Rovnosť a rozdielnosť pohlaví

 

Vlado Gregor

Veľa sa teraz rozpráva a píše o relatívnosti pohlaví, o podceňovaní žien a preceňovaní mužov a o zásadnom rešpekte k individuálnosti a rozdielnosti. Je to stále ten istý trend, ktorý naznačuje už kniha Genezis, že my by sme to nakoniec vedeli zariadiť lepšie, ako ten „zastaraný“ Boh, ktorý toho zďaleka nemôže vedieť toľko ako my.

Faktom je, že medzi mužmi a ženami rozdiely sú a prináša nám to nielen veľkú, nezmerateľnú radosť, ale niekedy aj veľké trápnosti, ale aj celoživotné trápenia. Keď som si v mladosti skúšal nájsť vzťah, v ktorom by sme si rozumeli, vždy som narážal na problém ženskej duše, ktorá túži po úspešnom a dokonalom mužovi, po princovi na bielom koni. Po takom, ktorý bude tip-top za každých okolností a hneď. My chlapi vieme trochu lepšie, že úspešnosť a výnimočnosť je zásadne v niečom inom, ako „len“ plodiť deti a dokonale sa starať o ne – a zvlášť a osobitne o ich matku. Ale nemôžeme sa ženám čudovať a vyčítať im, že ich chápanie úspešnosti je z nášho pohľadu trochu iné a vymedzenejšie.

Hovorí sa, že všetky vojny, hádky a biedy sa konajú kvôli ženám, bolo to vraj tak pred trójskou Helenou a bude to tak aj po nej. Je na tom veľa pravdy. Pod šedými eminenciami, neviditeľnými a nepoznateľnými hýbateľmi a iniciátormi sa podvedome chápu muži, ale zároveň celoživotné skúsenosti nám predkladajú definíciu „cherchez la femme“, teda takmer za všetkým hľadaj ženu. Môj otec hovorieval, že my chlapi sme ako veľké a lenivé kapry a aby sme dobre fungovali a vydali zo seba čo najviac, potrebujeme, aby nás preháňali bystré a neúnavné šťuky.

Píšem tieto možno aj humorné poznámky nielen z dôvodu súčasného nie zrovnoprávňovania, ale hlúpeho glajchšaltovania pohlaví, ale aj zoči-voči terajším tendenciám v Cirkvi, kde sa prestáva ctiť ich individualita a všeobecná rozdielnosť. I keď výnimky potvrdzujú pravidlo, a aj tie výnimky si treba ctiť. Ale nemôžeme kvôli výnimkám meniť zákony, zvyklosti a pravidlá, ktoré sa určili tisícročia pred nami a ktoré od nás nezávisia. Boh je večný a my s ním síce môžeme diskutovať, ale nemôžeme predpokladať, že niečo zariadime lepšie ako On.

Nezabúdajme teda na potrebu pokory, lebo stvoríme obludy, ktoré nás vyženú z paláca do búdy!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá