Družstevníctvo z pohľadu sociálnej náuky Katolíckej cirkvi

 

Karol Dučák

Družstevníctvo prežíva nebývalý boom v celosvetovom meradle. Rozvoj družstevníctva podporuje aj Katolícka cirkev. Vyplýva to zo sociálnej náuky Katolíckej cirkvi. Nie je náhoda, že za vznikom najväčšieho družstevného kolosu na svete, baskickej korporácie MCC, stál katolícky kňaz baskického pôvodu José-Maria Arismendiarrieta, pôsobiaci vo vidieckom meste Mondragon v Baskicku (v severnom Španielsku). (Porov. Dučak K.: Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský štát 1609–1768, s. 444–445.)

Dnes už svätý pápež Ján XXIII. vo svojej encyklike Mater et magistra z 15. mája 1961 okrem iného uvádza: „Je nutné zachovať a napomáhať, v súlade so spoločným dobrom a v rámci technických možností, remeselnícke podnikanie, poľnohospodárske podnikanie v rodinných pomeroch a tiež družstevné podnikanie, a to aj ako spojenie oboch predošlých... Predovšetkým treba zdôrazniť, že tieto dva druhy podnikania, aby si udržali životaschopnosť, sa musia ustavične prispôsobovať vo svojich štruktúrach, vo fungovaní a vo výrobe stále novým situáciám, ktoré sú dané pokrokom vedy a techniky a tiež meniacimi sa požiadavkami a záujmami spotrebiteľov. Toto prispôsobovanie musia na prvom mieste uskutočňovať samotní remeselníci a družstevníci“ (Mater et magistra, č. 72, 74).

Encyklika Mater et magistra z 15. mája 1961 je prvou sociálnou encyklikou v histórii, v ktorej sa deklaruje pozitívny vzťah Katolíckej cirkvi k družstevníctvu. Je to teda historický prelom a družstevníctvo sa takto definitívne stáva jedným zo základných pilierov sociálnej náuky Katolíckej cirkvi.

Svoj vrelý vzťah k družstevníctvu završuje pápež slovami: „Z týchto dôvodov s otcovským srdcom povzbudzujeme svojich drahých synov a dcéry, remeselníkov a družstevníkov, roztrúsených po celom svete, aby si uvedomili šľachetnosť svojho povolania a svoj nemalý podiel na tom, aby sa v národných spoločenstvách zachoval živý zmysel pre zodpovednosť a duch spolupráce a aby sa zachovala túžba po jemnej a originálnej práci“ (Mater et magistra, č. 77).

Je potrebné zdôrazniť, že pápež Ján XXIII. nebol jedinou z veľkých osobností Katolíckej cirkvi s pozitívnym vzťahom k družstevníctvu. K takýmto osobnostiam patril napríklad aj svätý Páter Pio z Pietrelciny, ale aj už vyššie spomínaný baskický katolícky kňaz José-Maria Arismendiarrieta a ďalší.

Dnes už nikto nemôže spochybniť historický význam družstevníctva pre harmonický rozvoj spoločnosti. Práve družstevníctvo je a musí byť garantom a jedným z nosných pilierov budovania sociálne spravodlivej spoločnosti. Po krachu neoliberalizmu v celosvetovom meradle je jedinou racionálnou alternatívou pre budúci rozvoj ľudskej spoločnosti sociálna a solidárna ekonomika, v ktorej má družstevníctvo nespochybniteľnú prioritu.

 

Karol Dučák

(Článok bol pôvodne publikovaný v Družstevných novinách; december 2020; preberáme ho
so súhlasom redakcie.)

 

Použitá literatúra:

1. Dokumenty sociálnej náuky Cirkvi. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2007. 600 s. ISBN 978–80–7162–694–7.

2. Dučák, K.: Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský štát 1609–1768. Nitra: Spoločnosť Božieho Slova, 2012. 470 s. ISBN 978-80-85223-93-4.

 

Súvisiaci článok:

Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti