Pavol Prikryl (1962 – 2021) |
Tíšenie bolesti
na konci ticha,
keď prázdno šelestí,
pri srdci pichá.
Oravské rondely
ako hlas zvona.
Kde ste sa podeli?
Orava stoná!
Oráči na poli,
úvrate v duši –
nie raz to zabolí,
no ísť sa musí.
Nedá sa inak, ozaj nie,
krása je večné volanie.
Pavol Prikryl sa takto verejne vyznal: „Celý život sa hrdo hlásim ku katolicizmu a k Orave.“ Už tieto slová stačia na hlbokú poklonu tomuto človeku, ktorého som poznal ako skvelého básnika, znalca literatúry a rozhľadeného redaktora...
OdpovedaťOdstrániťPavol publikoval aj v PriestorNete. K celkovo najčítanejším patrí jeho úvaha s názvom „Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?“:
http://www.priestornet.com/2014/05/prichadza-apokalypsa-zapadnej.html
Česť jeho pamiatke!
Pán Maršálek, veľmi ma zarmútila správa o úmrtí vzácneho človeka Pavla Prikryla. Čítal som jeho príspevky v Katolíckych novinách, básnickú zbierku Na konci ticha i viacero úvah.
OdpovedaťOdstrániťVďaka, pán Maršálek, za krásnu báseň k jeho úmrtiu.
Pán Boh mu dopraj ľahké odpočinutie!
Ján
Nech odpočíva v pokoji a Pán Boh mu odmení všetko čo ako človek, ktorému záležalo na duchovnom povznesení Slovenska a sveta záležalo. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťSpráva o smrti pána Pavla Prikryla zasiahla aj mňa, hoci som sa s ním nikdy osobne nestretol. Bol však medzi nami istý vzťah, hoci len cez telefón a e-maily. Mali sme spolu nejaké plány, ale žiaľ, neprajné okolnosti neumožnili uskutočniť ich. Chcel som sa s ním aj osobne stretnúť, ale nebolo to jednoduché, pretože pán Prikryl bol mimoriadne zaneprázdnený človek. Keď som zaregistroval, že bol hospitalizovaný v nemocnici, s manželkou sme sa modlili za jeho uzdravenie. Žiaľ, nedopadlo to podľa našich želaní a predstáv. Neuskutoční sa už ani osobné stretnutie. Ostáva len dúfať, že už keď sme sa nemohli stretnúť na tomto svete, Pán nám dožičí osobné stretnutie vo večnej blaženosti.
OdpovedaťOdstrániť