Zmena zvnútra
Pokrok sa stal modlou nových čias. V mene pokroku sa rúcali štáty, monarchie, paláce i kostoly. V mene pokroku sa uskutočňovali prevraty a krvavé revolúcie, milióny ľudí trpeli vo väzniciach a umierali na popraviskách. Myšlienka pokroku je totiž zradná. Otázkou je, čo vlastne možno považovať za pokrok a čo skutočný pokrok znamená. Mnohí si pokrok mýlia so zmenou, so zavádzaním čohokoľvek nového.
Teória neustáleho pokroku už pomýlila mnohých.
Aká je skutočnosť? Nie je možné stále nafukovať výrobu a spotrebu,
drancovať prírodu, žiť na úkor iných a spoliehať sa na materiálne bohatstvo.
Žiaľ, sme svedkami toho, že cena človeka sa
meria veľkosťou jeho majetku. Tragický omyl! Akokoľvek vysoká bude naša životná
úroveň, vnútorne nás to nezlepší ani neurobí šťastnými, skôr naopak.
Skutočný pokrok je možný len v rovine osoby –
pokrok duševný a duchovný, čiže osobný rast, zmena zmýšľania, zmena
zvnútra. Keď sa zmení človek, zmení sa aj svet, nie naopak.
::
Predchádzajúce: Nedeľné slovo (107)
Prečítal som si Nedeľné slovo, slová do duši a svedomia človeka. Neviem čo k tmu viac dodať? Keď sa to tak vezme, človeku k pozemskému šťastiu chýba tak málo. Žiaľ, sme nepoučiteľní. milan
OdpovedaťOdstrániť