Pred časom vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum útla, ale veľmi obsažná knižka Cesta k bráne (Čítanie na každý deň) z pera Jána Maršálka, slovenského básnika, príslušníka novej, ešte stále mladej generácie katolíckych literátov nadväzujúcich na najlepšiu tradíciu katolíckej moderny. Literárny život obohatila sériou hlbokých zamyslení a postrehov plných dôvery v Božie riadenie sveta i našich individuálnych osudov. Vyznačovala sa – ako celá básnická a publicistická Maršálkova tvorba – znakmi zjavnej úcty k tradícii a pravej kresťanskej pokory, ktorá posväcuje náš sviatočný aj všedný deň. Tieto hodnoty vedú kresťana vždy k rozumnému počínaniu v individuálnom aj spoločenskom živote a sú zdrojom trvalého životného optimizmu vyvierajúceho z viery. Spomenutou neveľkou, ale obsahom významnou knižkou sa autor zaradil k osobnostiam, ktorým hodno dôverovať a ktoré majú vždy čo povedať súčasníkovi aj prichádzajúcemu pokoleniu, pretože veria nielen v budúcnosť, ale aj vo večnosť.
Pre kresťanov, ktorí nechcú premárniť svoj
pozemský čas honbou za hmotným ziskom, podobné knihy môžu slúžiť aj ako
prostriedok zdokonaľovania duchovného života, najmä pri hľadaní pozitívneho
zmyslu ľudskej existencie a premáhaní skepsy a návalov dezilúzií, ktorým sa nik
v súčasnosti nevyhne – čím sa stávajú akýmisi poetickými návodmi v umení dobre
žiť. Práve takéto hodnoty autor vytrvalo tlmočí nielen vo svojej básnickej
tvorbe, ale aj v pozoruhodných statusoch publikovaných v smelom internetovom
občasníku PriestorNet, ktorý treba odporúčať každému, kto ovláda jednoduchú
techniku veslovania v počítači.
Odporúčaná Maršálkova kniha meditácií spolu s
predchádzajúcou zbierkou lyrických veršov Priečny rez (2012) a zväzkom
exhortatívnych príhovorov Kristus prichádza (2018) z toho istého vydavateľstva bola
predzvesťou sústredeného záujmu básnika o tému pozitívneho formovania veriacich
v situácii ideového a mravného tápania súčasných kresťanov žijúcich v prostredí
pohlcovanom materiálnymi záujmami, ktoré sa zmocňujú čoraz širších vrstiev
obyvateľstva v čase diskutabilných účinkov vedeckého a technického rozvoja. Ten
už dávno prestal byť pozitívnym znamením „pokroku“ v zmysle zdokonaľovania
životných podmienok, keď s veľkou agresivitou prekročil hranice národných
kultúr a pandemicky sa šíri aj cez hranice kontinentov. A práve v podmienkach
globalizácie a všeobecnej dostupnosti informačných prostriedkov sa humánne
výdobytky vedy a techniky môžu ľahko meniť z nástrojov uľahčujúcich a
skvalitňujúcich život na nástroje jeho ničenia.Je prirodzené, že k osobnostiam,
ktoré tieto trendy sledujú so znepokojením a sú schopné nielen predvídať ich
dôsledky, ale aj hľadať východiská, patria práve básnici a filozofi.
Najnovšia kniha Jána Maršálka Spoločnosť bez svetla s podnázvom O súmraku našej kultúry
a civilizácie, vydaná vydavateľstvom Post Scriptum (Bratislava,
2020, 144 s.) prichádza v čase vzbĺknutia celosvetovej pandémie, ktorá akoby
chcela podčiarknuť všeobecnú podmienenosť existenčných, kultúrnych a
civilizačných súvislostí, na ktoré nesmieme zabúdať a nechávať ich mimo svojej
kontroly. Problém zjavnej civilizačnej a kultúrnej krízy, ktorá sa prejavuje už
dlhšie opúšťaním pevných zásad ochrany života a ľudskej dôstojnosti v takzvanom
„západnom“ svete, sa stáva akútnym a zasahuje dnes aj do kultúry a mravov nášho
národa.
Kríza rozvoľňovania mravov a náboženských
tradícií v Európe, ktorú si dobre všimol už Dostojevskij a s obavami posudzoval
ešte pred druhou svetovou vojnou Oswald Spengler i na Slovensku dobre známy
taliansky umenovedec Giovanni Papini, či neskôr ruský spisovateľ Solženicyn, sa
dnes odohráva aj mimo tradičnej Európy, avšak s podstatne inými dôsledkami v
takzvanom „treťom svete“, ktorý prestáva byť v kultúrnom a náboženskom ohľade
čoraz menej „tretím“ svetom a svojou kultúrnou potenciou je pripravený stať sa
rovnocenným nástupcom i náhradou demoralizovaného „Západu“. O tejto
pripravenosti svedčí nástup afrických a amerických osobností do dôležitých
pozícií v Organizácii spojených národov a vo Vatikáne, ako aj účasť týchto
krajín na rozvoji globálne poňatej sociálnej filozofie alebo filozofickej
sociológie. Takýto je aj prínos kardinála guinejského pôvodu Roberta Saraha,
emeritného prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a autora
kľúčového diela Boh alebo nič, z ktorého čerpá aj Maršálek pri
argumentácii danej témy.
Dôkazom presunu ťažísk historicko-filozofickej
diagnostiky sú aj práce amerického filozofa, politického publicistu a poradcu
amerických prezidentov Patricka Buchanana, ktorý v najvýznamnejšom diele Smrť
Západu hodnotí oslabenie životaschopnosti západnej civilizácie z rovnakých
– totiž kresťanských pozícií. Dnešný stav je podľa neho výsledkom postupného podkopávania
vekmi budovaných ideových základov Európy a svoje vykonali aj veľmi krátkozrakí
teoretici marxizmu a propagátori takzvaných kultúrnych revolúcií (Lukács,
Gramsci, Mao alebo Lunačarskij) už v minulom storočí.
O pomalom presune poznávacích, filozofických,
kultúrnych aj tvorivých ťažísk na iné kontinenty svedčí aj veľmi aktuálne dielo
kórejsko-nemeckého filozofa, teológa, psychológa a kultúrneho teoretika Byung-Chul
Hana, ktorý v diele Vyhorená spoločnosť posudzuje proces rozpadu
západnej kultúry a oslabenie životaschopnosti západnej spoločnosti ako následok
strácania viery, po ktorom nasleduje celkom zákonitý pád do tvorivej sterility
a duchovnej prázdnoty.
Už sama informácia a uvádzanie diel týchto
najvýznamnejších autorov do nášho prostredia predstavuje obrovský prínos
Maršálkovej knihy. Osobitný význam má však najmä to, že diskrétnou formou
zdôrazňuje oblasti, ktoré sú špecifické pre našu krajinu, keďže tá sa skoro pol
storočia musela boriť a doslova brodiť v násilne zavádzanom svetonázorovom
marxistickom marazme. Kresťania i nekresťania v postkomunistických krajinách sú
na dlhé roky poznačení neprirodzeným vnucovaním fantazmagorických názorov
marxistických filozofov a umenovedcov a majú teda nejeden svetonázorový problém
navyše.
Na podporu svojho básnického „znepokojenia“
svetovou kultúrnou a morálnou krízou siaha autor aj po domácich prameňoch a
autoroch (Ján Chryzostom Korec, Milan Ďurica, Viliam Judák, Marián Gavenda).
Problém pritom exponuje nie ako problém našej kultúry alebo náš objav, ale jav,
ktorý nemožno ani u nás ignorovať, keďže má evidentný dosah na slovenského
človeka a jeho kultúru. Pretože v súčasnosti už nejde iba o to, ako žiť, ale
čoraz viac ako vôbec prežiť.
Aj preto autor neváha nazvať Európu (spolu s
našou krajinou tonúcou v jej bahniskách) azda až príliš príkro a nadnesene,
prorocky výstražne „pustou krajinou“ a našu spoločnosť „chorou spoločnosťou“. V
súčasnosti si robí zálusk na jej budúcnosť celý zástup zjavných aj skrytých
„démonov“:
démon ateizmu (kardinál Sarah vyjadril túto hrozbu rigoróznym výrokom: Boh
alebo nič);
démon svojvôle (keď človek vymení slobodu za despotizmus);
démon zrady (kozmopolitizmus namiesto vlastenectva);
démon individualizmu (v záujme pôžitku človek siahne vražednou rukou aj proti
počatému životu);
démon demokracie (skazonosný klam, že pravdu určuje väčšina);
démon pokroku (staré primitívne heslo, na ktorom si vylámali krk už komunisti);
démon ekonomizmu (ktorý sa napokon prezentuje iba pustou, vycicanou a spálenou
krajinou);
démon formalizmu (spoločnosť žijúca vo vynútenej konformite speje k všeobecnému
ohlúpnutiu).
Maršálkova Spoločnosť bez svetla je prepotrebnou, ľahko čitateľnou knižkou
o najväčších problémoch súčasného kresťanského sveta. Je napísaná
štylisticky brilantne, v obsahovej zhode s podaním dnešných
najvýznamnejších kresťanských mysliteľov a pastierov zodpovedných za formovanie
duchovného profilu ľudí v prudko sa meniacom svete. Autor nastolené problémy
presne číta, tvorivo osvojuje a s citom aktualizuje.
Blažej Belák (*1938) – básnik, spisovateľ, redaktor, dlhoročný pracovník Matice
slovenskej a Slovenskej národnej knižnice v Martine, neskôr pôsobil
v Spolku svätého Vojtecha, múzejník, bibliograf, prekladateľ odbornej
náboženskej i umeleckej literatúry, autor mnohých kníh, ktoré významne
obohacujú našu literatúru.
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Patrím medzi tých šťastlivcov, respektíve ľudí, ktorým sa dostala do rúk kniha spisovateľa Jána Maršáleka, ku ktorej napísal krátku recenziu jeho kolega spisovateľ Blažej Belák. Samozrejme, nie každý kto knihu čítal, musí k nej napísať komentár, ale neprekvapuje ma, skôr som z toho smutný, že sa neobjavil k tejto recenzii jediný komentár. Nie je k tomu veľa čo dodávať stačí iba uviesť názov knihy ktorej pravdivý obsah vytihuje, že sme skutočne
OdpovedaťOdstrániťSpoločnosť bez svetla. A to si nahovárame, že sme krajinou prevažne kresťanskou. milan