Múdrosť kardinála Saraha

 

Kardinál Robert Sarah patrí k najväčším postavám Cirkvi v súčasnosti. Jeho jasné slová, postoje a činy sú odrazom pevnej viery a svietia ako maják ukazujúci správny smer v nepokojných a búrlivých časoch, ktoré prežívame. Prejavuje rozvahu, zásadovosť a pravú múdrosť a v takom zmysle hodnotí i život Cirkvi. Pripomeňme si aspoň niekoľko jeho myšlienok.

V knihe Pane, zostaň s nami kardinál pripomína: „Diabol sa pokúša zasiať do nás pochybnosti o Cirkvi. Chce, aby sme ju vnímali ako ľudskú organizáciu v kríze. Pritom Cirkev je oveľa viac. Je pokračovaním Krista. Diabol nás chce dohnať k rozdeleniu a schizme. Presvedčiť nás, že nás Cirkev zradila. Cirkev však nemôže zradiť. Cirkev plná hriešnikov je sama bez hriechu. Pre tých, ktorí hľadajú Boha, v nej bude vždy dostatok svetla.“ A zdôrazňuje: „Jednota Cirkvi spočíva na štyroch pilieroch. Modlitba, katolícka náuka, láska ku Skale a vzájomná bratská láska sa musia stať prioritami pre našu dušu a všetko naše konanie.“

Tým, ktorí sú zarmútení alebo pohoršení a žiadajú zmeny, kardinál odkazuje: „Áno, Cirkev nevyhnutne potrebuje reformu. Do svojho stredu musí postaviť práve kríž! Nesmieme robiť Cirkev prijateľnou podľa kritérií dnešného sveta. Musíme ju očistiť, aby pre dnešný svet predstavovala kríž v celej jeho nahote.“

Cirkev je duchovné spoločenstvo, nemá sa deliť na frakcie či tábory: „Musí každý kresťan všetko posudzovať a mať na všetko názor? Táto občas až hysterická politizácia toho, čo by si malo zachovať podobu pokojnej diskusie medzi teológmi milujúcimi jedného Boha, je znamenie diabla. Láka nás na svoje územie. Vedie nás k nenávisti, vzájomnému napádaniu, manipulácii a machiavelistickej vypočítavosti. Máme ustúpiť od odhaľovania chýb? Určite nie! Musíme to však robiť v katolíckom, čiže výsostne nadprirodzenom a láskavom duchu.“

Pozoruhodné slová vyriekol kardinál Sarah i v nedávnom rozhovore pre taliansky portál Il Foglio (preklad rozhovoru priniesla stránka Christianitas). Kardinál okrem iného povedal: „Bohužiaľ, niektorí ideológovia chcú proti sebe postaviť Cirkev predkoncilovú a pokoncilovú. Rozdeľujú, konajú diablovo dielo. Cirkev je jedna... (...) Cirkev nie je svetská inštitúcia, jej zdravie sa nemeria jej mocou a vplyvom. Cirkev dnes prežíva Veľký piatok. Zdá sa, že do loďky vniká voda zo všetkých strán. Niektorí ju zrádzajú zvnútra. (...) Ale Kristovo víťazstvo vždy prechádza krížom. Cirkev musí ísť na kríž a na Veľkú sobotu prežívať hlboké ticho. Musíme sa modliť s Máriou v blízkosti Ježišovho tela. Hľadieť, modliť sa, konať pokánie a odčiňovať, aby sme lepšie ohlasovali víťazstvo Vzkrieseného Krista.“

Čo dodať? Kardinál Sarah nerozdeľuje, ale zjednocuje. Poukazuje na to podstatné, čo by malo spájať všetkých katolíckych veriacich. Cirkev nemá byť miestom politických sporov a malicherných hádok, má byť miestom zjednotenia v Kristovi, ktorý je Cesta, Pravda a Život.

 

Ján Maršálek

::

Pramene:

Pane, zostaň s nami. Bratislava, Lúč, 2019 (recenzia)

Rozhovor s kardinálom Robertom Sarahom (Christianitas.sk)