Ekonomika Ruska prešľapuje na mieste

 

Karol Dučák

Ruský štatistický úrad (Rosstat) informuje o poklese ekonomiky najväčšej krajiny sveta v roku 2020. Zasiahla ju jej nezdravá závislosť od príjmov z ropy a blokády na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Celkovo poklesla ruská ekonomika v roku 2020 o tri percentá. Paradoxne je to však príjemné prekvapenie, pretože pôvodne očakával Rosstat výraznejší pokles. Objem ruského HDP na rok 2020 v bežných cenách predstavoval takmer 106,97 bilióna rubľov. Ruské Минэкономразвития (Ministerstvo ekonomického rozvoja) v opatrných prognózach počíta s rastom ekonomiky v roku 2021 a odhaduje zvýšenie HDP o 3,3 percenta (porov. forbes.ru).

Napodiv omnoho optimistickejšie vidí perspektívy ruskej ekonomiky renomovaná americká agentúra S&P Global Ratings, ktorá odhaduje rast ruského HDP v roku 2021 o 4,5 percenta a v roku 2022 o 3,3 percenta (porov. ac.gov.ru, s. 11).

Pozitívnou skutočnosťou pre ruských ekonómov je aj fakt, že ekonomiky mnohých iných krajín sveta zaznamenali pre opatrenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu výrazne strmší pokles. Ide napríklad o prepad HDP Španielska (mínus 11 percent), Francúzska (mínus 8,3 percenta) a Nemecka (mínus 5 percent)... (porov. teraz.sk).

Vďaka tomu si ekonomika Ruska udržiava stabilnú pozíciu vo svetovej ekonomike. Viac-menej prešľapuje na mieste. Z hľadiska HDP, v pomere parity kúpnej sily, skončila v roku 2020 znovu na šiestom mieste na svete za dnes už nedostižnou Čínou, USA, Indiou, Japonskom a Nemeckom (porov. knoema.com).

Pokiaľ ide o nominálnu hodnotu HDP, Rusko si takisto stabilne drží jedenáste miesto v celosvetovej ekonomike za USA, Čínou, Japonskom, Nemeckom, Veľkou Britániou, Indiou, Francúzskom, Talianskom, Kanadou a Južnou Kóreou (porov. globalpeoservices.com).

Nedá sa povedať, že by na tom bola ruská ekonomika zle. Zadlženosť krajiny je relatívne nízka – iba okolo 20 percent HDP. Vláda krajiny nazhromaždila do Fondu národného bohatstva 180 miliárd dolárov, čo zodpovedá necelej tretine ruských devízových rezerv (porov. e15.cz).

Gigantické subvencie vlády do rozvoja všetkých sektorov národného hospodárstva prinášajú ovocie a ekonomika začala v roku 2021 rásť. Signalizuje to okrem iných aj index priemyselnej produkcie (marec 2021 k marcu 2020) na úrovni 101,1 percenta (porov. rosstat.gov.ru).

Nádejné je zintenzívnenie hospodárskej spolupráce Ruska a Nemecka. A nie je to len úsilie dokončiť plynovod Nord Stream 2, ale vzájomná intenzívna spolupráca sa týka aj iných hospodárskych odvetví, napríklad automobilového priemyslu. V Rusku majú svoje výrobné závody nemecké automobilky Volkswagen, Opel a Daimler. Napriek poklesu predaja automobilov v Rusku v roku 2020 sa očakáva oživenie automobilového priemyslu v nasledujúcom období.

No kým ruský automobilový priemysel stagnuje, chemický priemysel zaznamenal aj v krízovom roku 2020 výrazné oživenie predovšetkým vďaka zvýšenému dopytu po liekoch. Očakáva sa výrazný rast aj v nasledujúcich rokoch. Pri produkcii chemikálií ráta ministerstvo hospodárstva s ročným tempom rastu o viac ako 5 percent do roku 2023. Pri výrobe plastov sa očakáva rast o 3 až 4 percentá ročne.

Pod tlakom šírenia ochorenia covid-19 postavilo Rusko niekoľko výrobných zariadení na výrobu liečiv pre postihnuté obyvateľstvo. Фонд развития промышленности (Fond rozvoja priemyslu) v rámci opatrení v boji proti epidemickým chorobám financuje 95 investičných projektov v hodnote približne 300 miliónov eur. V mnohých ruských firmách boli zriadené nové výrobné linky.

Ďalším sektorom, ktorý zaznamenal v ťažkom roku 2020 rast, bol pre Rusko mimoriadne dôležitý IT priemysel. Poskytovatelia IT služieb zaznamenali od januára do septembra 2020 nárast o 39 percent a tento trend pokračuje aj ďalej. Vláda toto priemyselné odvetvie ešte viac posilnila znížením daní z príjmu a sociálnych odvodov. Profitujú z toho predovšetkým výrobcovia softvéru a vývojové kancelárie pre mikro- a rádioelektroniku. Okrem toho Российский фонд развития информационных технологий (Ruský fond rozvoja informačných technológií) poskytuje dotácie na programovanie softvéru a operačných systémov, ktoré konkurujú západným produktom.

Tretím sektorom, ktorý zaznamenal v Rusku výrazný rast v krízovom roku 2020, bolo ruské poľnohospodárstvo, ktorému paradoxne výrazne pomohli hospodárske sankcie Západu od roku 2014. Výroba poľnohospodárskych výrobkov a potravín aj napriek všetkým problémom Ruska vzrástla v roku 2020 asi o dve percentá. Export ruských poľnohospodárskych produktov vzrástol v prvých osem mesiacoch roku 2020 o trinásť percent oproti predchádzajúcemu roku. Týkal sa všetkých druhov potravín okrem rýb a plodov mora.

Rusko je v súčasnosti jedným z najväčších svetových exportérov potravín. Už tretiu sezónu po sebe je najväčším vývozcom pšenice na svete. Export mäsa a mlieka vzrástol v roku 2020 o viac ako polovicu (plus 63 percent). Potravinársky a spracovateľský priemysel zaznamenal impozantný nárast o 21 percent.

Aj vyhliadky na rok 2021 sú optimistické. V sezóne 2020/2021 očakáva Rusko druhú najvyššiu úrodu obilia v celej svojej histórii. Ministerstvo pôdohospodárstva očakáva celkovú úrodu až 122,5 milióna ton obilia, z toho 75 miliónov ton pšenice. Vláda podporuje poľnohospodárov subvenciami vo výške zhruba 2,9 miliárd eur a rozširuje okruh príjemcov pôžičiek s nízkym úrokom spoločnostiam, ktoré investujú do projektov na výrobu alebo spracovanie agrárnych produktov.

Tento trend však prispieva aj k intenzívnemu rozvoju výroby poľnohospodárskej techniky, ktorá vďaka vysokým subvenciám štátu rastie nebývalým tempom. Snahou vlády je znižovať odkázanosť krajiny na import a zvyšovať domácu výrobu poľnohospodárskej techniky.

Vyhliadky na rok 2021 sú pozitívne aj v ďalších odvetviach ekonomiky. Očakáva sa rast energetického sektora v roku 2021 o 2,6 percenta a v nasledujúcich dvoch rokoch takisto nárast o 1,2 až 1,4 percenta.

Ruské železnice investujú gigantické čiastky do výstavby nových tratí. Na roky 2021 až 2023 plánujú minúť okolo 23,5 miliárd eur. Pritom projekty na zabezpečenie prepravy cestujúcich majú prednosť pred nákladnou dopravou. Samotná výstavba Centrálneho dopravného uzla v Moskve si vyžiada investície vo výške 5,2 miliardy eur. V roku 2022 sa počíta so začatím stavebných prác na trase vysokorýchlostnej železnice medzi Moskvou a Petrohradom. Odhadované náklady sú vo výške 18,5 miliárd EUR. Do roku 2035 má byť postavená železničná trať pozdĺž Severnej morskej cesty, spájajúca Arktídu s krajinami východnej a juhovýchodnej Ázie. Ide o gigantický projekt Сибирский меридиан (Sibírsky meridián). Plánuje sa aj realizácia tretej fázy rozširovania hlavnej trasy Bajkal-Amur. O osude tohto projektu pod názvom Восточный полигон (Východný polygón) však má ruská vláda rozhodnúť v roku 2022. V Moskve je naplánovaná výstavba dvoch nových železničných staníc.

Rusko plánuje zvýšiť do roku 2030 manipulačné kapacity v svojich prístavoch na zhruba 350 miliónov ton. Do modernizácie prístavných zariadení v Baltskom mori, Čiernom mori, Kaspickom mori a na Ďalekom východe potečie asi deväť miliárd eur. Cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť s cieľom nasmerovať do Ruska viac z globálneho toku nákladnej dopravy. Nezamŕzajúci prístav v Murmansku bude najdôležitejším uzlom Arktídy, no stavia sa nový nezamŕzajúci prístav za 800 miliónov eur v Barentsovom mori. Plánuje sa však aj rozsiahla výstavba nových diaľnic v krajine a mnoho iných projektov, ktoré definitívne zaradia Rusko medzi najvyspelejšie priemyselné krajiny sveta (porov. duesseldorf.ihk.de).

Kompletný výpočet všetkých rozpracovaných projektov v ruskej ekonomike by bol veľmi dlhý a vyžadoval by si samostatnú publikáciu, preto sa musíme obmedziť len na ich veľmi stručne vymenovanie. Nič na svete však nie je ideálne a aj Rusko sa borí s vážnymi problémami.

V možnostiach najväčšej krajiny sveta je samozrejme viac, než dosahuje v súčasnosti. V intenzívnejšom raste bránia ruskej ekonomike viaceré faktory, predovšetkým však zlá štruktúra ekonomiky a závislosť na vývoze surovín. Napriek všetkým snahám o diverzifikáciu ruského hospodárstva tvoria peniaze z predaja ropy a plynu nadpolovičnú časť ruských príjmov z exportu. Závislosť Ruska na vývoze surovín síce klesá, ale znepokojivo pomalým tempom.

Ekonomické sankcie Západu na jednej strane krajine pomohli, pretože sa stali katalyzátorom procesu diverzifikácie ruského hospodárstva, na druhej strane však pochopiteľne škodia predovšetkým spomaľovaním rastu životnej úrovne obyvateľstva.

Na jednej strane Rusko patrí k ekonomicky vyspelým štátom sveta s relatívne vysokým HDP a v boji proti chudobe zaznamenala krajina od čias Borisa Jeľcina výrazné zlepšenie. Životná úroveň obyvateľstva v celkovom hodnotení bezpochyby rastie. Aj v krízovom roku 2020 priemerná mesačná mzda vzrástla o šesť percent a dosiahla 51 100 rubľov, pričom miera nezamestnanosti na konci roka bola na pomerne nízkej úrovni okolo 5,9 percenta (porov. rg.ru). Na porovnanie uveďme ceny niektorých základných potravín v rubľoch: pšeničný chlieb (cena za kilogram) – 66, liter mlieka – 56, desať vajec – 74 (porov. lenta.ru).

Na druhej strane však krajinu stále charakterizujú príkre sociálne rozpory. Moskva je často uvádzaná ako mesto s najvyšším počtom miliardárov (viac ako 70) v celosvetovom meradle, ale milióny obyvateľov Ruska živoria v skutočnej biede. Aj podľa oficiálnych štatistík asi 19,3 milióna ľudí, teda viac ako 13 percent ruskej populácie, dnes žije pod hranicou chudoby (porov. irishtimes.com). Krajinu trápi aj nezvládaný boj s korupciou, demografická katastrofa, vysoká spotreba alkoholu, nezdravý spôsob života ľudí a ďalšie neduhy strpčujúce život obyvateľov najväčšej krajiny sveta.

Ide o to nezľaknúť sa problémov a nekompromisne presadzovať aj tie najnepopulárnejšie opatrenia na zvýšenie výkonnosti ruskej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva. Pokiaľ sa toto podarí, Rusko sa stane krajinou so svetlou perspektívou. Ak nie, nemožno vylúčiť ani občianske nepokoje. Kto pozná mentalitu ruského človeka, vie, že je to tvor tvrdý, nezlomný, skromný a nenáročný. Lenže ani skromnosť a nenáročnosť ruského človeka nie je nekonečná. To je memento pre súčasného „cára“ Vladimíra Putina.

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok:

Rusko sa stalo najväčšou ekonomikou Európy podľa HDP v parite kúpnej sily

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).