Kto už konečne urobí na Slovensku poriadok s kajúcnikmi?

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

O bývalom šéfovi SIS Ing. Vladimírovi Pčolinskom, PhD. bolo už asi napísané všetko a ja sotva odhalím nejakú novinku či senzáciu, predsa však aj ja cítim potrebu vyjadriť sa ku kauze. Na úvod chcem poznamenať, že v tejto kauze nie som priamo zainteresovaný. Poznám síce ešte zo školských čias matku Vladimíra Pčolinského a poznal som aj jeho nebohého otca, ale s bývalým šéfom SIS som nikdy v živote nehovoril, nikdy som sa s ním osobne nestretol a vôbec ho nepoznám. Nemám nijaký dôvod obhajovať samotného Vladimíra Pčolinského a pokiaľ naozaj porušil zákon, musí za to niesť zodpovednosť ako ktokoľvek iný podľa hesla „padni komu padni“. V každom prípade mi však v tomto prípade veľa vecí nesedí a ja nemôžem o nich nepísať.

Začnem netradične. Spôsob zatknutia vtedajšieho riaditeľa SIS potvrdzuje moje hodnotenie režimu Igora Matoviča ako totalitnej diktatúry. To kde sme?! V nejakom akčnom filme?! V tom prípade odporúčam riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej nuž len NAKA PPZ), aby pri najbližšom záťahu pozval rovno hollywoodskych filmárov a aby takto narobil našej krajine ešte väčšiu hanbu, než Slovensku robí náš nepodarený premiér Igor Matovič. Aby bolo jasné, nespochybňujem a priori činnosť zásahových skupín NAKA PPZ, ktoré síce môžu obmedzovať základné práva a slobody občanov, ale len v odôvodnených prípadoch a v adekvátnom rozsahu. Ide predovšetkým o zákroky proti teroristom, únoscom osôb, nebezpečným páchateľom obzvlášť závažných trestných činov a organizovanej trestnej činnosti. Nič z toho sa však nevzťahovalo a nevzťahuje na Ing. Vladimíra Pčolinského, PhD.

Je zaiste nevyhnutné, aby mala po­lí­cia „voľ­né ru­ky“, ale to ju neoprávňuje postupovať chaotic­ky, neod­bor­ne, bez dodr­žia­va­nia či poz­na­nia pra­vi­diel, prípadne reš­pek­to­va­nia úče­lu príslušných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku.

Je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že NAKA PPZ nie je štát v štáte, ale musí sa riadiť Trestným poriadkom, ktorý v § 2 ods. 2 hovorí: „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“

Toto bolo v prípade vtedy ešte šéfa SIS jednoznačne porušené. Nebola dodržaná miera nevyhnutná „na dosiahnutie účelu trestného konania“, navyše nebola rešpektovaná dôstojnosť osoby a jej súkromie. Zásah sprevádzalo brutálne, neadekvátne násilie, pri ktorom ostáva rozum stáť. Nebezpečne mi to pripomína praktiky totalitného režimu z rokov 1948–1989, s ktorými som sa počas 37 rokov od svojho narodenia v roku 1953 zoznámil viac ako dôkladne.

NAKA PPZ sa správa ako slon v porceláne a to je v demokratickom štáte neprípustné! Vniknúť v skorých ranných hodinách k Vladimírovi Pčolinskému násilím, zdemolovať pritom vstupné dvere, odviesť v putách riaditeľa spravodajskej služby štátu je ako zo zlého hollywoodskeho trháku. To sa nerobí ani v štátoch rovníkovej Afriky, nieto v demokratickej krajine, ktorá je súčasťou EÚ a NATO!

To, že pritom klesá priam voľným pádom kredit Slovenskej republiky, je nad slnko jasné. Dochádza však aj k ohrozeniu bezpečnosti štátu, pretože zníženie kredibility Slovenska v systéme medzinárodnej kooperácie tajných služieb a bezpečnostných zložiek môže výrazne znížiť ochotu partnerov vymieňať si s nami spravodajské informácie. Veď už dvaja najvyšší predstavitelia SIS sú za mrežami, pričom bývalý riaditeľ SIS bol obvinený z prijímania úplatku na základe výpovedí dvoch kajúcnikov, z ktorých jeden je jeho bývalý námestník: Borisa Beňa! A tak sa pýtam: ktorá banánová republika v celom šírom svete sa môže pochváliť takýmto „skóre“?

A ešte jedna vec ma mimoriadne znepokojuje: konštatujem, že Slovensko sa vôbec nepoučilo z tragickej kauzy generála Lučanského. Zase je tu nadužívanie a zneužívanie výpovedí kajúcnikov. Natíska sa naliehavá otázka: kto s tým konečne urobí na Slovensku poriadok?! Znovu opakujem, ako už mnohokrát predtým: nezavrhujem a priori ani výpovede kajúcnikov. Ak bude vo výpovedí kajúcnika 90 percent klamstiev a len 10 percent pravdy, aj tých 10 percent pravdy môže pomôcť objasniť prípad. Kto pozná prácu policajných vyšetrovateľov, ten vie, že niekedy sa musia chytať doslova slamky, a tá slamka im niekedy môže pomôcť rozmotať komplikovaný prípad. Lenže na výpoveď každého kajúcnika treba pre istotu nazerať tak, že v nej môže byť 50 percent pravdy, ale aj menej!

To ak mňa dnes nejaký môj osobný nepriateľ bez dôkazov obviní z páchania trestnej činnosti, mám v najbližších dňoch čakať „návštevu“ z NAKA PPZ?! Preboha, kam sme sa to dopracovali?! Komu bude polícia veriť: mne, bezúhonnému občanovi, ktorý nebol nikdy v živote trestaný, alebo kajúcnikovi, ktorý ratuje svoju kožu?! Udavačský systém, zavedený na Slovensku režimom Igora Matoviča, nemôže z dlhodobého hľadiska priniesť nič dobré!

Celá kauza bývalého šéfa SIS je pozliepaná takým nedôveryhodným spôsobom, až to vzbudzuje hrôzu. Výpovede kajúcnikov neraz nemajú primárnu logiku, avšak nie je mojím zámerom venovať sa všetkým aspektom tejto kauzy, ani vyriecť konečný verdikt. Toto ponechám na kompetentné úrady. Mojím cieľom je poukázať na neudržateľnosť súčasného stavu ministerstva spravodlivosti aj ministerstva vnútra na Slovensku, ktorý charakterizuje uprednostňovanie kvantity pred kvalitou a snaha o vytĺkanie politického kapitálu. Lenže úsilie naplniť za každú cenu väznice a kriminalizovať čo najviac občanov Slovenska ešte nemusí byť znakom ozdravovania spoločnosti.

Režim Igora Matoviča pošliapal princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku a tak sme svedkami devastácie rovnováhy medzi tromi zložkami moci: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Čím skôr to pochopia kompetentní, tým lepšie pre Slovensko.

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok: Žalujem! (List slovenskému národu)

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).