Politici bez morálky nám nepomôžu

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

Máme ešte aspoň trochu zdravého rozumu a zostal nám pud sebazáchovy?

V týchto dňoch napriek všetkým „protipandemickým opatreniam“, po roku a dvoch mesiacoch od parlamentných volieb, v ktorých súčasná vládna koalícia za veľkej podpory médií, v atmosfére chaosu, populizmu a demagógie získala ústavnú väčšinu, predstavitelia opozičných strán doručili prezidentke republiky petíciu so žiadosťou približne 600 000 tisíc občanov o vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia.

Svedčí to o neschopnosti súčasnej vládnej koalície udržať si priazeň voličov. Je možné a potrebné pátrať po príčinách, ktorých je iste viacero, nie je to len z dôvodov ohrozenia, resp. nezvládania situácie s pandémiou. Nechcem sa však teraz zaoberať príčinami súčasného stavu, ale skôr uvažovať o ceste do budúcnosti a hľadať východiská pre slobodný a prosperujúci život občanov a krajiny v budúcnosti.

Súčasná vláda je po rekonštrukcii, ktorú vyvolali nezhody samotných vládnych predstaviteľov medzi sebou a všeobecná nespokojnosť so spôsobom výkonu funkcie premiéra Matoviča. Zdá sa, že naďalej namiesto problémov, ktoré je potrebné riešiť, sú podsúvané problémy vedľajšie, zástupné. Vláda nerieši zodpovedne problémy, ktoré sú pred ňu kladené a ktorých pribúda, ale rieši vlastné záujmy a svoju budúcu existenciu a preferencie, pričom občanom obmedzuje slobodu a základné práva a sťažuje im život. Ešte nám možno treba padnúť hlbšie, aby sme pochopili dôležitosť zodpovednosti za skutočné hodnoty, ktoré budujú a udržiavajú človeka i spoločnosť. Ľudová múdrosť varuje: dvakrát meraj a raz strihaj.

Keď niekto len spomenie Cirkev, národ, rodinu, potrebu chrániť kresťanské či tradičné hodnoty, tak hneď je proti nemu vlna protestov a odporu. A pritom práve to nás môže budovať a chrániť. Stačí si pozrieť, načo všetko sú vynakladané dotácie z európskych fondov či vládnych projektov. Žijeme v rozpore. Voláme po šťastnom a spokojnom živote a pritom podporujeme to, čo ho rozkladá a ničí.

Je na nás občanoch, aby sme zvažovali zodpovedne svoje kroky a postoje, veď každý ľudský skutok má svoje príčiny i dôsledky. Tak ako si väčšina spoluobčanov zvolila súčasnú vládnu koalíciu, tak hrozí, že v nasledujúcich voľbách, ktoré má referendum priblížiť, zvolí si kvalitou výkonu moci ešte horšiu vládu a parlament. Je isté, že situácia v krajine ani v najbližších mesiacoch nebude jednoduchá, nielen pre koronavírus, ale i pre dôsledky, ktoré prinieslo nezodpovedné správanie a opatrenia súčasnej vlády, a možno aj tých minulých. 

Širokospektrálne hnutie povolebného premiéra a súčasného ministra financií Igora Matoviča je populistické a demagogické zoskupenie a ako sa za posledný rok ukázalo, nie je schopné viesť krajinu, vykonávať zverené funkcie, čo sám Igor Matovič dáva najavo celou svojou činnosťou, len občania to akosi prehliadli, podľahli vlne demagógie, uverili tomu, že sa zmení a zverili krajinu  jemu a jeho vazalom. Mimochodom, asi nie zbytočne sa hovorí o zvyšovaní daní z majetku i zo spotreby.

Ľavicové zoskupenia majú stabilnú podporu voličov a ukázali sa ako schopné pri výkone moci v štáte i v regiónoch. Najväčšiu podporu momentálne majú liberálne strany, ktoré ťažia z rozkladu spoločnosti a zmenšovania zodpovednosti štátnych a verejných orgánov. Konzervatívne, národné a kresťanské zoskupenia stratili podporu takmer celkom a vzhľadom na ich rozdrobenosť to vyzerá tak, že do zloženia budúceho parlamentu ani do spoločenskej diskusie výraznejšie nezasiahnu a zostanú na okraji záujmu spoločnosti. Pritom ony by mohli byť aspoň slabým svetielkom nádeje. Žiaľ, nie je tomu tak. Kresťania, ktorí sú v súčasnom parlamente, tiež asi nie sú prísľubom pre budúcnosť kresťanskej politiky na Slovensku.

Ak nedokážu kresťanské a národné zoskupenia nájsť spoločnú reč a hľadať spoločnú cestu, môžu voľby pre nás kresťanov a ľudí, ktorým záleží na budúcnosti krajiny, dopadnúť horšie ako kedykoľvek doteraz. Iste na to má vplyv situácia v Cirkvi, ktorá stratila jasnú reč i prax, akoby sa spoliehala na tradície, ale prestala byť nositeľkou, obhajkyňou, strážkyňou Pravdy, Dobra, Spravodlivosti, Pokoja, Krásy a morálnych hodnôt; sama seba diskvalifikovala zo zápasu, ktorý nastal a silnie. Cítime a zakúšame, že kresťanstvo je vo väčšom úpadku než bolo v našej krajine za komunistickej totality, keď bol vyhlásený oficiálny boj proti kresťanom.

Za hovorcov a vodcov kresťanov sa pasujú ľudia, ktorí presadzujú vlastné postoje, názory a záujmy, ktorí neváhajú z práce kresťanov ťažiť a žiť, ale nie sú ochotní pre nich pracovať, teda takzvaní kresťania, ktorí nestoja na strane Božieho zákona, ale ho popierajú či spochybňujú, no nestoja ani na strane človeka, aj keď sa niekedy pokúšajú prezentovať akousi čudnou ľudskosťou či sociálnou činnosťou, ktorá však bez rešpektovania Božích zásad oberá človeka o slobodu a stáva sa totalitou, vedie k rozkladu, skaze a smrti. Nestačia len slová o viere a láske, ale potrebné sú skutky. „Nemilujte len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou“ (1 Jn 3, 18).

Je veľa dôvodov, prečo by súčasná vláda mala čím skôr skončiť svoje pôsobenie, aj keď ju s nadšením zvolili mnohí. Treba sa nám však teraz zodpovedne zamýšľať nad tým, ako sa zachovať pri prípadnom referende. Aby sme po ďalších voľbách, či už predčasných, alebo možno riadnych, znova nemuseli konštatovať, že sme sa sklamali.

Je škoda, že sami podporujeme ľudí bez zodpovednosti, odbornosti a morálky. Ak si nedokážeme sami pomôcť a Božiu pomoc odmietame, ťažko sa môžeme spoliehať nato, že nás politici bez morálky zachránia. Šanca z roku 1989 zostala nevyužitá a nenaplnená, nielen vinou nezodpovedných politikov a vodcov či hovorcov národa, ale aj našou neschopnosťou či neochotou stáť na správnej strane, aj našou spoluprácou na rozkladnom diele tých, ktorí ťažili z našej nevedomosti alebo slabosti.

Je na nás, či budeme podporovať morálku, zodpovednosť, odbornosť, vzdelanie, kultúrnosť, alebo či budeme naďalej podporovať populizmus, demagógiu, korupciu, podvody, amorálnosť, hlúposť, nevzdelanosť, rozklad, čo nás privedie k novým problémom a k biede ešte väčšej a k tragickým dôsledkom, ktoré si budeme niesť. Je na nás, či prejdeme od rečí k skutkom, od premenlivých názorov k statočným postojom, od dočasného k trvalému, od prázdneho k plnému, od povrchného k hlbšiemu, od vonkajšieho k vnútornému, od nižšieho k vyššiemu, od falošného k pravému, od virtuálneho k reálnemu, od konzumu k tvorbe, od klamstva k pravde, od pozemského k duchovnému, od zlého k dobrému...

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok: Existuje ešte východisko zo súčasnej krízy?

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.