Ilustrácia: Andrej Mišanek |
O bývalom šéfovi SIS Ing. Vladimírovi Pčolinskom, PhD. bolo už asi napísané všetko a ja sotva odhalím nejakú novinku či senzáciu, predsa však aj ja cítim potrebu vyjadriť sa ku kauze. Na úvod chcem poznamenať, že v tejto kauze nie som priamo zainteresovaný. Poznám síce ešte zo školských čias matku Vladimíra Pčolinského a poznal som aj jeho nebohého otca, ale s bývalým šéfom SIS som nikdy v živote nehovoril, nikdy som sa s ním osobne nestretol a vôbec ho nepoznám. Nemám nijaký dôvod obhajovať samotného Vladimíra Pčolinského a pokiaľ naozaj porušil zákon, musí za to niesť zodpovednosť ako ktokoľvek iný podľa hesla „padni komu padni“. V každom prípade mi však v tomto prípade veľa vecí nesedí a ja nemôžem o nich nepísať.
Začnem netradične. Spôsob zatknutia vtedajšieho
riaditeľa SIS potvrdzuje moje hodnotenie režimu Igora Matoviča ako totalitnej
diktatúry. To kde sme?! V nejakom akčnom filme?! V tom prípade odporúčam
riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej nuž
len NAKA PPZ), aby pri najbližšom záťahu pozval rovno hollywoodskych filmárov
a aby takto narobil našej krajine ešte väčšiu hanbu, než Slovensku robí
náš nepodarený premiér Igor Matovič. Aby bolo jasné, nespochybňujem
a priori činnosť zásahových skupín NAKA PPZ, ktoré síce môžu obmedzovať
základné práva a slobody občanov, ale len v odôvodnených prípadoch
a v adekvátnom rozsahu. Ide predovšetkým o zákroky proti
teroristom, únoscom osôb, nebezpečným páchateľom obzvlášť závažných trestných
činov a organizovanej trestnej činnosti. Nič z toho sa však nevzťahovalo
a nevzťahuje na Ing. Vladimíra Pčolinského, PhD.
Je zaiste nevyhnutné, aby mala polícia „voľné
ruky“, ale to ju neoprávňuje postupovať chaoticky, neodborne, bez dodržiavania
či poznania pravidiel, prípadne rešpektovania účelu príslušných ustanovení
Trestného poriadku.
Je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že NAKA PPZ nie je štát
v štáte, ale musí sa
riadiť Trestným poriadkom, ktorý v § 2 ods. 2 hovorí: „Do základných práv a
slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere
nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať
dôstojnosť osôb a ich súkromie.“
Toto bolo v prípade vtedy ešte šéfa SIS
jednoznačne porušené. Nebola dodržaná miera nevyhnutná „na dosiahnutie účelu
trestného konania“, navyše nebola rešpektovaná dôstojnosť osoby a jej
súkromie. Zásah sprevádzalo brutálne, neadekvátne násilie, pri ktorom ostáva
rozum stáť. Nebezpečne mi to pripomína praktiky totalitného režimu z rokov
1948–1989, s ktorými som sa počas 37 rokov od svojho narodenia v roku 1953
zoznámil viac ako dôkladne.
NAKA PPZ sa správa ako slon v porceláne
a to je v demokratickom štáte neprípustné! Vniknúť v skorých
ranných hodinách k Vladimírovi Pčolinskému násilím, zdemolovať pritom vstupné
dvere, odviesť v putách riaditeľa spravodajskej služby štátu je ako
zo zlého hollywoodskeho trháku. To sa nerobí ani v štátoch rovníkovej
Afriky, nieto v demokratickej krajine, ktorá je súčasťou EÚ a NATO!
To, že pritom klesá priam voľným pádom kredit Slovenskej
republiky, je nad slnko jasné.
Dochádza však aj k ohrozeniu bezpečnosti štátu, pretože zníženie
kredibility Slovenska v systéme medzinárodnej kooperácie tajných služieb a
bezpečnostných zložiek môže výrazne znížiť ochotu partnerov vymieňať si
s nami spravodajské informácie. Veď už dvaja najvyšší predstavitelia SIS
sú za mrežami, pričom bývalý riaditeľ SIS bol obvinený z prijímania
úplatku na základe výpovedí dvoch kajúcnikov, z ktorých jeden je jeho
bývalý námestník: Borisa Beňa! A tak sa pýtam: ktorá banánová republika v
celom šírom svete sa môže pochváliť takýmto „skóre“?
A ešte jedna vec ma mimoriadne
znepokojuje: konštatujem, že Slovensko sa vôbec nepoučilo z tragickej
kauzy generála Lučanského. Zase je tu nadužívanie a zneužívanie výpovedí
kajúcnikov. Natíska sa naliehavá otázka: kto s tým konečne urobí na
Slovensku poriadok?! Znovu opakujem, ako už mnohokrát predtým: nezavrhujem
a priori ani výpovede kajúcnikov. Ak bude vo výpovedí kajúcnika 90 percent
klamstiev a len 10 percent pravdy, aj tých 10 percent pravdy môže pomôcť
objasniť prípad. Kto pozná prácu policajných vyšetrovateľov, ten vie, že
niekedy sa musia chytať doslova slamky, a tá slamka im niekedy môže pomôcť
rozmotať komplikovaný prípad. Lenže na výpoveď každého kajúcnika treba pre
istotu nazerať tak, že v nej môže byť 50 percent pravdy, ale aj menej!
To ak mňa dnes nejaký môj osobný nepriateľ bez
dôkazov obviní z páchania trestnej činnosti, mám v najbližších dňoch
čakať „návštevu“ z NAKA PPZ?! Preboha, kam sme sa to dopracovali?! Komu
bude polícia veriť: mne, bezúhonnému občanovi, ktorý nebol nikdy v živote
trestaný, alebo kajúcnikovi, ktorý ratuje svoju kožu?! Udavačský systém,
zavedený na Slovensku režimom Igora Matoviča, nemôže z dlhodobého hľadiska
priniesť nič dobré!
Celá kauza bývalého šéfa SIS je pozliepaná
takým nedôveryhodným spôsobom, až to vzbudzuje hrôzu. Výpovede kajúcnikov neraz nemajú
primárnu logiku, avšak nie je mojím zámerom venovať sa všetkým aspektom tejto
kauzy, ani vyriecť konečný verdikt. Toto ponechám na kompetentné úrady. Mojím
cieľom je poukázať na neudržateľnosť súčasného stavu ministerstva
spravodlivosti aj ministerstva vnútra na Slovensku, ktorý charakterizuje
uprednostňovanie kvantity pred kvalitou a snaha o vytĺkanie
politického kapitálu. Lenže úsilie naplniť za každú cenu väznice
a kriminalizovať čo najviac občanov Slovenska ešte nemusí byť znakom
ozdravovania spoločnosti.
Režim Igora Matoviča pošliapal princípy
právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku a tak sme
svedkami devastácie rovnováhy medzi tromi zložkami moci: zákonodarnej, výkonnej
a súdnej. Čím skôr to pochopia kompetentní, tým lepšie pre Slovensko.
Karol Dučák
::
Súvisiaci článok: Žalujem! (List slovenskému národu)
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Všetko je to prepletené menšou i väčšou korupciou, je to vlastne pokračovanie predchádzajúcich protekcií a uplácania v malom, ktorá síce akoby vymrela ale nechala nám tu veľa nezaopatrených detí... Nakradnuté majetky a statky sa už nedajú zoštátniť a na zaváranie zlodejov by sa museli vybudovať nové väznice a ukrojiť z poľnohospodárskej pôdy a ubudlo by tak aj kus reštitučnej pôdy... Premenovali by sme sa tak na Altakras dva. milan
OdpovedaťOdstrániť