Čas vianočný

 

Čas vianočný. Z reproduktorov obchodných domov sa ozýva hudba, svetelné reklamy nás majú podnietiť k čo najmasovejším nákupom. Takto sa začína tá horšia stránka vianočnej, žiaľ, tiež už tradície. Patrí vari k hluku, ktorý zaplavil náš život a v ktorom sa už iba zázračne ozve na Štedrý večer pod oknom živý ľudský a vianočný spev. Pri vianočnom stretnutí starší očividne pookrejú, mladší sa pridajú, aby nerušili posvätnosť chvíle, no viacerí cítime, že to už nie je také spontánne a plnohodnotné, aké to bývalo kedysi.

Vzďaľujeme sa od filozofickej, náboženskej a historickej podstaty Vianoc. Hovoríme o sviatkoch pokoja a lásky, mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ba i národmi, no pritom sú to všetko frázy, ktorým už takmer nik neverí.

Človek sa právom obáva, či sa mu nevysmejú, ak v dobe mobilov a internetu bude hovoriť o koledách, o ľudskej spolupatričnosti, o rodinnom stole. Nuž, ale preto sme ľuďmi, aby sme vedeli obavy preklenúť, aby nás výsmech, pokiaľ obhajujeme dobrú vec, nezastrašil. Lebo nie je hrdinstvom tradícií sa vzdať, ale hrdinstvom je, napriek nepriazni okolia, tradície dodržiavať. A nech je to v šírom svete akokoľvek, tie naše slovenské Vianoce boli vždy veľkou oslavou života, rodiny a predovšetkým skromnosti. Lebo ten, kto skutočne dodržiaval tradície, nikdy, ani počas Vianoc, nepodliehal módnym eufóriám, ani svetelnou rýchlosťou sa šíriacemu konzumu. V rodinách, kde sa snažia udržať pokoj a dobrú vôľu v podobe duševného zdravia, zásadu vianočnej skromnosti rešpektujú podnes. Slovenská Štedrá večera, to nie sú lukulské hody, ale práve preto je to večera štedrá. Symbolizuje zdravý život, a preto je v podstate pôstna. Oblátky s medom, oriešky, jabĺčka, kapustnica s hubami a sušeným ovocím, opekance s tvarohom či makom...

Patria však k nej aj spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ako aj vyjadrenie vďaky za zdravie i za všetko dobré, čoho sa rodine vďaka spoločnému úsiliu počas uplynulého roka dostávalo. A neodmysliteľne sem patria koledy. Nie tie, ktoré počúvame z nahrávok, ale tie, čo si rodina spolu spieva. Aj to totiž bolo súčasťou dôvery v zázračnú moc štedrovečernej noci.

Slovenské Vianoce, to je aj krása. Čistotou voňajúci príbytok a vôňa čečiny. A je to i radosť z darčekov pod stromčekom. Z tých skromných vecí – papúč, šálu, knižky... Z vecí, ktorými nechceme nič iné dokázať, len urobiť radosť z obdarovania. Vlastne, dať kus zo seba: neraz je tým kusom dobré slovo. Lebo slovenské Vianoce nikdy neboli o daroch. Boli o čase radosti, veselosti, boli o tom, že v Betleheme sa narodilo Dieťa na slame a na sene.

Vinšujme si, aby aj tie tohoročné Vianoce boli také!

 

Ján Grešák

(Ilustračná fotografia: autor)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.