Biskup Anton Richter

 

Ľudovít Košík

K tajne vysväteným biskupom počas totalitného režimu v Československu patrí aj Mons. Anton Richter. Vysvätil ho, tajne, biskup Michal Buzalka 29. apríla 1950 v budove bratislavského kňazského seminára, s vedomím biskupa Ambróza Lazíka (František Vnuk dátum vysviacky kladie na koniec novembra 1949). Onedlho bol Anton Richter internovaný a väznený v leopoldovskej väznici. Biskupské funkcie, okrem birmovania, nikdy nevykonával. Táto biskupská vysviacka bol  jedným z posledných činov biskupa Buzalku „na slobode“, predtým než bol zatvorený. Jediným svedkom vysviacky bol špirituál seminára Viliam Hoťka, v ktorého byte sa konala.

Biskup Richter je verejnosti dnes málo známy, asi najmenej z tajne vysvätených biskupov v Československu počas komunistického prenasledovania, nie je zahrnutý ani v Lexikóne katolíckych kňazských osobností, vydanom v roku 2000. Bol, ako píše v knihe Pamäti kňaza Viliam Mitošinka, menej nápadný, počas totality po počiatočných problémoch a väznení bol správcom farnosti v Šahách a v Perneku.

Anton Richter sa narodil 13. júna 1899 v Štósi, okres Košice. Jeho otec bol pánsky krajčír a okrem neho vychoval ešte štyroch chlapcov. Stredoškolské štúdiá absolvoval na rímsko-katolíckom gymnáziu v Rožňave, ktoré viedli premonštráti. Tiež v Rožňave absolvoval teológiu a ako nadaný žiak bol navrhnutý na štúdium teológie vo Viedni, čo sa pre nestálu situáciu na konci 1. svetovej vojny nepodarilo uskutočniť.

Za kňaza bol vysvätený biskupom Dr. Augustínom Fischer-Colbrie 29. júla 1922 v košickom Dóme sv. Alžbety. Ako kaplán pôsobil vo farnosti Rapovce, v roku 1923 ako správca farnosti v Podkriváni a v rokoch 1925–1934 pôsobil ako farár v Jelšave. V roku 1925 bol menovaný assesorom a 1. októbra 1934 bol inkardinovaný z rožňavskej diecézy do trnavskej apoštolskej administratúry. Bol administrátorom a neskôr dekanom-farárom v Topoľčanoch,  tu oslávil aj 25. výročie kňazskej vysviacky. V roku 1937 bol vymenovaný za pápežského komorníka a okresného dekana. V roku 1947 získal titul apoštolského protonotára.

Štátnym súdom v Bratislave bol pre svoj „protištátny postoj“ odsúdený 15. augusta 1950. Biskupskú funkciu mu komunistický režim nikdy nedovolil vykonávať. Anton Richter potom pôsobil v Šahách a 28. októbra 1959 bol menovaný za správcu farnosti Pernek pri Malackách. Tu zabezpečil kompletnú opravu kostola a dnes už neexistujúcej farskej budovy. V 80-tych rokoch stará fara musela ustúpiť rozšírenej ceste medzi Malackami a Pezinkom a bola vybudovaná nová farská budova, posvätená v roku 1989. V roku 1966 bola vykonaná renovácia fasády kostola a veža bola pokrytá novou plechovou krytinou. V roku 1968 bola na strechu kostola daná nová škridla a v rokoch 1971–72 bol interiér kostola vymaľovaný.

Anton Richter zodpovedne vykonával svoju kňazskú službu. Obyvatelia Perneka dlho nevedeli, akého vzácneho človeka majú medzi sebou. V čase politického uvoľnenia chodieval birmovať, hlavne do maďarsky hovoriacich obcí trnavskej apoštolskej administratúry, zastupovať do Perneku ho chodieval z Bratislavy salezián Valerián Kňazovič.

V roku 1969 bol Anton Richter oslobodený krajským rehabilitačným súdom, čo mu umožnilo vrátiť sa do farnosti Topoľčany, kde bol de iure stále farárom. Pre pokročilý vek a nárast obyvateľov v Topoľčanoch sa však tejto možnosti vzdal a bol vymenovaný za kanonika Družnej kapituly v Bratislave, ale toto miesto pre rozličné príčiny nikdy nezastával.

V auguste 1974 sa chorý odobral na odpočinok do Charitného domova v Pezinku. Jeho nástupcom v Perneku sa stal salezián Anton Srholec. Anton Richter zomrel 20. júna 1975 vo veku 76 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Perneku, v hrobe spolu s matkou Klementínou (1877–1963). Ako svedčí zápis vo farskej kronike, bol veľkým človekom a kňazom napriek zložitosti doby, v ktorej žil: „Pán prelát, ako ho všetci nazývali, bol v dedine obľúbený, hlavne u staršej generácie, lebo bol kňaz horlivý, spravodlivý, mal dobré srdce.“

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Emília Hrabovec: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky 1962–1989. Lúč, Bratislava, 2017

Viliam Mitošinka: Pamäti kňaza. Lúč, Bratislava, 1992

František Vnuk: Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949–1951. MS, Martin, 1999

www.pernek.sk