O katolíckom kňazstve

 

Robert Sarah, Benedikt XVI.: Z hĺbky srdca

Bratislava, Lúč, 2020

Emeritný pápež Benedikt XVI. a kardinál Robert Sarah – dve veľké postavy súčasnej Cirkvi, muži modlitby, práce a muži slova. Tentoraz prehovorili spoločne, v knihe nazvanej príznačne Z hĺbky srdca. Nicolas Diat v úvode publikácie píše: „Prečo si emeritný pápež želal spolupracovať s kardinálom Sarahom? Sú blízkymi priateľmi. Udržiavajú pravidelnú korešpondenciu, v ktorej sa delia o postoje, nádeje a obavy... Ako privilegovaný svedok som v očarení sledoval ich dialóg. Som im nekonečne vďačný za česť, že môžem byť editorom ich spoločnej knihy.“

V spoločnom úvode (Čoho sa bojíte?) pápež i kardinál konštatujú, že nemôžu mlčať, považujú za potrebné vyjadriť sa k súčasnej situácii, keď vo svete prebiehajú hlučné mediálne debaty o smerovaní Cirkvi: „Vo veľkej túžbe po pokoji a jednote predkladáme výsledok našej korešpondencie a rozhovorov, aby boli na osoh všetkým bratom biskupom, kňazom a laikom.“ Ako poznamenávajú, robia to v duchu lásky a s vedomím, že iba s otvoreným srdcom možno úspešne hľadať pravdu.

Po úvodnej časti nasleduje stať Benedikta XVI. s názvom Katolícke kňazstvo. Ide o hlbokú teologickú úvahu zameranú na poslanie kňaza, osobitne v čase krízy duchovných povolaní; táto kríza sa neprejavuje len kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Podľa Benedikta XVI. je kľúčovým problémom to, že Sväté písmo sa prestalo prijímať ako Božie slovo. Mnohí súčasní exegéti sa odvrátili od kristologického vysvetľovania a nesprávne vykladajú úlohu kňazstva. Akosi sa prestalo zdôrazňovať, že kňaz musí byť doživotne pevný v sľube, ktorý dal Bohu: „Kňaz má byť ten, kto bdie. Musí byť ostražitý voči silám hroziacim zlom a udržať svet v bdelosti pre Boha. Musí byť pevný tvárou v tvár prúdu času.“

Kardinál Sarah dal svojmu príspevku názov Milovať až do krajnosti. Ponúka v ňom teologický a pastoračný pohľad na kňazský celibát. Vyzdvihuje dôležitosť duchovného prežívania, modlitby a adorácie a v súvise s tým píše, že „možnosť vysvätiť za kňazov ženatých mužov by sa z pastoračného hľadiska rovnala katastrofe, vyvolala by ekleziologický zmätok a zatemnila chápanie kňazstva“. Kňazský celibát je súčasťou identity Cirkvi.

Kardinál neobchádza ani širšie súvislosti a súčasné spoločenské trendy. Cirkev sa podľa neho stáva terčom „premyslených mediálnych kampaní“, ktoré chcú presadiť politické požiadavky. V tejto situácii sa nemáme prispôsobovať požiadavkám sveta, nemáme sa pretvárať na odborníkov v sociálnej, charitatívnej či ekonomickej sfére, ale ako kresťania sa máme plne zamerať na ohlasovanie Krista.

Nemožno poprieť, že i samotná Cirkev má dnes vážne problémy, potrebuje reformu, avšak pravú reformu, ktorá znamená návrat k prameňom: „Na prekonávanie kríz v lone Cirkvi bol vždy potrebný návrat k radikálnosti evanjelia, nie prijímanie svetských postojov.“ Kresťan v duchu pravdy dáva svojmu životu jednotu spájaním modlitby a práce, kontemplácie a činnosti. Kardinál pripomína, že modlitba a práca sa nevylučujú, práveže sa vzájomne dopĺňajú a podopierajú.

Krátky spoločný záver oboch autorov (V tieni kríža) je výzvou, varovaním i prosbou, prejavom vďačnosti i zodpovednosti. Prežívame ťažké časy a každý z nás sa musí obávať, že ho Boh jedného dňa príkro napomenie: „Každý má možnosť v duchu pokoja, jednoty a lásky hlásať pravdu viery. Beda tomu, kto mlčí.“ Benedikt XVI. a Robert Sarah prehovorili. Ich slová sú rozvážne, no pritom jasné a priame, dalo by sa povedať: burcujúce. Po ich prijatí nemožno zostať ľahostajným.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace recenzie:

Sme povolaní k neochvejnosti (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami)

Pravda, rozum a viera (Benedikt XVI.: Poznanie pravdy)