme do cirkevného
spoločenstva, ktoré by nás malo usmerňovať, aj my máme byť prínosní preň. A
patríme aj do ľudskej rodiny.
Často kritizujeme iných, chceli by sme, aby
všetko okolo nás dokonale fungovalo, ale musíme si klásť aj otázku
o vlastnej zodpovednosti. Čím
prispievam ja k tomu, aby všetky prirodzené aj vytvorené inštitúcie
správne fungovali? Mnoho záleží od každého z nás. Ak iniciatívu preberajú ľudia
bez zodpovednosti, slušnosti, morálky, spoločnosť sa stáva chorou.
Mnohé inštitúcie sú choré, ale ide o to, aby
sme aspoň my zostali zdraví, ako zrelé zodpovedné osobnosti, a aby sme cez
rodiny, obce a spoločenstvá vplývali na svoje okolie a usilovali sa ho
ozdravovať. Nedovoľme, aby tie choré organizácie nami manipulovali...
Akým právom žiadame od tých najvyššie
postavených, aby nás neklamali a nepodvádzali, keď klameme svojich najbližších,
niekedy svoje deti, svojich podriadených, ak sme na klamstve postavili svoj
život a svoje vzťahy?! Lepší svet nevybudujeme len kritikou tých druhých.
Nemáme právo požadovať to, čo sami neponúkame, aj keď možno my klameme
v malých veciach a iní vo veľkom. Ale klamstvo je vždy klamstvom a krádež
krádežou.
Je dôležité, aké má človek priority, akú
hierarchiu hodnôt zachováva, či je na prvom mieste Boh alebo mamona. Dvom pánom
sa naraz slúžiť nedá. Ľudia, ktorí podľahli diktatúre konzumu, nikdy nebudú mať
dosť, budú požadovať stále viac, ich spotreba a požiadavky budú narastať a
problémy najbiednejších, ekológie i sveta budú pribúdať.
Často najviac a najhlasnejšie volajú po pokoji, poriadku a zmierení
práve tí, ktorí aktívne sejú vietor a búrku. Agresivita mocných a bohatých rastie, používajú pseudoargumenty,
polopravdy, demagógiu, iný meter spravodlivosti voči sebe a iný voči iným, pohŕdajú
morálkou a etiku si formujú a menia podľa vlastných noriem, nemajú úctu k
človeku, k životu ani k pravým hodnotám.
Pokiaľ bude mierou našich skutkov egoizmus,
nepohneme sa dopredu ani osobne, ani spoločensky. Jedine láskou, službou,
obetou, dávaním je možné meniť seba i svet k dobrému. Čím viac budeme pohŕdať
duchovnými hodnotami a čím viac sa sústredíme na materiálne hodnoty, tým väčšie
problémy si pripravíme. Ani najmodernejšie technické riešenia a vymoženosti
nedokážu uspokojiť a naplniť srdce človeka. Ani najlepší účel nemôže svätiť
nečestné prostriedky.
Pribúda nám všeličoho, ale akoby nám ubúdalo
to hlavné: pokoj, láska, dobrota, obetavosť, priateľstvo, ľudskosť... Varuje
nás a búri sa vydrancovaná príroda i naše choré vzťahy. Pokúšame sa stavať
na materiálnych základoch, ale nechceme si uvedomiť ich krehkosť a krátke
trvanie. Svet nevie, akým smerom sa uberať, pretože ani človek nevie kam a ako
má kráčať, často sa venuje nezmyselným činnostiam a podstata mu uniká a čas
rýchlo beží. Po náročných a nákladných experimentoch prichádzajú patové
situácie, z ktorých sa len ťažko hľadá východisko. Napriek mnohým výstrahám a
varovaniam človek zostáva nepoučený.
Treba odmietnuť darebáctvo a podvod a podporovať všetkými prostriedkami
skutočné, trvalé dobro.
Ani svet, ani Cirkev, ani ľudia bez Boha nemajú budúcnosť, pretože On je tvorca
a Pán... Máme nádej, že svojich verných neopustí. Je na nás, aby sme sa
neživili plevami alebo otrubami, ani povrchnými názormi, ktoré sú niekedy
podmienené dĺžkou kariéry ich protagonistov, ale skutočným pokrmom ducha. Aby
sme neplnili chúťky a predstavy mocných tohto sveta. Aby sme hodnoty večné
nepodriaďovali hodnotám pominuteľným. Aby sme vždy stáli na strane Pravdy a
Dobra a nedali sa zlákať falošnými prorokmi. Aby sme svoju vieru neprejavovali
len v slovách, gestách, teda navonok, ale naplno, v celom svojom živote, aby
vyžarovala z každého nášho skutku, aby prinášala bohaté ovocie, ktoré by bolo
príťažlivé aj pre iných. Aby sme neboli sterilnými kresťanmi, ktorí iné deklarujú
a inak žijú.
Ak budeme naplno v službách Božieho
kráľovstva, len vtedy zabránime vlastnej frustrácii a ponúkneme cestu a
riešenie aj svojmu okoliu a celému svetu. Len tak je možné, napriek všetkým
nástrahám, vyjsť z kríz, ktoré postihujú svet i Cirkev, nestať sa ich súčasťou,
či utešovať sa, že to ešte nie je najhoršie, alebo že my nie sme na tom až tak
zle. Najväčšie rozhodnutia sa rodia v ľudských srdciach. Je na každom
z nás, aby sme vždy zostali verní Bohu a rozhodovali sa správne a boli obohatením
aj pre svet. Pravdu, Dobro ani Lásku nie je možné ani demokraticky prehlasovať,
ani umlčať!
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo
vybudovalo Európu
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.