Ľudovít Košík |
Dvanásteho apríla uplynulo tristo rokov od
narodenia P. Pavlína Bajana – františkánskeho kňaza, kazateľa, hudobníka. Patrí
k menšej skupine osobností 18. storočia, ktoré nikdy neupadli celkom do zabudnutia. Jeho hudobná tvorba žila vo františkánskom prostredí aj v priebehu
19. a 20. storočia a kazateľská činnosť
sa stala predmetom záujmu
historiografie.
Hudobná tvorba P. Bajana, ako aj tvorba jeho rovesníka a františkána P. Edmunda Paschu, je známa a hraná aj v súčasnosti. Výsledkom jeho hudobnej tvorby je štrnásť hudobných zborníkov so skladbami z vlastnej i z tvorby iných autorov z františkánskeho prostredia. Zachovala sa tiež štvorzväzková zbierka kázní, ktorá obsahuje 602 kázní na viac než 4.000 stranách, ako aj traktát z teológie, ktorý je jeho záverečnou prácou štúdia vo Váci, v jej závere je aj jeho autobiografia; preložil ju františkánsky historik P. Vševlad Jozef Gajdoš, ktorý aj na základe podkladov v nej uverejnených Bajanovi venoval niektoré svoje príspevky v odborných i náboženských časopisoch. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa Bajanovmu životu i tvorbe vo viacerých článkoch venoval P. Celestín Lepáček OFM.
V roku 2016 vyšla Bajanova autobiografia v
latinčine a zároveň v slovenskom preklade v časopise Slavica Slovaca,
orgáne Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a Slovenského komitétu
Slavistov, vďaka iniciatíve Ladislava Kačica a Svorada Zavarského. Vďaka nej aj
dnes sú nám pomerne dobre známe mnohé udalosti a okolnosti z jeho osobného,
rodinného i rehoľného a kňazského života, ale dielo približuje tiež pomery,
ktoré v 18. storočí vládli v Skalici, kde Bajan vyrastal a prežil podstatnú
časť svojho rehoľného života a tu aj po dlhotrvajúcej slepote, chorobách, ktoré
ho na sedem rokov pripútali na posteľ, 15. júla 1792 zomrel a bol v krypte
františkánskeho kostola pochovaný.
Popri vlastnom rodinnom osude Bajan zachytáva
aj pomery v Uhorsku, prírodné podmienky v miestach pobytu, zážitky z ciest
medzi jednotlivými kláštormi, pomery v jednotlivých kláštoroch na území slovenskom
i maďarskom, vrátane národnostných, vzťahy medzi rehoľníkmi, ktoré neboli
vždy ideálne.
Páter Pavlín Bajan patrí k františkánom, ktorí
sa svojou činnosťou medzi jednoduchým ľudom významne zaslúžili o upevnenie
viery v ľudských srdciach, ale aj o udržanie a dvíhanie národného povedomia
Slovákov. Za mnohé mu môže byť vďačná rehoľa, v ktorej službe prežil svoj
plodný život, i mesto, ktoré bolo jeho rodiskom a vyše tridsať rokov miestom
jeho pôsobenia.
Memoriale, ako znie nadpis autobiografie v
latinskom origináli, sa začína prológom, je v ňom vlastnoručne vykreslený
rodokmeň autora, keďže mal aj maliarsky talent. V prvej časti autobiografie
predstavuje svojho starého otca a niektorých ďalších príbuzných. Druhá
časť je venovaná výchove a štúdiám, tretia časť rehoľnému povolaniu. Keď
sa prihlásil vo františkánskom kláštore, predstavení na neho akosi pozabudli.
Vybral sa na púť k zázračným obrazom Panny Márie v okolí Brna. Po ceste dostal
odkaz, že má prísť na pohovor, vrátil sa sám do Skalice, rozlúčil sa s rodinou
a otec ho cez Vrbovce odprevadil do Pruského, kde 15. júna 1740 prijal
františkánsky habit a rehoľné meno Pavlín. Keď skladal rehoľné sľuby, prišiel
za ním otec a brat Michal. Po noviciáte bol preložený do Jágru, mal nádej, že
sa bude môcť ďalej venovať hudbe a rozvíjať svoje vzdelanie, stal sa organistom
a sám sa vypracoval tak, že dokázal viesť maďarský spev. Tu študoval filozofiu
a strávil tu tri roky. No zažil aj poníženie pre svoj slovenský pôvod. Morálnu
teológiu ho poslali študovať do Vacova, kde sa stretol s lepším prístupom
predstavených.
Štvrtá časť: Vysviacka, primície a udelenie
jurisdikcie. Po skončení štúdií bol preložený do Levíc, aby mohli dostať vyššie
svätenia, vysvätil ho pomocný biskup v Trnave Frivaisz. Primície slávil v nedeľu
po sviatku Zjavenia Pána 1747 v Skalici, v kláštornom kostole Panny Márie
Sedembolestnej. Kázal P. Vojtech Prokeš, hostina pre oficiálnych hostí bola v
kláštore, o ktorú sa postaral otec, rodinu hostila matka doma. Po troch dňoch
ho otec naposledy zo Skalice odprevadil kus cesty a cez Šaštín, kde navštívil
príbuzných, sa vrátil do Levíc. Tu dostal správu o smrti otca, matka predala
dom a usadila sa v chudobinci, kde žila ešte 19 rokov. V roku 1748 bol
preložený do Vacova, potom do Sečian a Jágru. Po deviatich rokoch v maďarských
kláštoroch prišiel do Prešova, čo mu urobilo radosť, mohol spievať a modliť sa
po slovensky. Potom sa dostal do Hlohovca a potom do Beckova, kde začal písať
spevníky, a späť do Hlohovca. Keď v roku 1760 dostal dekrét o preložení do
Skalice, mal radosť, ale obával sa, že nástrahy domova môžu škodiť zasväteným
osobám.
Piata časť: Ako som sa nečakane dostal ku
skvelej službe kazateľa. Keď prišiel do Skalice vtedajší gvardián P. Anton
Presl, okrem organovania dal Bajanovi aj iné povinnosti, po smrti pátra
Celestína Tesárika mu zveril sakristiu, poveril ho zbieraním milodarov po
domoch a kázaním striedavo s kaplánom vo farskom kostole v nedele a sviatky,
kde si rýchlo získal obľubu a pritiahol poslucháčov. Po smrti kazateľa vo
františkánskom kostole P. Kastula sa v máji 1761 stal kazateľom on. Keď 3.
marca 1762 zomrel jeho brat Gašpar, vybavil mu pohreb do krypty pri kazateľnici vo františkánskom kostole a
pozostalosť pre jeho malú dcéru Annu. Jeho ďalší brat Michal zomrel v roku 1749
v Stoličnom Belehrade, takže z desiatich detí zostal matke nažive už len on.
Šiesta časť: Ako ma Boh neraz zachránil od
nebezpečenstva smrti. V tejto časti sú opísané viaceré udalosti, ohrozenia a
choroby, pri ktorých sa nachádzal v nebezpečenstve smrti a vďaka Božej pomoci a
ochrane ostal na tomto svete, aj tie, o ktorých mu hovorila jeho matka z raného
detstva.
Siedma časť: Ako sa všetko zmenilo na
nepoznanie. Bajan opisuje, že od roku 1760 sa v spôsobe života ľudí začal
rozmáhať svetácky duch, ľudia sa začali obliekať a správať podľa cudzokrajných
zvykov a upadala úroveň duchovného života. Keď mladým pripomenul, že rodičia sa
takto nenosili, dostalo sa mu iba posmechu. Píše, že svet sa sekularizoval a
zasiahlo to aj život v kláštore, kde sa staré zabehnuté veci pretvárali na
nové, že jeho predstavený Ľudovít Šváb mal heslo: „Milší mi je sveták – elegán
než v jasliach narodený ponížený Pán.“ Trápilo ho, že sa likvidovali overené
veci, ako bohoslužobný poriadok v kostole, procesia na Veľký piatok v meste, za
čo ho jednoduchí ľudia, ktorým slúžil, mali radi, ale smotánka ho nenávidela,
lebo im vstupoval do svedomia a odsudzoval ich excesy. Nakoniec ho vyštvali,
takže musel odísť do Beckova ako do vyhnanstva, čo ho ranilo. Začal sa
zamestnávať písaním... V závere práce zachytil ešte rozpustenie
Spoločnosti Ježišovej v roku 1773 a nástupom vlády Jozefa II. v roku 1780 sa
biografia končí.
Ľudovít Košík
Použitá a doplňujúca literatúra:
Richard Drška: Mestská správa Skalice do roku
1711; Záhorské múzeum Skalica, 2016
Vševlad J. Gajdoš: Barokový kazateľ Pavlín
Bajan; Katolícke noviny, roč. 86, 1971, č. 15
Vševlad J. Gajdoš: Pavlín Bajan (1721–1792);
Zborník Záhorského múzea v Skalici, 1971
Vševlad J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej
literatúre; Cleveland, Ohio, 1979
Šimon Kotvas:
Aj Skaličania tvorili vianočné piesne; Michael, 3/2020
Lexikón katolíckych kňazských osobností
Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
P. Pavlín Bajan OFM (1721–1792) a slovenská
literatúra a jazyk v 18. Storočí; Serafín, Bratislava, 1992
Slavica Slovaca: Autobiografia P. Pavlína
Bajana OFM (1721–1792), 2016
Skalica v minulosti a dnes; Obzor,
Bratislava, 1968
Dr. Jozef Šátek: Náboženské pomery v Skalici
od reformácie do jozefinizmu; SSV, Trnava, 1946
www.frantiskani.sk
::
Súvisiaci článok: Príkladný kňaz Juraj Pavlín Bajan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.