Vlado Gregor |
Či už si to človek uvedomuje, alebo nie,
podstatným je problém utrpenia a smrti. Som presvedčený o tom, že práve
trápenie a vedomie smrti definuje človeka viac ako sny a túžby po
nedefinovateľnej blaženosti. Ale je fakt, že aj snívanie o úplnej bezpečnosti,
bezstarostnosti a nezištnej starostlivosti o neho samého je dôležité pre jeho
nádeje a životný optimizmus.
Prvý silný vedomý zážitok, ktorý som mal, bol sen plný strachu, keď som ako malé dieťa počul príbeh o vražde betlehemských neviniatok. Ako prekonávať strach, ako dovoliť ľuďom snívať a ako si môžu plniť svoje sny na úžitok všetkých? To je predmet všetkých projektov a utópií, snažení o vytvorenie dokonalého človeka a dokonalej spoločnosti.
Určite aj náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa o
dokonalosť a Kráľovstvo Božie snažil, ale zároveň vnímal pozemskú realitu a
nekládol ani sebe, ani druhým požiadavky a bremená nad ich vlastné sily. Ježiš
hovorí o márnotratnom synovi, Samaritánke, nepoctivom správcovi, hovorí o
nevyhnutnosti zla a o nemožnosti jeho úplného odstránenia. Hovorí o nenásilí a neposudzovaní
druhých... A my si často neuvedomujeme hĺbku toho, čo nám hovorí.
Na Ježišovom príbehu vidíme, že jeho realizmus
a dobrota plynú z hlbokej chudoby a neustáleho poníženia a nebezpečenstva, tak
jeho osobného, ako aj jeho národa. Je to paradox, ale prežívanie tvrdého života
a reálneho zla nám dáva schopnosť porozumenia, ktorá ľuďom menej trpiacim a menej ponižovaným akosi uniká.
U mnohých ľudí, ktorí sa majú o čosi lepšie,
vzniká akýsi nárokový idealizmus, odklon od odpúšťajúceho realizmu
a príklon k nereálnemu fantazírovaniu. Mnohé takéto fakty dokáže chápať už
dieťa, ale s pribúdajúcim vekom, vedomosťami a postavením v spoločnosti sa pôvodný
realizmus stráca. Žiaľ, následne mnohé nereálnosti človek dokáže reálne
presadiť a do väčšej či menšej miery poblázniť aj celé veky a generácie.
Viackrát som písal o tom, že už ako dieťa som čítal
sv. Augustína, konkrétne „Vyznania“ a neskôr aj „Boží štát“. Na týchto veľkých
ľuďoch ma vždy zarážala ich silná utkvelá predstava, že ak oni majú nejaké
problémy s niečím, tak ich zákonite musia mať všetci ostatní. A ak si aj ostatní
vyriešia tie problémy, tak vznikne nejaký ten pozemský raj, alebo aspoň Boží
štát. Nevznikne. A ak sa chceme k niečomu takému priblížiť, vráťme sa k
poníženému, trpiacemu a chudobnému Kristovi – a neustále a znova sa k nemu
vracajme. A nepopleťme sa zo žiadnych kvázi osobností a géniov, ktorí tvrdia,
že „majú sen“ a pritom nepredkladajú žiadne reálne podklady na jeho splnenie.
Hlavne, že sa nadšene tešia z vlastných snov a predpokladov.
Buďme radi, že existujú povzdychy vysmievaných
a ponižovaných, ktoré vedú k modlitbám za lepšiu spoločnosť. Ale bez pokory a
snahy o konkrétnu realizáciu toho mála, čo môžu poučujúci naozaj napraviť, sa
aj ich modlitby môžu zmeniť na zaklínania, utópie a fantázie, ktoré prinášajú
množstvo pomýlení a zbytočného utrpenia.
Bože, pomáhaj nám v našom nekonečnom a
namáhavom zápase o ľudskosť medzi nami, o to Kráľovstvo Božie, ktoré medzi nami
existuje, ale tak ťažko a tvrdo sa presadzuje!
Vlado Gregor
(Veľká noc 2021)
::
Odporúčané: Prichádza
apokalypsa?
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Chcel by som sa zastať svätého Augustína, aj keď on to vlastne nepotrebuje. O veľkosti jeho diela a jeho myšlienok dostatočne svedčí to, že sú aj po stáročiach vydávané a čítané. I ja som čítal „Boží štát“ a nemyslím si, že by v ňom šlo o nejaký subjektivistický pohľad na svet, alebo o budovanie pozemského raja.
OdpovedaťOdstrániťBoží štát je obraz dejinného zápasu medzi dobrom a zlom, medzi Božím štátom a pozemským štátom; každý sa svojimi myšlienkami, rozhodnutiami, slovami a skutkami pridáva na jednu alebo druhú stranu. Svätý Augustín jasne hovorí o tom, že tento zápas potrvá až do konca vekov a že na tomto svete sa oba „štáty“ (dobro a zlo) prelínajú, a to natoľko, že človek nevie vždy spoľahlivo určiť, kde kto patrí – sú na svete falošní kresťania a sú aj skrytí synovia Cirkvi.
Parafrázujem niektoré ďalšie myšlienky: Boží štát je obraz putujúceho a bojujúceho Božieho ľudu. Boh poskytuje pozemské kráľovstvo dobrým aj zlým. Boží plán prevyšuje všetko ľudské myslenie, a preto ho ľudia nemôžu nikdy celkom pochopiť. „Sled storočí Boh ozdobil ako najkrajšiu báseň početnými antitézami, protikladmi...“ Ak nás Boží poriadok a udalosti tohto sveta niekedy zarážajú, je to preto, lebo aj my sme jeho súčasťou a nemáme prehľad o celku.