Čudný svet navôkol

 

Ľudovít Košík

Z rozhovorov a správania ľudí okolo mňa vnímam, ako sme frustrovaní z politiky, ekonomiky, pandémie i zo života. Radi by sme žili v spoločnosti, ktorá by dokázala vytvoriť priaznivé podmienky na pokojný a tvorivý každodenný život, ktorá by nevytvárala zbytočné napätia, oberajúce nás o zdravie, čas a pokoj. Pritom sami  podporujeme čudné vzory, projekty a názory, ktoré sú zdrojom neporiadku a problémov.

Cítim, že nám chýba orientácia, nádej a pokoj, a to často neprinášajú ani tí, ktorí sú za to platení, ktorých prirodzenou úlohou by to malo byť. K dobrej spoločenskej atmosfére neprispievajú ani autority, ak sa ešte nejaké nájdu, od ktorých by sme očakávali vnášanie múdrosti, pokoja, nádeje. Často svoje meno i služby ponúkajú pochybným, čudným zoskupeniam. Niekedy tárajú, inokedy mlčia, alebo sa skrývajú, alebo len s pozadia či cez hovorcov vysielajú čudné informácie, akoby sa snažili zo súčasnej komplikovanej situácie niečo získať, vyťažiť, či využiť ju pre svoju budúcu kariéru, či materiálny profit.

Národ akoby nemal zodpovedných pastierov, ktorí by ho usmernili, opatrenia a nariadenia  vládcov nemajú koncepciu, rýchlo a často sa menia a človek okrem žitia v zložitej a zdravie ohrozujúcej situácii je vystavovaný zbytočným stresom, ktorým by sa len pri troche dobrej vôle dalo predísť. Navyše, niektoré obmedzenia sa dotýkajú základných ľudských slobôd, preto by si vyžadovali dôsledné a zodpovedné zváženie, aby boli účinné a naozaj v prospech väčšiny národa.

Za pár rokov, možno mesiacov, dnes často vyslovované meno súčasného premiéra, podobne ako premiérov Mečiara, Dzurindu aj niektorých ďalších, nám už ani na rozum nepríde. Dnes sa však súčasní koaliční politici správajú mocensky, často arogantne, bez štipky úcty k obyvateľom krajiny, akoby sme boli ich vazalmi a rukojemníkmi, a bez úcty k hodnotám, na ktorých stojí naplnený ľudský život. Akoby im chýbal pud sebazáchovy. Pre upevnenie svojej súčasnej moci a ziskov sú ochotní robiť čokoľvek a správať sa k národu, akoby sme neboli ani ľudia, ale len prostriedok, ktorým môžu ľubovoľne manipulovať a tak demonštrovať svoju silu a plniť si svoje prízemné ciele.

Aká je morálka, odbornosť, slušnosť, empatia a kultúra ľudí, ktorí získali v našom štáte moc? Čo vybudovali? Čím si získali dôveru národa? Kde sú vidieť výsledky ich práce? Ako sa dostali k veľkým majetkom a akou cestou k víťazstvu vo voľbách? Nebola to náhodou súhra populizmu, demagógie, mediálnych hier a peňazí? Naozaj Slovensko nemá na viac, než na to, čo predvádzajú v tejto krízovej dobe tí, ktorých si národ zvolil do svojho čela?

Viem, to je dôsledok demokracie, ale aj demokracia by mala disponovať vhodnými prostriedkami, aby víťazili čestní, spravodliví, slušní, zodpovední, obetaví ľudia. Takto sa tí súčasní pred voľbami prezentovali a toto sľubovali. Asi netušili, že s voľbami príde aj pandémia, ktorej budú nútení čeliť. Ale na tom až tak nezáleží. Kde sú tie sľuby, ktorými si získali priazeň a podporu väčšiny národa? Kde je zodpovednosť za štát? Oni by ju mali niesť, lenže my, ktorí sme im nedôverovali ani pred voľbami, a už aj mnohí z tých, ktorí im dali dôveru, s hrôzou zisťujeme, že toho nie sú schopní, ani sa o to neusilujú. Že na to nemajú predpoklady ani štipku slušnosti a úcty k občanom.

Pohrdli sme múdrosťou, vzdelaním, inteligenciou, dobrom, pravdou, tradíciami, hodnotami, kresťanstvom aj Bohom, a tak nám treba. Ešte stále je nám príliš dobre, ale ovocie toho, čo si volíme pre seba i pre spoločnosť, ešte len príde. Aj v dôsledku súčasnej pandémie a súvisiacich opatrení, ktoré nám nedovolili dôstojne osláviť veľkonočné sviatky, a už dnes vieme, že ani vianočné. Z čoho a ako chceme žiť, keď ani tieto významné míľniky v živote väčšiny ľudí v Európe aj na Slovensku nemôžeme normálne sláviť?

Výhovorka „lebo korona“ bude znieť ešte dlho a často. Pandémia a ďalšie problémy, ktorých je veľa, svoje mnohé negatívne dôsledky ešte len prinesú. Za všetko sa draho platí. Aj za našu voľbu a podporu prázdna, povrchnosti, hrubosti, arogancie, hlúposti, klamstva, podvodu... Niektorí už protestujú, ale ani v tom nevidím východisko. Problémom treba predchádzať a chrániť sa pred nimi.

Teraz riešime dôsledky a dlho ešte budeme, ak sa vôbec z tohto marazmu raz dostaneme. Nestačí manifestovať, podpisovať, hovoriť. Treba nám postaviť sa za niečo, tvoriť, podporovať, budovať, ponúkať. Osobitne je mi ľúto, že takmer nič neponúkajú ani kresťanské a národné zoskupenia. Tiež by rady čosi získali a akosi sa im nedarí. Chcú mať podiel na výkone moci a výhody z toho plynúce, ale chýba im konkrétna služba.

Často veríme viac svojim túžbam a predstavám ako skúsenostiam a faktom. Už nie sme v roku 1990, keď nám stačili sľuby a projekty, dnes sa musíme rozhodovať podľa skúseností – a tie sú viac sklamaním ako dôvodom k nádeji. Z národných síl má najbližšie k podielu na moci strana zastupujúca maďarskú národnostnú menšinu. To, čo predviedli kresťania v politike za tridsať rokov, je ukážkou a názorným príkladom toho, ako by sa to nemalo robiť. Nakoniec, ako som nedávno čítal, konzervativizmus, ktorý kresťanské strany ponúkli v politike, je len pomalšia forma liberalizmu, ktorého negatívne dôsledky už začíname zakúšať. Cirkev je po Druhom vatikánskom koncile rozložená zvonku i zvnútra, do jej života a štruktúr bol vnesený chaos, zmätok, neporiadok a neistota... akoby nepochopila zložitosť doby.

Čo treba robiť? Vrátiť sa k pravým hodnotám. Sú hodnoty, ktoré človeka, rodinu, spoločnosť tvoria a budujú, a také, ktoré rozkladajú a ničia. Každý má právo voľby. Iba vernosť hodnotám, ktoré majú trvalú platnosť a robia človeka spokojným, radostným, šťastným, môže byť zárukou úspešnej budúcnosti. Ak sa nám bude dariť ich vnášať do osobného, rodinného i spoločenského života, tak to prinesie ovocie všetkým. Ak budeme podporovať ich nositeľov, bude to osožné pre všetkých. Ak však budeme podporovať ľudí, ktorí ničia, kričia, rozkladajú, búrajú, presadzujú pochybnú morálku a nemajú žiadnu odbornosť, tak sa nemusíme čudovať výsledkom ich práce. Akosi ubúda tých, ktorí by to chápali. Ľudí čoraz viac priťahuje čosi nové, i keď je to choré, čudné, škodlivé a rýchlo to ničí všetko dobré.

 

Ľudovít Košík

::

Odporúčané: Ktosi tu seje kúkoľ

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.