- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. mája 2021

Katolícky kňaz, možno budúci svätý, pri zrode najväčšieho družstevného komplexu na svete

 

Karol Dučák

Vinohradníci majú svojho patróna, svätého Urbana. Aj roľníci majú patróna. Je ním sv. Izidor. Družstevníci však doposiaľ svojho patróna nemajú. Ale to sa môže časom zmeniť. Možno sa raz stane patrónom družstevníkov José María Arizmendiarrieta Madariaga, ktorého proces blahorečenia v súčasnosti prebieha. Kto to vlastne bol?

José María Arizmendiarrieta Madariaga (* 22. apríla 1915, Markina, Bizkaia, † 29. novembra 1976, Arrasate) bol rímskokatolícky kňaz, pôvodom Bask, teda rodák sv. Ignáca z Loyoly a sv. Františka Xaverského, ktorí sa takisto narodili v Baskicku. Arizmendiarrieta sa preslávil tým, že založil v Baskicku niekoľko škôl a družstiev. Bol to nielen kňaz svätého života, ale aj mimoriadne talentovaný organizátor. Do dejín ľudstva sa zapísal zlatými písmenami najmä vďaka založeniu najväčšieho družstevného giganta na svete, ktorý od roku 1991 nesie názov Mondragón Corporación Cooperativa (MCC).

Arizmendiarrieta sa narodil ako najstarší syn malej farmárskej rodiny a vyrastal na vidieku. Vidiecku školu, spojenú s miestnym kostolom, navštevoval do dvanástich rokov. Ako dvanásťročný odišiel do Castillo y Elejabeitia, kde vstúpil do chlapčenského seminára diecézy Vitoria. Už v tej dobe mal literárne sklony, ktoré neskôr využil ako žurnalista. Po skončení chlapčenského seminára študoval filozofiu a teológiu v seminári vo Vitorii, kde mal naňho veľký vplyv predovšetkým vysokoškolský pedagóg Joaquín Goikoetxeandia, ktorý mu vštepil zásadu: „Buď kňazom, vždy a vo všetkom kňazom.“

Keď v roku 1936 vypukla španielska občianska vojna, mal Arizmendiarrieta iba 21 rokov. Nebol však povolaný do armády, pretože v detstve po jednej nehode prišiel o oko. Namiesto toho sa venoval žurnalistike. Našiel si prácu v baskickom denníku EGUNA, ktorý bol vytvorený v októbri 1936 a bol hlasom baskickej vlády. Pracoval však aj pre ďalšie baskické noviny GUDARI. Arizmendiarrieta sa vyznačoval hlbokou láskou k rodnému Baskicku, ale bez nepriateľstva k iným národom. Bol teda vlastencom v tom najrýdzejšom zmysle slova. Pre túto jeho angažovanosť ho frankisti v roku 1937 krátkodobo uväznili a hrozila mu dokonca poprava, no napokon bol oslobodený a zvyšok občianskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1939, strávil v Burgose.

Potom sa vrátil do seminára vo Vitorii zavŕšiť štúdium kňazstva. V roku 1940 ho vysvätil za kňaza apoštolský administrátor diecézy Vitoria, svätiaci biskup Francisco Javier Lauzurica y Torralba. Jeho prvým a jediným pôsobiskom sa stala farnosť San Juan Bautista v Mondragóne, kde začal pôsobiť ako koadjútor, dušpastier Katolíckej akcie a o niečo neskôr aj biskupský delegát v miestnom mládežníckom hnutí Falanga (po španielsky Falange). Na mondragónskej železničnej stanici vystúpil Arizmendiarrieta 5. februára 1941 a tu zakotvil na celý zvyšok svojho života.

Mondragón mal v tej dobe asi sedemtisíc obyvateľov, ktorí pociťovali následky nedávno skončenej občianskej vojny. V prostredí beznádeje, chudoby a hladu kázal Arizmendiarrieta zásady práce, solidarity a spolupráce. Jeden z jeho sloganov znel: „Ideológie rozdeľujú, potreby zjednocujú“.

V roku 1943 založil Arizmendiarrieta prvú odbornú školu v Mondragóne. V roku 1947 vyslal jedenástich mladých ľudí študovať v Zaragoze, aby získali priemyselné know-how. V tejto skupine študentov a Arizmendiarrietom založenej škole môžeme nájsť korene neskoršieho mondragónskeho družstevného komplexu, ktorý oficiálne vznikol 14. apríla 1956 požehnaním základného kameňa prvého družstva s názvom Ulgor pátrom Arizmendiarrietom. Piati zakladatelia družstva sa volali Luis Usatorre, Jesús Larrañagu, Alfonso Gorroňogoitia, José María Ormaechea a Javier Ortubay.

Prvé stanovy Talleres Ulgor (Ulgorských dielní) však boli oficiálne prijaté až v máji 1959, teda po viac ako troch rokoch. Zachovali sa živé spomienky na veľmi skromné začiatky družstva. José María Ormaechea spolu s otcom Arizmendiarrietom sa v apríli 1956 vydali peši do lokality známej ako Laxarte, kde kúpili parcelu v cene 45 pesiet za meter štvorcový. O dva týždne neskôr sa začalo s prácami na stavbe prvej výrobnej továrne družstva, dvojposchodovej betónovej fabriky na vykurovacie telesá s plochou 750 metrov štvorcových.

Arizmendiarrieta komunikoval o sociálnych otázkach, ktoré formovali jeho účinkovanie v pastorácii, v Katolíckej akcii a v odbornej škole, s osobnosťami, ktoré sa touto problematikou zaoberali. Patrili medzi nich Ángel Herrera Oria, biskup v Málage, alebo arcibiskup Vicente Enrique y Tarancón. Obrátil sa tiež na britských sociálnych politikov, ako sú William Henry Beveridge a labouristický vodca Clement Attlee, ale aj na mysliteľov, ako sú Jacques Maritain alebo Emmanuel Mounier. Čerpal tiež z myšlienok sociálnej encykliky Quadragesimo anno pápeža Pia XI.

Ďalšie aktivity boli zamerané na starostlivosť o vzdelávanie potenciálnych pracovníkov v mieste pôsobenia zakladateľov. V roku 1957 bola založená Escuela Profesional, neskôr premenovaná na Mondragón Eskola Politeknikoa. Tradícia vzdelávacích iniciatív Arizmendiarrietu, ktorý v 40. rokoch 20. storočia začal zakladať odborné školy, zostala v Mondragóne zachovaná aj po jeho smrti. Najvýznamnejším počinom bol v roku 1997 vznik Universidad de Mondragón spojením troch spolupracujúcich vzdelávacích družstiev: Mondragon Goi Eskola Politeknikoa Jose Maria Arizmendiarrieta, S. Coop., ETEO S. Coop. a Irakasle Eskola S. Coop.

V roku 1957 vzniklo aj družstvo Arrasate S. Coop, neskôr Fagor Arrasate, ktoré v začiatkoch vyrábalo ťažné a strihacie raznice. Ulgor potom založil svoju pobočku s elektronikou. O deväť rokov neskôr sa pobočka pretransformovala na spoločnosť Fagor Electrónica.

V roku 1958 došlo na základe nariadenia ministerstva práce k vylúčeniu členov družstiev zo štátneho systému sociálneho zabezpečenia. Toto vyvolalo sériu aktivít, ktorých výsledkom bolo vytvorenie subjektu dobrovoľnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, známeho v súčasnosti pod názvom Lagun-AroV tom istom roku  začali na Escuela Profesional študovať okrem chlapcov aj prvé budúce absolventky, ktorým bolo sprístupnené štúdium chémie. Arizmendiarrieta vtedy napísal, že neúčasť žien na odbornom vzdelávaní a rekvalifikačných či doškoľovacích programoch je vážnou chybou, ktorá vedie k vzniku profesií, odmietaných ako neprimerané pre ženy.

V roku 1959 došlo k ďalšej prelomovej udalosti. Dovtedajšie podniky Ulgor, Arrasate a Cooperativa de Consumo San José (dnes Eroski) trpeli nedostatkom finančných prostriedkov. Preto bola založená družstevná sporiteľňa Caja Laboral Popular. Toto úverové družstvo založil Arizmendiarrieta s cieľom finančne podporovať rozvoj družstevníctva. Od úplného začiatku funguje v Caja Laboral Popular organizačná štruktúra, ktorá garantuje väčšinu zástupcom družstiev. Družstvá svojím 25 percentným podielom na celkovom zdieľanom kapitále garantujú všetky operácie nových úverových inštitúcií. Takto bol položený základ pre vznik viac ako dvadsať demokraticky organizovaných družstevných spoločností od začiatku 60-tych rokov 20. storočia. Do družstevnej sporiteľne boli vložené všetky finančné rezervy Lagun Aro. Vznikol tak uzavretý komplex vzájomne úzko prepojených inštitúcií mondragónskeho „superdružstva“, schopného prekonať všetky ekonomické otrasy.

Rástlo však nielen družstevníctvo samotné, ale aj školstvo rozširujúceho sa mondragónskeho megakooperatívu. Počet študentov, prichádzajúcich vzdelávať sa na Escuela Profesional, vzrástol z 21 v jej počiatkoch na tristo v roku 1960.

Arizmendiarrieta sa riadil víziou zospoločenštenia informácií ako predpokladu skutočne demokratickej moci. Toto bol základ vytvorenia neskoršieho vzdelávacieho systému v mondragónskom družstevnom kolose. V záujme čo najširšieho prístupu k informáciám bol založený časopis Cooperación (Družstevníctvo), ktorý neskôr viackrát zmenil názov až po dnešný TU lankide. Dnes MCC disponuje sieťou vlastných oznamovacích a informačných prostriedkov.

Družstvo Caja Laboral Popular  sa už v roku 1960 otvorilo aj pre verejnosť a získalo charakter banky. Toto umožnilo prílev dodatočných finančných zdrojov pri realizácii ďalších investícií MCC. Prvá filiálka Caja Laboral Popular (od roku 2013 Laboral Kutxa) v skromných priestoroch na mondragónskej ulici Ferrerias sa krátko po svojom založení presunula na svoje súčasné pôsobisko (Calle Don José María Resusta 27, dnes Iturriotze Kalea 27).

Každý ďalší rok prinášal MCC nové a nové úspechy. Družstvo dynamicky rástlo a postupne sa stávalo jedným z najvýznamnejších podnikov v rámci celého Španielska. Popísať podrobne celý zložitý vývoj MCC by si vyžadovalo samostatnú publikáciu, preto sa obmedzíme len na relatívne stručný popis niektorých prelomových momentov v histórii mondragónskeho družstevného komplexu.

Začiatkom 70-tych rokov sa začal výrazne zhoršovať zdravotný stav Arizmendiarrietu. Ochorenie srdca vitálneho kňaza si vyžiadalo niekoľko operácií. Ešte pred svojou smrťou však Arizmendiarrieta mal možnosť vidieť nádejnú perspektívu ním iniciovaného a podporovaného družstevného systému, ktorý sa osvedčil v hospodárskej kríze, vyvolanej krízou cien ropy v roku 1974. Hoci sa kríza dotkla aj družstevných spoločností a jedného družstva bolo potrebné vzdať sa, zamestnanci si udržali svoju prácu prechodom na iné družstvá a zachránili družstevný kolos pred krachom cez sociálny fond a sociálne poistenie.

MCC sa dodnes riadi iniciatívou pre samosprávnu ekonomickú činnosť a princípmi katolíckeho sociálneho učenia, ktoré jej v začiatkoch vtlačil zakladateľ Arizmendiarrieta. Je to vlastne „superdružstvo“, zastrešujúce viaceré družstva. Desaťročia po smrti zakladateľa je MCC najväčším megakooperatívom na svete a siedmou najväčšou spoločnosťou v Španielsku. V súčasnosti má 81 000 členov a zamestnáva vyše 100 000 ľudí. Svoje výrobky predáva vo viac ako 150 krajinách sveta. Ani krízové obdobia výrazne neublížili MCC, pravda s jedinou výnimkou: v roku 2013 zaznamenalo bankrot družstvo Fagor.

Družstvo dnes pôsobí v štyroch základných sektoroch. Najdôležitejší je sektor výroby, produkujúci široký sortiment výrobkov pre priemyselné podniky i domácnosti. Tento sektor zabezpečuje približne polovicu všetkých príjmov MCC. Rozsah výrobného programu je skutočne impozantný. Okrem domácich spotrebičov, komponentov pre automobilový priemysel, rôznych strojov zahrňuje dokonca aj autobusy, vyrábané družstvom Irizar, ktoré takisto patrí k MCC. Súčasťou mondragónskeho družstevného komplexu sú však aj poľnohospodárske družstvá.

Veľmi prínosný pre MCC je aj sektor distribúcie, v ktorom hrá kľúčovú úlohu obchodný reťazec Eroski. Pre finančnú stabilitu je mimoriadne dôležitý sektor finančníctva (banka, sociálne zaistenie, poistenie) a výchovu nových generácií vzdelaných špecialistov pre MCC zabezpečuje sektor znalostí (systém školstva a vzdelávania, inovácie a vlastná výskumno-vývojová základňa).

Spoločnosť Lagun Aro je zodpovedná za vlastné sociálne zabezpečenie pracovníkov MCC. Funguje ako alternatívny dôchodkový systém. Navyše je v súčasnosti lídrom na poistnom trhu v španielskych autonómnych oblastiach Baskicko a Navarra. Všetky tieto zariadenia sú navzájom integrované do komplexného a doposiaľ účinného systému vzájomnej podpory.

Rozdiely v príjmoch medzi zamestnancami a vrcholovými manažérmi sú oveľa nižšie ako v iných spoločnostiach a pre chorých zamestnancov a zamestnancov, ktorí potrebujú starostlivosť, je zabezpečená vysoká úroveň nepretržitého vyplácania miezd.

Družstevníctvo poskytuje ľudstvu, zdevastovanému kapitalizmom, imperializmom a neoliberalizmom, svetlo na konci tunela. Družstvá môžu rozvíjať zložité štruktúry spolupráce, ktoré zmierňujú krízy; musia však hľadať nové odpovede na globalizáciu, aby zostali verné svojim cieľom.

Podľa odhadov v celosvetovom meradle existujú asi tri milióny družstiev. To znamená, že asi dvanásť percent všetkých pozemšťanov má členstvo aspoň v jednom družstve. V družstevníctve je v celosvetovom meradle zamestnaných asi desať percent všetkých zamestnancov.

Zásluhy Arizmendiarrietu ocenila aj Katolícka cirkev. Diecéza San Sebastián začala proces jeho blahorečenia. Biskup Juan María Uriarte Goiricelaya vyhlásil diecézny informačný proces za ukončený v máji 2009 a postúpil spisy Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme na ďalšie konanie. Dňa 14. decembra 2015 mu pápež František priznal hrdinské čnosti, ktoré okrem uznania zázraku pripísaného na jeho príhovor spĺňajú všetky požiadavky na blahorečenie.

V novembri 2016 boli jeho pozostatky v súlade s pravidlami kánonického práva exhumované a znovu pochované vo farskom kostole Juana Bautistu v Mondragóne. Pre budúce blahorečenie bolo v kostole zriadené bohoslužobné miesto, kde Arizmendiarrieta pôsobil počas celého svojho kňazského života v pastorácii. Budeme mať teda niekedy v budúcnosti svätca družstevníka? Odpoveď na túto otázku zatiaľ pozná len Všemohúci.

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok: Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti

::

 

BIBLIOGRAFIA:

1. Arregui P. A. N.: La Experiencia Cooperativa de Mondragón: estudio de su viabilidad organizacional en el contexto de Euskadi. Dostupné na internete: redalyc.org.

2. Azurmendi J.: El hombre cooperativo. Pensamiento de Arizmendiarrieta. Dostupné na internete: euskomedia.org.

3. Biografía de D. Jose Mª Arizmendiarrieta (1915–1976). Sacerdote y alma del movimiento cooperativo de Arrasate/Mondragón. In: Causa de canonización de D. Jose Mª Arizmendiarrieta. Apostol de la Cooperation. Dostupné na internete: canonizacionarizmendiarrieta.com.

4. Dominguez A.: Arizmendiarrieta reposa en la parroquia. In: Noticias de GipuzkoaDostupné na internete: noticiasdegipuzkoa.eus.

5. Kooperativen kooperieren: Das Beispiel Mondragón. In: City of Collaboration. Dostupné na internete: cityofcollaboration.org.

6. MONDRAGON Corporation. Dostupné na internete: mondragon-corporation.com.

7. Promulgazione di Decreti della Congregazione delle Cause dei Santi. In: Bollettino Sala Stampa della Santa Sede del giorno 15.12.2015. Dostupné na internete: press.vatican.va.

8. STUDIE INTEGRITY. In: PROFI ŠKOLA. Dostupné na internete: profi-skola.cz.

9. Velasco J.: Arizmendiarrieta camina hacia Roma. In: El Diario Vasco. Dostupné na internete: diariovasco.com.

2 komentáre:

  1. Karol Dučák28.5.21

    Aj v bývalej ČSSR sme mali podobný „zázrak“, ktorý predbehol dobu: https://www.ctidoma.cz/osobnosti/2019-07-01-slusovicky-socialisticky-zazrak-s-miliardovymi-obraty-tvrda-disciplina-kde.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák3.7.21

    Na prvú júlovú sobotu v roku pripadá Medzinárodný deň družstiev. V roku 2021 je to dnešný deň: https://www.medzinarodnedni.emamut.eu/den/264/medzinarodny-den-druzstiev.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.