A kamene budú kričať...

 

V týchto dňoch sa šíri medzi ľuďmi otvorený list kňaza Ivana Barusa, adresovaný „veriacim katolíkom na Slovensku a všetkým ľuďom dobrej vôle ochotným počúvať“. Možno sa už dostal aj k vám, možno ste ho čítali a možno ešte nie – tak či onak chcem teraz sprítomniť niektoré myšlienky z tohto pomerne obsiahleho, no hlavne obsažného a závažného textu.

Ivan Barus v úvode konštatuje, že sa dnes – ako krajina a ako národ – nachádzame vo veľmi vážnej a ťažkej duchovnej situácii. Stalo sa totiž to, že sme začali opúšťať Boha, zasiahla nás vlna otupenosti, ľahostajnosti, pohodlnosti. V tomto stave, ktorý je odzrkadlením hriechu proti prvému Božiemu prikázaniu, je namieste otázka, koľkým z nás ešte úprimne záleží na duchovnom živote, liturgii a Eucharistii.

Naša viera je pokrivená, stratili sme bázeň pred Pánom. Je za tým aj hriešnosť: „Ona je ako smrtiaci plyn, ktorý uniká a spočiatku ho nie je cítiť. Ale príde moment, keď jednoducho zrazí k zemi. Problémom je srdce Slovákov, ktoré sa začalo topiť v hriešnosti.“ Ako hovorí Písmo, ovocím hriechu je prekliatie... a Boh sa vysmievať nedá. Pravda zostáva pravdou: „Desatoro stále platí, aj keď by ho mnohí chceli ohnúť doprava či doľava.“

Otec Barus ďalej analyzuje stav našej spoločnosti. Žiaľ, dochádza k degradácii ľudskej dôstojnosti, k degradácii nášho vnútra. Stali sme sa, skrze médiá, pasívnymi prijímateľmi všetkého možného aj nemožného, prestávame logicky, zdravo uvažovať, hlbšie sa zamýšľať: „Keď vidíme predstaviteľov vlády, ako sa hádajú a prekrikujú jeden cez druhého, keď vidíme ich úroveň komunikácie a duchovnú, spoločenskú i profesionálnu úroveň, tak vidíme iba obraz duše Slovenska, ktorá vo svojom najhlbšom vnútri opustila Boha, svojho Stvoriteľa.“

Ako sa na nás môžu pozerať naši predkovia? Oni stavali chrámy, my ich zatvárame. Oni v duchu kresťanskej viery žili aj umierali a my túto svätú vieru zrádzame. V svojej duchovnej biede sa utiekame k odborníkom, ktorí duchovno zapreli. Mnohí vidia záchranu vo vakcínach... Spoločnosť sa stále viac polarizuje: „Čo ak by bol vládou vydaný príkaz, že zúčastniť sa na bohoslužbách môžu iba očkovaní ľudia? Tak potom ten, kto nie je zaočkovaný, nebude mať prístup k sviatostiam? Skutočne toto hovorí evanjelium?“

Zavŕšením listu sú rady, návrhy a odporúčania. V prvom rade: „V láske Božej vás všetkých prosím, nevzdávajte sa viery v Boha za žiadnu cenu.“ Dôležitá je tiež ľútosť nad hriechmi, horlivosť v modlitbe, prosba o zmenu zmýšľania. Potrebná je obnova úcty k Sedembolestnej – ona je našou Matkou, ochrankyňou nášho národa. V neposlednom rade, pripomína Ivan Barus, mali by sme „podľa svojich občianskych možností“ bojovať za obnovu náboženského života.

Nesmieme ustupovať zlu: „Slovo satan znamená protivník, znamená ten, ktorý odporuje. Áno, je to on, ktorý sa snaží blokovať náboženský život...“ V dnešnej situácii nestačí nejaké mechanické spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo. Musíme konať – a nesmieme mlčať, lebo inak budú kričať kamene (porov. Lk 19, 40)!

 

Spracoval: Ján Maršálek

::

Odkaz: Otvorený list veriacim katolíkom na Slovensku a všetkým ľuďom dobrej vôle ochotným počúvať

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.