Ľudovít Košík |
V čudnej, ťažkej a zložitej celosvetovej atmosfére už rok trvajúceho boja proti hrozbe pandémie a s tým súvisiacich obmedzení budeme prežívať vrcholné sviatky nášho Vykúpenia. Už tie minulé sme boli nútení prežiť bez ich náležitého slávenia v chrámoch a v rodinách a podobne sme prežívali väčšinu nedieľ a sviatkov uplynulého roka, a tak budeme nútení asi sláviť aj tie, na ktoré sa pôstom pripravujeme.
Niekedy mám dojem, že súčasná protipandemická
aktivita je zameraná zvlášť proti kresťanskému spôsobu prežívania života, proti
ľuďom, ktorí sa usilujú v živote využívať
zdravý rozum a usilujú sa žiť slobodne. Myslím si, že aj súčasný
krízový stav je možné prežiť a úspešne
ho zvládať vďaka vzťahu s Bohom, s ľuďmi, tvorivému životu a kontaktu s
prírodou.
Práve kresťania a hodnoty, ktoré prinášajú do života, sú
v súčasnosti terčom útokov.
Denne sme svedkami akýchsi chaotických, neúspešných opatrení, ktorých prínos je
v nedohľadne, a život sa nám čoraz viac komplikuje a zamotáva, sme
obmedzovaní v našich základných slobodách, zavretí vo svojich domácnostiach,
uteká nám čas, zmenšujú sa zásoby,
financie a strácame dôvody na radosť, spokojnosť aj pokoj.
My kresťania sme nútení žiť bez normálneho
prístupu k sviatostiam, bez bohoslužieb a spoločných modlitieb. Mnohé sa z
reality prenáša do virtuálneho sveta, kde je určitá ponuka, čo však prináša
viaceré riziká a ohrozenia. Je ťažké hľadať, formovať a nachádzať v
súčasnosti kresťanskú identitu. Zažívame
krízu viery, aj krízu Cirkvi, osobitne úpadok jej života, ktorý nastal po
Druhom vatikánskom koncile, paradoxne viac v krajinách, kde žila v
slobodných podmienkach, ale po získaní slobody ho môžeme naplno vidieť aj v
našich krajinách a veľmi intenzívne pokračuje aj v súčasnosti.
Zakiaľ sme snívali sny o svetlej budúcnosti,
angažovali sa v čudných aktivitách, deštruovali sa základy morálky, slušnosti,
normálneho, šťastného, pokojného, úspešného, zdravého, tvorivého života. Dnes
sme svedkami chaosu a nezodpovedného konania mnohých, ktorí preberajú moc v
spoločenských aj cirkevných úradoch, obmedzovania základných práv
a slobôd, ohrozenia nášho zdravia a života. A my namiesto pokory a poklony
pred Bohom, uznania jeho majestátu si tvoríme nové ideály, sny, náboženstvá a
veríme svojim predstavám, že ten raj na zemi sa nám podarí vybudovať a už
stačí len malý krôčik a on príde. Mne sa zdá, že nám k tomu chýbajú reálne
predpoklady, možno sa mýlim, ale skôr sa cítim ako v apokalyptických
časoch.
V posledných týždňoch odznelo v médiách, že
Portugalsko ako siedma krajina sveta uzákonila eutanáziu a Argentína umelé
potraty. Celé je to prijímané s mlčaním alebo pochopením väčšiny, aj
autorít sveta a Cirkvi. Veď máme demokraciu a tú treba budovať, chrániť a
upevňovať. Čo na tom, že s ňou prichádza aj demagógia a hrozí nová totalita,
ktorá môže byť ešte horšia než tá, s ktorou sme sa rozlúčili u nás v
novembri 1989. Asi sa zbytočne čudujem, veď to sa len zákon dostáva do súladu
so spôsobom života a túžbou väčšiny, ktorá si chce žiť po svojom a nepraje si,
aby ju obťažovali kresťanské názory – a dáva nám to, tej hŕstke čudných, ktorí
sme presvedčení, že je možné dnes žiť podľa Božích a evanjeliových zásad
a takýto život môže znamenať záchranu pred súčasnými ohrozeniami,
patrične najavo. Väčšina popiera a búra pravidlá, na ktorých vyrástla naša
civilizácia a vytvára si nové...
Ak sme
sledovali pred Pôstnym obdobím liturgické slávenia, aspoň cez médiá, čo
nám zatiaľ prísne sliediace oči udavačov dovolia, pretože žiadna osobná účasť
na liturgii nebola na Slovensku možná, mohli sme mnohokrát počuť v nedele i
všedné dni čítanie z Markovho evanjelia, ako Ježiš uzdravoval mnohých svojich
súčasníkov na duši i tele. A čo viac si môžeme dnes priať a čo viac potrebujeme
ako zdravie? My ale chceme viac veriť vlastným názorom a predstavám, čudným
odborníkom, politikom bez zodpovednosti, morálky a slušnosti, „moderným
kresťanom a teológom“ popierajúcim dvetisícročnú prax Cirkvi
a niekedy aj Božie zákony... Že bude lepšie, dobre, výborne, len na
základe našich prianí, predstáv, predpokladov a riešení, aj keď budeme žiť bez
Boha, ak aj nevylúčime hriech z nášho života a nebudeme konať pokánie a neobrátime
sa k Bohu. Že Pán Boh nás nemôže opustiť, ani keď mi odmietneme jeho...
Akosi rýchlo sa z našej spoločnosti vytratil kredit kresťanov získaný v
rokoch totality. Akosi rýchlo sa
vytratila ich sila z verejného,
spoločenského, národného, rodinného života a vytráca sa aj z kostolov, kam
vlastne už rok nemáme právo slobodne prichádzať. Mnohí potrebujú ešte kresťanov využiť, keď im to
vyhovuje, mnohí z nich žijú, ale zároveň
ich ponižujú, vysmievajú,
oslabujú... Mnohí sa kresťansky tvária, lebo im to ešte vynáša.
Ak kresťania nebudú soľou, svetlom, kto potom?
Kto bude udávať smer a orientáciu? Akú budúcnosť chceme bez Boha? Naozaj si
myslíme, že si vystačíme s ľudskými riešeniami, ak Boha celkom odstránime z
nášho života, ako sme toho často svedkami vo svojom už veľmi blízkom okolí?
Veľkonočné sviatky sú sviatkami Života. Ježiš
po umučení a potupnej smrti na kríži vstáva ako slávny víťaz z mŕtvych. Pravdu,
Dobro, Lásku, Spravodlivosť, Slobodu, Krásu... je možné umlčať len dočasne.
Ježiš pozýva aj nás k účasti na jeho živote a vzkriesení. Je na nás, na ktorú
stranu sa dáme, akou cestou života pôjdeme. Či uveríme propagande a demagógii
mocných a bohatých, tých ktorí využili svoju moc na to, aby Ježiša umlčali,
ponížili, umučili a ukrižovali, a už dve tisícročia sa tak správajú
k jeho nasledovníkom, alebo jemu. Víťazmi môžeme byť jedine s ním.
Prajem vám napriek všetkému radostné
a požehnané veľkonočné sviatky.
Ľudovít Košík
(Skalica, Veľká noc 2021)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Pán Košík, ako píšete, žijeme v čudnej, ťažkej a zložitej atmosfére. Skutočne, najviac kresťania a ich hodnoty sú v súčasnosti terčom útokov...
OdpovedaťOdstrániťNiekedy mám dojem, že sa bojuje viac proti náboženstvu ako proti novej chorobe...
Napokon, veľmi zvláštne pôsobia slová, ktoré často počuť z úst politikov a odborníkov, o „riadení“ či „manažovaní“ pandémie.
Ale vrátim sa k vašim slovám: želajme si napriek všetkému radostné a požehnané veľkonočné sviatky.
Kiež sa nám napriek všetkému, i tomu, že budeme obrady Veľkého týždňa a slávnosti Veľkej noci sledovať len cez obrazovky, cez ktoré nám prúdi aj množstvo všeličoho a nebudeme si môcť podať ruku a osobne sa stretnúť s blízkymi, i napriek tomu, že mnohým to takto vyhovuje a sú zapojení do čudnej mašinérie firiem, ktoré zarábajú... podarí zachovať si pokoj, lásku a snáď aj trochu radosti z Kristovho víťazstva nad smrťou. Vďaka za prianie. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť