Svätý Jozef a Panna Mária |
Prežívame Rok svätého Jozefa a to je
príležitosť a inšpirácia meditovať o najväčšom svätcovi Kristovej cirkvi. Práve
otázka v názve článku vyvoláva v súčasnosti mnohé vášnivé polemiky
medzi teológmi i laikmi Katolíckej cirkvi, ale zaujíma aj široký okruh
sekulárnych vedcov a laickej verejnosti.
O panickom manželovi Bohorodičky Panny Márie a pozemskom adoptívnom otcovi Ježiša Nazaretského sa toho popísalo veľa. Väčšinou však ide o kusé poznatky z oficiálnych prameňov Cirkvi, ktoré poskytujú veľmi málo detailov z každodenného života najväčšieho svätca Katolíckej cirkvi. Nedozvedáme sa z nich ani presnejšie údaje o veku svätého Jozefa v čase narodenia Spasiteľa, ani to, ako tento svätec vyzeral a čím bol naplnený jeho každodenný život. Poznatky tohto druhu nám poskytujú diela katolíckych mystičiek a mystikov – v omnoho väčšej miere než oficiálne pramene Cirkvi.
Vari najkomplexnejšie informácie o svätom
Jozefovi podáva v svojich publikáciách dnes už blahoslavená nemecká mystička
Anna Katarína Emmerichová (1774–1824), predovšetkým však známa talianska
mystička Maria Valtorta (1897–1943), poskytujúca nám aj pomerne presné časové
údaje, ktoré, aj keď nie sú vedecky dokázané, predsa logicky zapadajú do
historického rámca udalostí spojených s narodením, životom a smrťou nášho
Spasiteľa.
To nám umožňuje pomerne presne zodpovedať aj
na otázku v názve článku. Podľa Valtorty svätý Jozef v čase narodenia
Spasiteľa nebol ani neskúsený mladík, ani zhrbený starec. Bol síce starší ako
Panna Mária, ale bol mužom v rozkvete života. Mal približne 32 rokov,
zhruba dvakrát toľko ako jeho panenská manželka Mária, s ktorou
prežil v nádhernom, harmonickom manželstve približne tridsať rokov. Medzi
svätým Jozefom a Pannou Máriou bol teda vekový rozdiel okolo 16 rokov,
približne rovnaký ako medzi Matkou Spasiteľa a jej Synom Ježišom.
Jozef Jakubov z Betlehema, ktorý bol panickým
manželom Márie, vždy Panny, a adoptívnym otcom Mesiáša, pochádzal z rodu kráľa
Dávida a narodil sa v Betleheme. Už v mladom veku sa však stal
stolárom v galilejskom Nazarete. Jozef osobne veľmi dobre poznal rodičov Panny
Márie a bol dokonca prítomný pri narodení svojej budúcej manželky v jej
rodnom dome (mal vtedy okolo 16 rokov a začínal vykonávať svoje remeslo), ba svoju
budúcu manželku držal v náručí už ako malé dieťatko a ako zručný stolár
jej zhotovil aj kolísku s vyrezávanými ružami podľa žiadosti jej matky. Neskôr
Jozef vykonával aj tesárske práce a tak vstúpil do povedomia celých
generácií ľudstva ako tesár z Nazareta.
Panna Mária sa narodila svojim rodičom v
pokročilom veku. Jej matka Anna mala v čase pôrodu už okolo 50 rokov a
bola dokonca považovaná za neplodnú podobne ako Abramova Sára, alebo Alžbeta,
matka Jána Krstiteľa. Bohorodička Mária bola už v detskom veku zasvätená
Bohu v jeruzalemskom chráme.
Jozef bol vybratý Panne Márii za ženícha
veľkňazom jeruzalemského chrámu a staršími kňazmi, hoci pôvodne vôbec
neplánoval vstúpiť do manželstva. Bol totiž nazirejec, muž zasvätený Pánovi
sľubom nazireátu (porov. Nm 6, 1–21). Plánoval prežiť svoj život ako panic,
slúžiaci výhradne Bohu.
Podobne ani Mária, ktorú jej rodičia už
v detskom veku zasvätili Bohu v jeruzalemskom chráme, neplánovala
prežiť život v manželstve, ale chcela ostať po celý svoj život
v panenskej čistote. Keďže Panna Mária sa pôvodne neplánovala vydať, zbor
kňazov na čele s veľkňazom jeruzalemského chrámu vybral jej ženícha spomedzi
slobodných mládencov, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. V tom čase
mal Jozef okolo 30, no jeho budúca nevesta len 14 rokov.
Maria Valtorta opisuje Jozefa ako pekného muža s krátkymi, mierne
kučeravými vlasmi tmavogaštanovej farby.
Tej istej farby bola aj jeho brada a fúzy. Mal nežné gaštanové oči pod
tmavým, hladkým širokým čelom. Jeho nos bol jemný, mierne ohnutý a okrúhle
líca mali hnedú farbu. Nebol veľmi vysoký, ale mal dobre stavanú postavu,
zocelenú namáhavou fyzickou prácou.
Aj keď sa Jozef ako každý iný smrteľník zrodil
s dedičným hriechom a Mária bola nepoškvrnene počatá, teda bez
najmenšieho hriechu, Najsvätejšia Panna sa aj napriek tomu vždy vyjadrovala
o svojom manželovi s nesmiernou úctou ako o mimoriadne svätom
mužovi. Obaja snúbenci považovali svoj sobáš za podriadenie sa vôli Najvyššieho
a podľa toho k tomu aj pristupovali. Obaja pôvodne túžili prežiť svoj
život v panenskej čistote a Boh tento ich zámer neporušil, naopak,
zušľachtil ho tou najkrajšou a najvzácnejšou službou, službou pozemských
rodičov Mesiáša pri zachovaní ich telesnej čistoty. Jozef ostal panicom aj
v manželstve a podobne aj Mária si zachovala panenstvo až do
konca života, takže Jozef a Panna Mária v manželstve nenažívali spolu
telesne, ale žili ako brat a sestra.
Napriek tomu však bol ich vzťah naplnený
hlbokou a úprimnou láskou. Bola to tá najčistejšia
a najušľachtilejšia platonická láska, akú si len možno predstaviť medzi
dvoma pozemšťanmi. Keď Jozef po zhruba troch desaťročiach manželstva zomrel,
Mária dlho a hlboko žialila nad stratou manžela.
Ako píše Valtorta, Mária mala okolo 15 rokov,
keď z Ducha Svätého počala Nebeské dieťa. Ježiš bol počatý nadprirodzeným
spôsobom. Preto bolo materstvo jeho Matky aj Ježišov pôrod bezbolestné. Ježiš
bol pridájaný materským mliekom, ktoré mu chutilo tak, ako každému inému
ľudskému dieťaťu. Na prvý pohľad bol Ježiš ako každý iný muž a mal
normálne ľudské telo. Bol nám, ľuďom, podobný vo všetkom okrem hriechu.
Ježiš mal zhruba okolo jedného roka, keď
prišli traja mudrci, aby sa mu poklonili. Na svoj vek to bol čulý, silný
a veľmi milý chlapček, ktorý už chodil, aj keď jeho krok bol ešte neistý. V čase
úteku do Egypta bol sv. Jozef zhruba vo veku Krista v čase, keď išiel na
potupnú smrť na kríži. Ježiš mal pri svojom umučení 33 rokov a niekoľko
mesiacov. Približne v rovnakom veku utekal svätý Jozef s Pannou Máriu
a božským Spasiteľom do Egypta. Keď sa po rokoch vrátili do svojho domu
v Nazarete, ktorý Mária zdedila po rodičoch, našli v ňom len holé steny.
Možno konštatovať, že Svätá rodina začínala niekoľkokrát takpovediac od nuly.
Keď začal Ježiš ako tridsaťročný vyučovať, jeho adoptívny pozemský otec
už bol po smrti. Valtorta popisuje
umieranie svätého Jozefa s dojímavými podrobnosťami. Ježiš akurát pracoval
v dielni pri stolárskom stole, keď mu prišla jeho ubolená Matka oznámiť,
že jej panický manžel sa definitívne lúči s pozemským životom. Ježiš sa
ponáhľa za svojím pozemským adoptívnym otcom a nastáva dojemné lúčenie.
Posledné slová Ježiša umierajúcemu znejú: „Predíď ma a povedz patriarchom,
že Spása je na svete a že sa im skoro otvorí nebeské kráľovstvo. Choď,
otče. Nech ťa sprevádza moje požehnanie.“
Šťastný svätec umiera v Ježišovom náručí.
Valtorta to opisuje takto: „Smrť je blízka. Starec dýcha s veľkou námahou.
Mária ho hladká, Ježiš si sadne na okraj lôžka, objíma a vinie k sebe
umierajúceho, ktorý úplne vysilený bez smrteľných kŕčov zomiera. Scéna je plná
slávnostného pokoja. Ježiš upravuje patriarchu a objíma Máriu, ktorá sa ku
koncu priblížila k Ježišovi v úzkosti, čo ju obklopila.“
Svätý Jozef je jediný zo Svätej nazaretskej
rodiny, ktorého telesné pozostatky ostávajú po smrti v pozemskom svete.
Pán Ježiš vystupuje do neba so svojím telom a Pannu Máriu s jej
neporušeným telom odnášajú po skončení pozemského života anjeli do neba. Ona
síce – ako píše Valtorta – naozaj umiera, avšak jej telo sa po smrti
nerozkladá, dokonca sa z neho šíri nádherná vôňa.
Doposiaľ nevieme, kde sa nachádzajú telesné
pozostatky svätého Jozefa. V diele Valtorty o tom nie je zmienka,
avšak iná mystička, blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, na základe svojich
videní uvádza, že telo svätého Jozefa v neporušenom stave je pochované
niekde v Betleheme. Neudáva však presné miesto a my dodnes nevieme,
kde sú uložené telesné pozostatky najväčšieho katolíckeho svätca.
Panna Mária ťažko niesla smrť svätca, ktorý
jej bol – ako uvádza Valtorta – v jednej osobe „otcom, manželom, bratom,
priateľom, ochrancom.“ Preto sa upla na svojho Syna a to jej pomohlo
znášať strasti života a žiaľ nad stratou nesmierne drahého človeka. Keď sa
jej Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavil ako vôbec prvej ľudskej bytosti,
priniesol jej aj správu o svätom Jozefovi. Okrem iného jej povedal:
„Všetko sa skončilo, mama. Teraz už nesmieš oplakávať svojho Syna. Skúška je
dokonaná. Prišlo Vykúpenie. Mama, ďakujem ti, že si ma počala, vychovala, že si
mi pomáhala v živote i v smrti. Cítil som tvoje modlitby
prichádzať ku mne. Boli mojou silou v bolesti, mojimi spoločníkmi na
pozemskej ceste i na ceste mimo zeme. Prišli za mnou na kríž i do
predpeklia... Prišli za mnou do raja, predchádzajúc ako anjelský hlas sprievod
vykúpených, vedených Vykupiteľom, aby anjeli boli pripravení pozdraviť Víťaza,
ktorý sa vracia do svojho kráľovstva. Počul a videl ich Otec a Duch,
ktorí sa z nich tešili ako z najkrajšieho kvetu a z najsladšieho
spevu zrodeného v raji. Spoznali ich patriarchovia a noví svätí,
noví, prví obyvatelia môjho Jeruzalema, a ja ti prinášam ich vďaky, mama,
spolu s bozkami a požehnaním tvojich príbuzných a Jozefa, tvojho
manžela duše.“
Ako píše Valtorta na viacerých miestach svojho
diela, Ježiš jej vo videniach tlmočil svoje pohoršenie a bolesť nad tým,
že sa nájdu ľudia, ktorí spochybňujú večné panenstvo jeho Matky. Preto nazýva
svätého Jozefa manželom duše Panny Márie, aby tak dal jasne najavo, že nebol
telesným manželom Bohorodičky Márie, vždy Panny.
Vďaka videniam mystičiek svätý Jozef ožíva
pred našimi očami a nádherne dopĺňa to, čo nemohla obsiahnuť Biblia, ani
dokumenty Katolíckej cirkvi. Najvyšší nám tak doprial možnosť podrobnejšie
spoznať život veľkého svätca a nasledovať jeho príklad bezhranične
obetavého svätého života i vernej služby Kristovi. Dajme sa teda
inšpirovať životom a dielom najväčšieho svätca Katolíckej cirkvi.
Svätý Jozef spravodlivý,
nadovšetko Bohu milý,
vypros pre nás dar milosti,
spočinutie v nebies vlasti.
Karol Dučák
BIBLIOGRAFIA
1. Prievozník, M.: Čo sa stalo s telom sv. Jozefa podľa Anny Kataríny Emmerichovej? In: Verím.sk – Stránka veriaceho človeka. Dostupné na internete: verim.sk.
2. Valtorta, M.: Evanjelium,
ako mi bolo odhalené. 1. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT
COMMUNICATION, 2008. ISBN 978-80-89386-11-06. 456 s.
3. Valtorta, M.: Evanjelium,
ako mi bolo odhalené. 10. diel. Prvé vydanie. Bratislava: JACOBS LIGHT
COMMUNICATION, 2011. ISBN 978-80-89386-11-06. 480 s.
(Ilustračná snímka: archív redakcie)
::
Súvisiaci článok: Svätý Jozef v dejinách spásy
Pán Dučák, ďakujem za tento článok. Je zaujímavý a inšpiratívny. Hovorím to napriek tomu, že mnohí sa z takých vecí, myšlienok a videní mystikov smejú, žiaľ, i mnohí takzvane liberálni kresťania, čiže falošní kresťania, ktorí dnes veria viac respirátoru a vakcíne ako Slovu.
OdpovedaťOdstrániť