Zápas o ľudskosť

 

Vlado Gregor

Či už si to človek uvedomuje, alebo nie, podstatným je problém utrpenia a smrti. Som presvedčený o tom, že práve trápenie a vedomie smrti definuje človeka viac ako sny a túžby po nedefinovateľnej blaženosti. Ale je fakt, že aj snívanie o úplnej bezpečnosti, bezstarostnosti a nezištnej starostlivosti o neho samého je dôležité pre jeho nádeje a životný optimizmus.

Prvý silný vedomý zážitok, ktorý som mal, bol sen plný strachu, keď som ako malé dieťa počul príbeh o vražde betlehemských neviniatok. Ako prekonávať strach, ako dovoliť ľuďom snívať a ako si môžu plniť svoje sny na úžitok všetkých? To je predmet všetkých projektov a utópií, snažení o vytvorenie dokonalého človeka a dokonalej spoločnosti.

Určite aj náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa o dokonalosť a Kráľovstvo Božie snažil, ale zároveň vnímal pozemskú realitu a nekládol ani sebe, ani druhým požiadavky a bremená nad ich vlastné sily. Ježiš hovorí o márnotratnom synovi, Samaritánke, nepoctivom správcovi, hovorí o nevyhnutnosti zla a o nemožnosti jeho úplného odstránenia. Hovorí o nenásilí a neposudzovaní druhých... A my si často neuvedomujeme hĺbku toho, čo nám hovorí.

Na Ježišovom príbehu vidíme, že jeho realizmus a dobrota plynú z hlbokej chudoby a neustáleho poníženia a nebezpečenstva, tak jeho osobného, ako aj jeho národa. Je to paradox, ale prežívanie tvrdého života a reálneho zla nám dáva schopnosť porozumenia, ktorá ľuďom menej trpiacim a menej ponižovaným akosi uniká.

U mnohých ľudí, ktorí sa majú o čosi lepšie, vzniká akýsi nárokový idealizmus, odklon od odpúšťajúceho realizmu a príklon k nereálnemu fantazírovaniu. Mnohé takéto fakty dokáže chápať už dieťa, ale s pribúdajúcim vekom, vedomosťami a postavením v spoločnosti sa pôvodný realizmus stráca. Žiaľ, následne mnohé nereálnosti človek dokáže reálne presadiť a do väčšej či menšej miery poblázniť aj celé veky a generácie.

Viackrát som písal o tom, že už ako dieťa som čítal sv. Augustína, konkrétne „Vyznania“ a neskôr aj „Boží štát“. Na týchto veľkých ľuďoch ma vždy zarážala ich silná utkvelá predstava, že ak oni majú nejaké problémy s niečím, tak ich zákonite musia mať všetci ostatní. A ak si aj ostatní vyriešia tie problémy, tak vznikne nejaký ten pozemský raj, alebo aspoň Boží štát. Nevznikne. A ak sa chceme k niečomu takému priblížiť, vráťme sa k poníženému, trpiacemu a chudobnému Kristovi – a neustále a znova sa k nemu vracajme. A nepopleťme sa zo žiadnych kvázi osobností a géniov, ktorí tvrdia, že „majú sen“ a pritom nepredkladajú žiadne reálne podklady na jeho splnenie. Hlavne, že sa nadšene tešia z vlastných snov a predpokladov.

Buďme radi, že existujú povzdychy vysmievaných a ponižovaných, ktoré vedú k modlitbám za lepšiu spoločnosť. Ale bez pokory a snahy o konkrétnu realizáciu toho mála, čo môžu poučujúci naozaj napraviť, sa aj ich modlitby môžu zmeniť na zaklínania, utópie a fantázie, ktoré prinášajú množstvo pomýlení a zbytočného utrpenia.

Bože, pomáhaj nám v našom nekonečnom a namáhavom zápase o ľudskosť medzi nami, o to Kráľovstvo Božie, ktoré medzi nami existuje, ale tak ťažko a tvrdo sa presadzuje!

 

Vlado Gregor

(Veľká noc 2021)

::

Odporúčané: Prichádza apokalypsa?

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).