Na margo horúcej súčasnosti

 

ZÁPISNÍK (19–21/2021)

Je nepochybné, že súhrnné poznanie ľudstva sa postupne rozširuje. K starším poznatkom sa pripájajú nové, pribúda objavov a vynálezov, objem informácií narastá. Veda sa dnes už nespolieha na tvorivú intuíciu a vklad géniov, stavia na plánovitom výskume či experimentovaní, ale čoraz viac aj na špekulatívnom zhodnocovaní a prehodnocovaní doterajších poznatkov. Súčasný vedecký výskum je zväčša úzko špecializovaný, prepojený s priemyslom a zameraný na finančný prospech. Veda prestala byť poslaním, ktoré zaväzuje. Žije vo vzduchoprázdne, nehľadá odpovede na najdôležitejšie otázky bytia, neusiluje sa o syntézu, často sa uspokojuje len s hromadením a triedením dát.

::

Pandemická atmosféra uplynulých mesiacov zvýraznila negatívne črty novej mentality. Politici konajú svojvoľne, navonok sa zaštiťujúc „názormi odborníkov“, pritom všade vládne povrchnosť a formalizmus. V médiách majú najväčšie slovo analytici, výskumníci a prognostici, ktorých hlavným a možno jediným pracovným nástrojom je počítač. Zo štatistík, prieskumov a inak zhromaždených údajov sa snažia naprojektovať novú realitu. Takýchto špecialistov ktosi vtipne a výstižne nazval modelári (oni vskutku modelármi sú, vytvárajú predsa počítačové modely). Ovocie ich sociálneho inžinierstva je nielen trpké, ale z hľadiska zdravého rozumu a elementárnej logiky aj škodlivé. Celé ľudské bytie akoby malo prejsť do virtuálnej dimenzie. V mediálnom priestore zaznelo príznačné vyjadrenie: riadenie pandémie by mali prevziať matematici. Naozaj? Je možné pandémiu riadiť? Je možné vtesnať život do nejakých vzorcov či tabuliek?

::

S ohláseným príchodom pandémie sa všeličo poprevracalo a zdeformovalo. Zdravotný problém neriešia v prvom rade zdravotníci, ale politici – tak sa to aspoň javí bežnému človeku, ktorý spoločenské dianie vníma najmä cez prizmu masmédií. S trochou irónie sa dá povedať, že voľakedajší majitelia pravdy chceli rozkazovať vetru a dažďu, tí dnešní chcú rozkazovať vírusu. Siahodlhé úradné vyhlášky (ktoré sú teraz aj nad ústavou!) detailne, s byrokratickou precíznosťou, napriek tomu nezrozumiteľne popisujú, na ktorých miestach a v ktorých hodinách vírus najprudšie útočí. Politici sa rozhodli chrániť nás všetkých – kolektívne, hromadne, paušálne, či chceme alebo nie, či súhlasíme alebo nesúhlasíme.

::

Ako dáky vírus vniká do nášho spoločenského organizmu letargia, bezzásadovosť a ustráchanosť. Opäť sme svedkami toho, že ľudia navonok súhlasia s tým, s čím vlastne nesúhlasia, podrobujú sa politickému a mediálnemu tlaku, vytvárajú si takpovediac mimikry, menia sa na figúrky, len aby mali pokoj... Ale pozor, aby sme nakoniec neostali v hanbe!

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (17–18/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!