Čo s našou súčasnou stratenou koronageneráciou?

 

Kresba: Andrej Mišanek

Stretol som bývalého spolupracovníka, ktorého som už dlhšiu dobu nevidel. Je o celú generáciu mladší, má len niečo po štyridsiatke, ale vždy sme si dobre rozumeli a spriatelili sme sa napriek vekovému rozdielu. Medzičasom som odišiel do dôchodku a on si našiel prácu v zahraničí, takže odvtedy sa vídame len veľmi zriedka. Keď sme sa po dlhej dobe stretli, bol zjavne podráždený a prekvapil ma tým, že ma pozval k sebe do pivnice, kde má vždy k dispozícii nejaké dobré vínko, ale aj čosi ostrejšie.

Ani som z bývalého kolegu veľmi nemusel ťahať slovo, pretože sa potreboval vyhovoriť a sám spustil. Pred týždňom sa vrátil domov po dlhšom čase v zahraničí a už pár dní nemôže vyjsť z údivu.

Môj priateľ má dve deti: dvanásťročného syna a šesťročnú dcéru. Kým s dcérkou väčšie problémy nemá, jeho syn ho „vykrúca do vysokých obrátok“. Celé dni dokáže preležať pri počítači, dokonca aj dištančné vyučovanie zvláda v pyžame na posteli, pretože pani učiteľka nepožaduje vizuálny kontakt, a tak sa žiaci s učiteľkou počas vyučovacej hodiny síce počujú, ale nevidia.

Bývalý kolega sa nechcel zmieriť so situáciou a pokúšal sa zaviesť doma tvrdší režim. Snažil sa čo najviac zamestnať chlapca, poslal ho tu vyniesť kôš, tu priniesť nákupy, atď. Vytýkal synovi, že neustále tvrdne doma a nejde na čerstvý vzduch, ale narazil na odpor manželky, ktorá sa syna všemožne zastáva. V tomto prípade vyrukovala s argumentom: „Nech je radšej doma, veď všade číha koronavírus.“

A tak synáčik vylihuje celé dni pri počítači. V posteli sa aj stravuje. Môj priateľ našiel po synáčikovi rozsypané cukríky v posteli a urobil doma vojnu. Lenže bol konfrontovaný s nevôľou manželky i vlastného syna, ktorým sa nepáčila jeho tvrdosť. Vrcholom všetkého boli slová manželky, ktoré ho bodali priamo do srdca. Najviac ho zabolela jej výčitka: „Kým si bol preč, bol tu pokoj.“

Priateľ už po pár dňoch zistil, že zmeniť domáci režim nebude také ľahké. Podľa vlastných slov by sa najradšej čo najskôr vrátil do cudziny. Snažil som sa ho uchlácholiť, ako som vedel. Povedal som mu, že ja to vidím podobne ako on. V doterajšej histórii SR ešte neboli školy zavreté na také dlhé obdobie.

Klasické vyučovanie bolo nahradené dištančným vzdelávaním s katastrofálnym dopadom na mládež. Psychológovia upozorňujú na to, že dištančné vzdelávanie určite nie je a ani nemôže byť náhradou klasického vzdelávania. Žiaci potrebujú školu nielen kvôli vzdelávaniu, ale aj kvôli sociálnym kontaktom. Súčasná dospievajúca miléniová generácia na Slovensku, teda deti narodené po roku 2000, zažíva duchovnú mizériu, pretože na ňu útočí materializmus, konzum, všadeprítomné mobilné siete, internet a médiá, ktoré ponúkajú informácie, ale aj dezinformácie.

Tieto deti sú okradnuté o svoje detstvo, o hrejivé medziľudské vzťahy, pohyb na čerstvom vzduchu, v prírode, medzi rovesníkmi. Východisko z tejto tragickej situácie neponúka ani školstvo, vystavené pochybným samoúčelným experimentom, pri ktorých sa odstraňuje všetko predošlé bez ohľadu na to, či to bolo dobré alebo nie. Sme svedkami vzniku stratenej koronagenerácie, ktorá prišla fakticky o dva školské roky a jej budúcnosť spôsobuje vrásky na čele všetkým ľuďom, ktorým leží na srdci budúcnosť slovenského národa a krajiny, ktorú obýva. Ako keby táto generácia nebola už aj bez toho dosť stratená!

Nemôžem si pomôcť, ale pri pohľade na dnešné školopovinné deti, respektíve deti vo veku do 15 rokov, pociťujem smútok, bolesť, obavy. Tieto deti sa stali otrokmi mobilov a počítačov. Žijú vo virtuálnom svete, už sa nevedia navzájom porozprávať, tak ako sa rozprávali generácie ich predkov. Komunikujú medzi sebou cez počítače či mobily a uzatvárajú sa pred okolím do svojho virtuálneho sveta.

Spomínam si na svoje detské roky. Aj nad nami staršia generácia ohrnovala nos. Prekážali jej naše dlhé vlasy, rifle a iné veci. Ja sám som nejaký čas nosil vlasy až takmer po plecia. Lenže všetky doterajšie generácie Slovákov mali čosi spoločné: kolektívnosť, družnosť, pohyb v prírode, jednoducho, všetky doterajšie generácie Slovákov mali „akčné“ detstvo v kolektíve rovesníkov. Ja sám som bol vyšportovaný chlapec, ktorý s kamarátmi v lete hrával futbal, šantil a naháňal sa v prírode, v zime zase korčuľoval, sánkoval, lyžoval, jednoducho, bol som neustále v pohybe. Lenže dnes? Minule mi jeden môj príbuzný rozprával, že zobral vnuka na hodinku si zašportovať a na druhý deň sa vnúčik sťažoval, že ho bolí celé telo. Čo to tu máme za mľandravú generáciu?!

Katastrofálnu situáciu ešte zhoršuje koronaošiaľ a zatvorenie škôl. Zhubné dôsledky nekompetentného počínania našej amatérskej vlády sú evidentné. Ešte viac sa obmedzila živá komunikácia detí medzi sebou, ešte viac sa posilnila izolácia tejto stratenej generácie našich potomkov od okolitého sveta. Vidím jediné, možno posledné východisko: úspešné referendum a vytvorenie novej vlády odborníkov, ktorá by nahradila súčasnú vládnu garnitúru plagiátorov, zlodejov, podvodníkov a sexuálnych maniakov. Ešte jeden-dva roky tejto vlády a Slovensko skončí kdesi na úrovni rozvojových krajín. A to hádam nikto z nás nechce.

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok: Nová stratená generácia

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).