Sloboda v krážoch pandémie

 

Ľudovít Košík

Sedemdesiatpäť rokov od skončenia druhej svetovej vojny, ktorú zažili len tí najstarší z nás, po štyridsiatich rokoch totality a viac ako tridsiatich rokoch slobodného zápasu o tvár našej spoločnosti sme sa neočakávane a nepripravení začiatkom roka 2020 ocitli uprostred celosvetového zápasu s novým koronavírusom. Svetoví, ale predovšetkým naši slovenskí odborníci nám síce ponúkajú riešenia, ako z toho von, ale napriek tomu, že už zápasíme vyše roka, obetovali sme mnohé slobody a základné ľudské práva a žili sme v obmedzeniach, ktoré nám boli nanútené, sľubované výsledky akosi neprichádzajú, len čiastočné uvoľnenie opatrení; skôr pribúdajú nie celkom optimistické prognózy o ďalších vlnách a mutáciách.

Mám dojem, že v zápase medzi starým a novým, radostným a bolestným, zdravým a chorým, plným a prázdnym, hlbokým a plytkým, čistým a špinavým, múdrym a hlúpym, medzi krásou a gýčom, slušnosťou a neslušnosťou, medzi pravdou a klamstvom, dávaním a kradnutím, spravodlivosťou a nespravodlivosťou, jasnou rečou a demagógiou, budovaním a rozkladaním, medzi zodpovednosťou a nezodpovednosťou, obetou a sebectvom, poriadkom a chaosom, reálnym a virtuálnym, duchovným a materiálnym, duševným a telesným, slobodou a totalitou... prichádzame do stavu, v ktorom víťazí nová totalita hlúposti, amorálnosti, primitivizmu, klamstva a podvodu, prinášajúca ovocie skazy.

Kým komunistická totalita postihovala len časť sveta, súčasná tzv. pandemická kríza postihuje celý svet a ktosi vnucuje ľuďom pravidlá, ktorých správnosť a účinnosť je pochybná či kontroverzná. Celý svet sa navyše nachádza v kríze ekonomiky, politiky, ekológie, morálky a hodnôt, a akoby sa všetko po určitom zápase, zmenách a váhaní v rokoch minulých rútilo dole vodou.

Chudobných a odkázaných na pomoc pribúda, bohatí naberajú na sile, v ich rukách je obrovská masa majetku, ekonomiky, politiky a médií, usilujú sa presadiť za každú cenu vlastné rozhodnutia a riešenia, ktorých výsledkom je upevnenie ich moci a bohatstva, spochybnenie názoru väčšiny a spochybnenie hodnotovej orientácie, ktorá súčasnú civilizáciu vybudovala.

Akoby sa rúcal svet so snom o demokracii a slobode. Rok a štvrť nám bolo znemožňované, aby sme mohli sláviť osobné, rodinné, spoločenské, kresťanské sviatky, slobodne sa stretávať, oslavovať, manifestovať, zhromažďovať sa, ba i vzájomne sa navštevovať, osobne komunikovať či vychádzať z domu, okrem niekoľkých výnimiek. Výrazne bola obmedzená naša sloboda, čo si nedovolila ani totalitná vláda v rokoch 1948–1989.

Prebieha zápas o slobodu. Vraj v záujme zdravia a budúcnosti sa jej máme vzdať a odovzdať ju tým, ktorí si nárokujú oprávnenie rozhodovať. Ale v záujme akej budúcnosti a akého zdravia, keď našou najväčšou istotou je, že život človeka na tejto zemi, ako hovorí žalmista, sa po nejakom čase  skončí? Len Boh je darca života a zdravia. Človek si má život a zdravie chrániť a využívať v službe Bohu i blížnemu. A popri živote, ktorý je Božím darom, človek dostáva od Boha slobodu, v ktorej má život naplniť láskou a dobrom. Je jeho právom rozhodovať sa, ako svoj život naplní.

Práve kresťanstvo dalo základy a formovalo život nášho národa, čo súvisí s misiou sv. Cyrila a Metoda, ktorí civilizovali a kristianizovali našich predkov, a táto ich misia zostala živá až do súčasnosti a umožňovala bohatý, tvorivý, funkčný a naplnený život aj v ťažkých podmienkach a protivenstvách, vrátane epidémií. Práve kresťanstvo formovalo a usmerňovalo život našich predkov až do polovice 20. storočia, keď bol národ lámaný a oberaný o slobodu žiť svoj život v pevných intenciách pevnej, živej a dôsledne žitej viery.

Je paradoxom, že mnohí vysokí cirkevní činitelia stoja v službe mocných a bohatých tohto sveta, ktorí obmedzujú základné slobody, pričom sloboda vyznávať svoju vieru patrí k tým základným, a  tvária sa, že im ide o najväčšie spoločné blaho človeka, pričom popierajú hodnoty úcty k životu, slobodu i evanjeliové posolstvo.

Aj v rokoch najväčšej totality, v rokoch budovania socializmu, sme žili s vedomím a nádejou, že príde k zmene; mali sme disent, samizdat, hrdinských a obetavých kňazov, ktorí boli  verní aj napriek prenasledovaniu. Napriek spoločenskej totalite sme mali svoj priestor slobody v rodinách, spoločenstvách, bytoch, chatách – a vidinu zmeny. Dnes akoby nám chýbali dôvody na nádej i možnosť o niekoho sa oprieť.

Svet sa zjednotil v boji proti nepriateľovi, ktorý sa nazýva pandémiou, v skutočnosti oberá človeka o slobodu a vnucuje mu svoje riešenia, ktoré sú len málo účinné. Je tu však Boh, ktorý je stvoriteľom sveta, darcom života a Pánom dejín, a napriek všetkým opatreniam patrí jemu konečné slovo; ako hovorí ľudová múdrosť, človek mieni, Pán Boh mení. A tak víťazstvo je možné jedine s ním. Kto bojuje proti Bohu, ten bojuje aj proti skutočnému dobru človeka.

 

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok: Spoločnosť stráca ľudskú tvár

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.