Kristína Ondrkálová |
Podľa svätého Jána Damascénskeho pokora nie je ponižovanie sa, ale uvedomenie si pravdy. Skúsme sa nad tým zamyslieť.
V dnešnej rýchlo sa meniacej spoločnosti,
ktorá je zameraná najmä na pracovný výkon, by človek chcel mať stabilnú, dobre
platenú prácu, žiadne hypotéky a pôžičky, finančnú rezervu na dôchodok, zdravú
šťastnú rodinu, dobré rodinné zázemie, dobrých priateľov, na ktorých by sa
mohol obrátiť kedykoľvek by niečo potreboval... a ešte hádam aj dobrý vzťah
s Bohom, aby mu k tomu všetkému dal svoje požehnanie – takmer bez
práce. Žiadna vynaložená námaha, investovaný čas, žiadne sebazaprenie, žiadna
pokora.
Pri všetkých tých mediálnych kvázi vzoroch, na
vysokých spoločenských pozíciách, bez
adekvátneho vzdelania, praktických zručností, charakteru, morálnej
úrovne, bez schopnosti prevziať zodpovednosť za svoje konanie a bez pokory, sa
vlastne ani nečudujem, že takto začne zmýšľať obyčajný človek. Lenže nič
hodnotné a veľké, čo by malo trvanie, sa bez pokory nevybuduje.
Vo všeobecnosti nerada delím ľudí: na
veriacich či neveriacich, úspešných či neúspešných, a tak podobne. Každý
človek, bez ohľadu na akékoľvek ľudské meradlá a často nespravodlivé
kritériá, má v Božích očiach nevyčísliteľnú hodnotu, pretože zaňho
zomrel Boží syn na golgotskom kríži. Podľa slov svätého Augustína treba
nenávidieť hriech, ale milovať hriešnika.
Kristína Ondrkálová
::
Prečítajte si: Pravda a milosrdenstvo
Pokora je uznanie pravdy, hlavne pravdy o sebe. Čo keby sme v duchu pokory uznali, že udalosti posledných mesiacov sú Božím napomenutím, varovaním alebo dopustením? Čo keby sme v duchu pokory uznali, že riešením je návrat k Bohu, otvorenie kostolov, pokánie?
OdpovedaťOdstrániťJa to vidim trosku viac zosiroka. Ked sa pozriem na to,ako sa ludia casto chovaju k prirode,k sebe navzajom a casto aj sami k sebe,mnohikrat tam vela pokory nie je. Otvorene kostoly to zial globalne nevyriesia. A zial su aj ludia,co chodia do kostola, no vyjdu von a v pohode druhym skodia. Zabuda sa aj na to,ze priroda ze omnoho silnejsia nez clovek a casom nas kludne moze dat vsetkych dole. A mnoho ludi sa casto pouci,az ked je neskoro.
OdstrániťIsto, samotné otvorenie kostolov nevyrieši všetky problémy sveta. Áno, do kostola chodia hriešni ľudia a niektorí robia zlé meno svojmu cirkevnému spoločenstvu, myslím si však, že keby do kostola nechodili, tak by boli ešte horší.
OdstrániťPokora súvisí s uznaním vlastnej hriešnosti a slabosti – i vo vzťahu k prírode. Súhlasím s vami v tom, že človek by nemal byť priveľmi sebaistý, prírodné živly a trebárs vírusy môžu byť silnejšie ako všetky ľudské schopnosti a vynálezy. A znova sme pri potrebe pokory...
Určite to bez pokory nepôjde, ale bez pokory pred Bohom. Nie je vždy jednoduché rozpoznať, pokiaľ je to ešte láska k hriešnikovi a pokiaľ už to je podpora jeho hriešneho konania. Myslím si, že aj súčasná podpora mnohých v dnešnej situácií s hrozbou pandémie niektorým opatreniam prihrávajú mocným a bohatým, ktorí ju využívajú na upevnenie svojej moci a bohatstva a ponižovanie a utláčanie chudobných a biednych aj nás veriacich. Otvorené štadióny, stávkové hry, dovolenkové raje bohatých, veľké chrámy konzumu, mediálne hry a hermeticky uzatvorené kostoly a nočný zákaz vychádzania nie je svedectvom o správnom boji proti chorobe. Aj v Cirkvi sme v duchu ochoty slúžiť sa zapájali a mnohí aj v súčasnosti vďaka technike zapájajú do rozličných aktivít ale akosi sa z nej vytratil duchovný základ a zdá sa že niet na čom stavať v osobnom živote, rodinách, národoch a ona sa stala zbytočnou. Už vyše roka fungujeme v značne obmedzenom režime a nikomu z vedenia Cirkvi akoby to nechýbalo, až príliš sú naklonený podporovať príkazy malej účinnosti a často nezmyselné opatrenia. Ale pokora v pravde vedie k pokániu a správnemu konaniu. Nech sa nám v tom darí. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť„Biedny si, ktokoľvek si a kamkoľvek sa obrátiš, ak sa len neobrátiš k Bohu.“ (Tomáš Kempenský)
OdpovedaťOdstrániť