Ľudovít Košík |
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo
na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič
z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo
tmách svieti, a tmy ho neprijali. (Jn 1, 1–5)
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na
svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného,
a vlastní ho neprijali. (Jn 1, 9–11)
Pripravujeme sa na Vianoce, najkrajšie sviatky. Radi spomíname na tie, ktoré sme zažili možno dávno v detstve, a želáme si, aby sme aj tie tohtoročné prežili čo najkrajšie, aby sme urobili radosť najbližším, osobitne deťom.
Keby nám počas minulých Vianoc niekto hovoril,
čo zažijeme v tomto roku, asi by sme mu neverili. Začiatkom roka sme z
médií počuli správu o šírení vírusu v Číne a po niekoľkých týždňoch sme naraz
zažili prísne obmedzenia aj u nás, ktoré nám skomplikovali každodenný život.
Verejný život sa spomalil, zatvorili sa školy, kostoly, hranice, divadlá, kiná,
športoviská... Cez letné mesiace sa to zmiernilo, ale so začiatkom školského
roka sa opatrenia zopakovali v ešte prísnejšej forme a zasahujú aj do našich
základných slobôd.
Keďže príroda
v tomto roku bola k nám štedrejšia na vlahu aj na úrodu, nemusíme sa
zatiaľ obávať hladu a obchody zvládajú zásobovať naše domácnosti. Máme však
možnosť uvedomiť si viac hodnotu života, zdravia, domova, domoviny, rodiny,
priateľstva, spolupatričnosti, solidarity, vzťahov, prírody... i to, že sme v
Božích rukách, že Boh je jedinou istotou, že jedine Boh nás môže
zachrániť.
Tohtoročné Vianoce budú netypické, značne odlišné od tých, aké sme prežívali doteraz. Pandémia prípravu na ne i sviatky samotné poznačí
dosahom obmedzení. Nestačí, ak sú Vianoce len o darčekoch, jedle,
atmosfére, pohode, výzdobe, návštevách... Vianoce sú a majú zmysel vtedy, keď oslavujeme ich skutočný význam,
príchod Ježiša Krista na túto Zem, medzi nás. On prišiel ako Svetlo do tmy. Do
tmy vtedajšieho aj dnešného sveta. Som presvedčený o tom, že žiť naplno sa dá
len s ním.
Symbolicky kresťania v prvých storočiach
zaviedli sviatok Ježišovho príchodu na tento svet na čas zimného slnovratu, keď
je najdlhšia noc a deň sa znova začína predlžovať. Kristus je, ako to o sebe
sám povedal, Svetlom sveta. On je svetlom, ktoré osvecuje každého človeka,
a záleží na nás, či sa dáme ním osvietiť
a prežiariť ním celý náš život, všetky naše vzťahy, naše rozhodnutia, každý náš
skutok, alebo či budeme žiť v tme neistoty, zmätku, bludu a hriechu.
Ježiš nám ponúka, aj v dnešnej dobe, svoju
lásku, pomoc, ochranu a priateľstvo. Bez neho sme stratení. Koľko svetových,
štátnych, národných, obecných, spoločenských, skupinových, rodinných, osobných
projektov už stroskotalo, pretože odmietli Boží poriadok a jeho požehnanie?! Aj
v súčasnosti sa nám mnohé komplikuje a my si čoraz menej rozumieme. Niekedy sa
mi zdá, akoby sme si nerozumeli už ani v základnom, prestávame komunikovať,
nastávajú patové situácie, nevieme ako ďalej, spoločnosť sa polarizuje...
Svet aj šťastný ľudský život môže úspešne fungovať len na princípoch,
ktoré mu odovzdal a zjavil Stvoriteľ.
Každým hriechom odmietame a urážame Boha, ale aj komplikujeme medziľudské
vzťahy a život sebe i iným. Zdá sa mi, že aj počas rokov totalitného režimu v
našej krajine, keď bol boj proti veriacim otvorený, sa viac kresťansky žilo v
rodinách a v osobnom živote. Mohli sme sa na seba spoľahnúť. Dnes sa deklaruje sloboda, ale viera a jej hodnoty sa
z nášho života akosi rýchlo vytrácajú. Sme niekedy svedkami schizofrenických
postojov, keď sa navonok viera prezentuje, ale život je v rozpore s Božím poriadkom. Ba niekedy sa
útočí na naše kresťanské cítenie, alebo je zneužívané.
Ježiš prišiel, aby nás naučil, ako máme
správne žiť, aby sme boli večne šťastní. Učil nás to predovšetkým vlastným
príkladom, ale aj svojimi slovami, ktoré evanjelisti zaznamenali. On povedal:
„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať
svetlo života“ (Jn 8, 12). Mnohí možno kresťanstvo zredukovali na niektoré jeho
vonkajšie prejavy. Naša viera sa však má
prejavovať celým naším životom, každý deň, od krstu až do smrti. Samozrejme, k
tomu je potrebný sviatostný život, tiež osobná, rodinná i spoločná modlitba,
poznávanie viery, čítanie kresťanskej literatúry, účasť na púťach, pôst,
zapájanie sa do života Cirkvi, zodpovedná služba; najprv tam, kde som
postavený, vo vlastnej rodine, na pracovisku, v obci, aj tam, kde je to
potrebné...
Ako chlapec som nechápal, že jedna mimoriadne
dobrá, obetavá, milá zdravotná sestra nechodí do kostola, pochopil som to až
neskôr, keď sa zmenil režim. Ona pre pokoj v rodine, keďže jej muž bol
funkcionárom, si to nemohla vtedy dovoliť. Aj keď sa jej viera nemohla celkom
prejavovať, naplno ju žila vo svojom srdci. V súčasnosti sa s ňou v kostole
stretávam často.
Kvalitu viery nemeria počet účastí na
náboženských podujatiach, bez tých by sme nemali silu, tam ju potrebujeme
načerpať, ale ako sa píše v 25. hlave Matúšovho evanjelia, budeme súdení
predovšetkým podľa našich skutkov lásky. Nech sú aj tohtoročné Vianoce, ktoré
prežívame vo zvláštnej atmosfére, zdrojom Pravdy, Dobra, Svetla a Radosti pre
náš život. Osobný, rodinný i spoločenský. Nech sme otvorení pre Ježiša a Jeho
učenie nielen počas Vianoc, počas
návštev kostolov, ale počas celého života. Nech sa nám darí vytvoriť si
každodenne priestor na modlitbu, čítanie Svätého písma, spytovanie svedomia i
skutky lásky, a tak posilňovať svoju vieru, ktorá sa bude odrážať v celom našom
živote, pretože nás nebudú usmerňovať, formovať a ovládať médiá, verejná
mienka, okolie ani vnútorne prázdne osoby, ale budeme sa rozhodovať podľa
vlastného uváženia, ktoré bude vychádzať z našej úprimnej, živej, žitej a
hlbokej viery.
Na záver pripomínam aktuálne slová nemeckého
protestantského teológa: „Keby sa Kristus aj tisíckrát narodil v Betleheme, ale
nenarodil by sa v našich srdciach, naveky zahynieme.“ Prajem Vám radostné
a požehnané vianočné sviatky a Božie požehnanie po celý nastávajúci
rok 2021.
Ľudovít Košík
(Skalica, 2020)
Žijeme v časoch triedenia a čistenia, naša viera je tvrdo skúšaná... Obstojíme?
OdpovedaťOdstrániť