Strata viery je medzi nami

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

Môžeme mať voči Pravde averziu, robiť voči nej diverziu, no ona nakoniec spôsobí konverziu a presadí tú dobrú verziu.

Pre vyššie uvedené slová neprestávam dúfať. Strata viery, ktorú predpovedal Kristus, je totiž tu. My sme ho zapreli, uctievame bohyňu Gaiu a boj za celosvetový mier a zdravie. Boj za mier – čo je to za nezmysel? Nie je zmierenie sa so zlom horšie ako vojna? Aj keď inovovaná náuka Cirkvi tvrdí, že spravodlivá vojna nemôže existovať. A ako môžeme bojovať za zdravie takým spôsobom, že ľudí psychicky, fyzicky i ekonomicky ničíme? Už antický Hippokrates chápal, že zlá je liečba, ktorá škodí viac ako liečená choroba.

Práve po Druhom vatikánskom koncile sme akosi stratili schopnosť ctiť si Boha a s vierou ho o niečo prosiť. Naši hierarchovia málokedy spomenú Boha, Krista ešte menej. Už len čakám, kedy spomenú veľkého architekta vesmíru. Mimochodom, o ovládnutí veľkej časti Cirkvi vírusom nie budovania katedrál, ale búrania základov podrobne a konkrétne píše portál Lumen de lumine, ktorý pochybovačom o tomto procese vrelo odporúčam.

Mám pocit, ako keby nepriatelia  Krista momentálne napínali všetky svoje svaly a hlavne všetku svoju prefíkanosť. Pomôže nám jedine to, že budeme bystrejší ako oni.  Náš Pán a Stvoriteľ nám daroval k tomu všetky predpoklady a talenty. Nezakopávajme ich! Preto tých nenávistníkov a posmeškárov pozorne sledujme a hovorme im o ich slabých miestach. Je iste nebezpečné hádzať svoje perly pred svine, ale je tiež jasne napísané, že ak my zaprieme Krista, aj on zaprie nás.

Obávam sa, že odporný alibizmus zapustil v Cirkvi veľmi pevné korene. Sami kňazi mi do ucha šepkajú o strachu, ktorý zavládol, a vyplašených je možno viac ako v rokoch päťdesiatych. Berieme si príklad z dobrého vojaka Švejka: „My jsme tady všichni Češi, ale nikdo o tom nemusí vědět...“ Neviem, či som to presne citoval, ale vy, moji čitatelia, viete, že tým chcem vystihnúť súčasnú deprimujúcu situáciu.

Žiaľ, hanbíme sa za svoju vieru. Zapieranie Ježiša sa astronomicky šíri medzi nami kresťanmi a vo vnútri cirkevných štruktúr. My predsa nemôžeme, minimálne od pastorálneho koncilu, tvrdiť pravý opak toho, čo máme v evanjeliu napísané. Hlavné heslo koncilu bolo „aggiornamento“, doslova „zdnešnenie“, teda prispôsobenie sa dnešnému svetu. Nemám pocit, že práve to je vzor, ktorý máme bezmyšlienkovite nasledovať. Nebolo to tak za čias Ježiša ani v budúcnosti nebude, teda ani dnes. Permanentne platí: „Neprispôsobujte sa tomuto svetu“ a „moje Kráľovstvo nie je z tohto sveta“.

Modlime sa teda za tých, ktorí nevedia, čo činia, ale hlavne za tých, ktorí to vedia, ale sa boja. Je asi lepšie zomrieť s rovným chrbtom ako fňukať a báť sa so zohnutým chrbtom a pokriveným charakterom.

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.