Kristína Ondrkálová |
Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1, 27) a sám videl, že všetko, čo stvoril, vrátane človeka, bolo veľmi dobré (Gn 2, 31). Od svojho krstu, či si to uvedomujú alebo nie, veriaci nosia v sebe Božieho Ducha, Ducha Svätého: „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16). Tento Boží Duch dosvedčuje, že sme Božie deti (Rim 8, 16), čiže sme synmi a dcérami Boha.
Najmä pod vplyvom výchovy či nepriaznivých
životných okolností človek dneška nielenže neverí, že odzrkadľuje Boha
a že v ňom môže Boh prebývať, ale ani nežije vo viere v Božieho Syna,
ktorý ho miluje a zomrel za neho, bez ohľadu na jeho rasu, národnosť, životné
okolnosti, skúsenosti či spoločenské postavenie.
Veď ak by si človek bol toho do dôsledkov
vedomý, nielenže by sám k sebe pristupoval s úctou, láskavosťou
a pokorou, ale v úcte, s láskavosťou, pokorou a so súcitom
by sa pozeral na každého jedného človeka – či by šlo o bezdomovca alebo
úspešného podnikateľa, človeka mladého alebo v poslednom štádiu života.
„Milovať znamená nechať toho druhého pochopiť, že je krásny a hodnotný“
(Jean Vanier).
A v tom je ten základný problém – ak
neverím, že som hodnotný ja sám, nedokážem milovať druhého človeka takého aký
je, bez ohľadu na to, čo urobí, alebo neurobí, v jeho odlišnosti, pretože
za neho, tak isto ako za mňa, Ježiš vylial svoju krv na kríži
a v Božích očiach má preto nekonečnú hodnotu.
V konečnom dôsledku sme pri starom
známom výroku: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12, 31).
Možno v duchu aj tušíme, že sme akosi veľmi, veľmi ďaleko od takejto lásky
k samému sebe a pohľadu na svojho blížneho... Dovoľme Bohu vyčistiť
nám zrak. Potom uvidíme lepšie nielen očami, ale najmä srdcom, naučíme sa
skutočne milovať.
Kristína Ondrkálová
::
Prečítajte si: Bez pokory to nepôjde
V mene otca i syna i ducha svätého.
OdpovedaťOdstrániť