Ilustrácia: Andrej Mišanek |
Takmer presne jeden rok vydržala pokope
súčasná vládna koalícia, ktorá vzišla z volieb s nadpriemernou volebnou
účasťou, konaných len niekoľko dní pred vypuknutím pandemickej situácie, 29.
februára 2020. To bolo očakávaní, rečí, sľubov a nádejí o skvelej budúcnosti
pre Slovensko! Ak som vtedy vyjadril pred niekým svoju skepsu, tak som bol
pokladaný za nepriateľa zmeny a priateľa starých poriadkov.
Myslím, že po vlne počiatočného populizmu, tárania a nepodložených sľubov skutočnosť prekonala očakávania aj tých najväčších pesimistov. Dnes je vláda v totálnom rozklade a zhasínajú posledné optimistické ilúzie o jej možnom pokračovaní. Ak by nebol vyhlásený núdzový stav, krajinu by zaplavovali protesty nespokojných občanov, ktorým vláda komplikuje život.
Nechcem sa zaoberať konkrétnymi vecami, čo
táto koalícia priniesla štátu a občanom, to urobili iní. Myslím, že každý,
kto má v sebe aspoň štipku triezveho uvažovania, to vidí, pochopil, a kto od
nej a strán, ktoré ju vytvorili, a od jej protagonistov niečo ešte očakáva
a je ich ochotný podporovať v najbližších voľbách, toho treba len
poľutovať, či uvažovať o jeho rozumnosti.
Je normálnym javom v demokratických krajinách,
že za určitých okolností padne vláda a treba nové voľby. Lenže túto vládnu
koalíciu si zvolili občania vysokým počtom hlasov a očakávali od nej zrejme to,
čo im pred voľbami po rokoch relatívnej politickej a ekonomickej stability a
prosperity sľubovala. Prišiel marazmus, chaos, neporiadok, rozklad...
Vinu za súčasný stav
nenesú len súčasní koaliční poslanci, členovia vlády a členovia strán
koalície, ich partneri, respektíve médiá, ale predovšetkým voliči, ktorí
uverili klamným sľubom; tie sa v krátkom čase odhalili v celej svojej nahote. Ani sľúbené vysoké dotácie z
Európskej únie koalíciu nedokázali udržať v riadnej forme fungovania. Sama sa
ocitla v agónii, ktorá nedáva nádej ani jej poslancom, ktorí popreli sľuby
voličom a podriadili sa mašinérii skazy, chcejúc celé volebné obdobie
poberať plat a podporovať rozvrat.
Nebol potrebný ani tlak opozície, ani
pripravované referendum, hlavnou príčinou agónie vlády je jej absolútna
neschopnosť. Príčinou súčasnej krízy nie je neľahká pandemická situácia, ale
neschopnosť niektorých ľudí niesť zodpovednosť za seba a svoje správanie a
za zverené funkcie.
V rozklade nie sú len strany koalície, vláda, parlament, inštitúcie
nimi riadené, ale štát ako celok.
Zadržanie šéfa SIS je ranou do duše tejto koalície. Je zbytočné čakať na
zázrak. Ten príde len vtedy, ak my urobíme všetko dobré, čo je v našich
silách. Treba sa zamýšľať nad tým, ako sa z krízy dostať, aby sme čo najmenej
stratili a aby sme zachránili to, čo je zachrániť možné, treba sa
zamyslieť nad budúcim smerovaním, ktoré zatiaľ nedáva veľké nádeje na splnenie
pozitívnych očakávaní občanov.
Po totálnom odmietnutí hodnotovej
politiky, morálky, inteligencie, vzdelania, odbornosti
a zodpovednosti v politike, nielen politikmi, odborníkmi, autoritami,
médiami, ale aj väčšinou občanov, je možné očakávať síce nové prerozdelenie
parlamentných zoskupení, čo však ešte nemusí byť zárukou prosperity, pokojného
vývoja a dobrého fungovania štátu ani spokojnosti občanov.
Ľudia zmietaní pandemickými opatreniami a
existenčnými problémami, ovplyvňovaní médiami a vplyvmi rozličných záujmových a
ekonomických skupín len ťažko môžu dozrieť a zveriť krajinu do rúk ľudí, ktorí
sa osvedčili v rodinnom, spoločenskom, osobnom i verejnom živote, nepodľahli
túžbe viac mať ako byť, ktorí by boli služobníkmi, ako to vyjadruje význam
slova minister. Ťažko očakávať, že vzniknú iniciatívy, ktoré by ponúkli občanom
zodpovednú prácu v ich prospech.
Obávam sa, že občania sa nepoučili, nikto ich
nevedie k zodpovednosti, ani sa im nedáva kvalitná ponuka, ktorá by
zaručila prosperitu krajiny. Obávam sa, že znova sa vytvorí parlament zväčša zo
súčasných strán, možno v inom pomere, ale kvalitou veľmi podobný tomuto
súčasnému, čo môže priniesť len ďalšie problémy a ešte väčší neporiadok
a biedu.
Ľudovít Košík
::
Súvisiaci článok: Vytriezvenie ešte len príde
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Na politiku a politikov sa nemôžeme spoliehať. Žijeme v spoločnosti, ktorá dvíha na piedestál sociopatov a psychopatov. Doslova. Pokiaľ sa systém nezmení, je potrebné budovať a udržiavať aspoň malé ostrovčeky viery a života v Pravde.
OdpovedaťOdstrániťObroda príde zdola. Pozorujem, že náboženskému životu sa najviac darí v malých obciach a farnostiach, ďaleko od centier „vzdelanosti a pokroku“.
ak je komplexne likvidovaný každý prejav statočnosti, obetavosti, dobra, lásky, nemajú podľa mňa šancu na trvalý úspech ani okrajové zdravé oázy. Myslím si, a rád by som sa mýlil, že súčasný trend likviduje každý prejav zdravého živého a životaschopného prejavu. Je to len otázkou času, kedy zlikvidujú aj ešte fungujúce ostrovy dobra. Súčasný stav k tomu iste prispeje. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť