Jana M. Lapšanská: V tvojom náručí
Nakladatelství Flétna, 2019
„Dovoľ mi spočívať vo svojom náručí, od teba nech ma nič nikdy neodlúči. Nikdy sa mi nedaj z náručia vymaniť, lebo ešte musím v tom svete zápasiť.“ Túto a mnoho iných hlbokých myšlienok možno nájsť v knihe spomienok a myšlienok rehoľnej sestry Jany M. Lapšanskej. Čitatelia majú možnosť dozvedieť sa z autentických a pútavo napísaných celoživotných zápiskov tejto vyše 95 ročnej rehoľnej sestričky z Kongregácie sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie celý jej životný príbeh. V mladosti sa zamilovala do Ježiša a rozhodla sa mu zasvätiť v reholi, svoje šťastie prežíva až do súčasnosti.
V knihe sú zachytené udalosti od
narodenia (12. júla 1925 v Ľubici pri Kežmarku), keď jej pri krste rodičia dali
meno Anna, ako jednej z ôsmich súrodencov, cez detstvo, rodinu, život v
skromných podmienkach, kde napriek neľahkým životným okolnostiam a vojnovým
udalostiam sa žilo v hlbokej a pevnej viere, kde sa odoberali a čítali
katolícke časopisy a knihy, cez dospievanie až po najväčšiu lásku, keď ako 18
ročná vstúpila do kláštora v Levoči.
V knihe sa ďalej píše o jej živote v
kláštore, keď sa vzdelávala na učiteľskom ústave a po zoštátnení škôl bola
presunutá do Přerova, kde zažila obliečku i noviciát. Potom prišla „Akcia R“ a
odvoz z kláštora, nasledovali práce na poliach a v textilných továrňach
(Filipov, Jiříkov, Varnsdorf, Horný Maršov a Moravská Třebová, kde si urobila
zdravotnú školu a pracovala v domove dôchodcov). Z jej osobného príbehu je
možné čítať o ťažkostiach a šikanovaní, ktoré rehoľné sestry zažívali
počas štyridsiatich rokov prenasledovania.
S povolením rehoľných predstavených a so
súhlasom biskupa Františka Tomáška sa päť rokov starala o svoju starnúcu matku
v rodnom dome, kde zároveň viedla detský spevácky zbor a potom z
rodičovského a susedného domu vybudovala s pomocou rehole, rodiny a
dobrodincov kláštor, v ktorom žije so spolusestrami aj v súčasnosti.
Po získaní slobody v roku 1989 pracovala ako
katechétka a od roku 2004 pôsobila v Nemecku, v Leitershofene, kde sa venovala
okrem iného zdobeniu sviec. Po ôsmich rokoch sa vrátila na Slovensko do rodnej
Ľubice... Jej brat Anton vyštudoval teológiu v Olomouci, stal sa kňazom,
no v mladom veku tragicky zahynul.
Kniha vznikla viac-menej náhodne, ako píše
v edičnej poznámke vydavateľ Martin Leschinger, ktorý sa venuje vydávaniu
hodnotnej literatúry. Raz sa sestry Jany spýtal, či by mu neprezradila niečo zo
zasväteného života. A ona mu odovzdala svoje zápisky, ktoré pôvodne adresovala
bratancovi kňazovi Šebastiánovi Košútovi a ďalšej rodine.
V úvode knihy je predhovor Ondreja Krajňáka,
bývalého predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, syna jej známeho a
dobrodincu ich kláštora v Ľubici Jozefa Krajňáka, ktorý sa hrdinsky prihovoril
na pohrebe biskupa Vojtaššáka v Zákamennom, a brata jej rehoľnej
spolusestry Kataríny Magdalény Krajňákovej.
Po opise životných osudov autorky, ktorým je
venovaná prvá čas knihy, nasleduje časť Komunikácia s Bohom, v ktorej sú
zachytené jej hlboké duchovné myšlienky, modlitby, poznámky či zápisky z
duchovných cvičení zaznamenané počas celého života. Ako dodatky sú v knihe
články o Šebastiánovi Košútovi, poznámka o povolaní, zaujímavé poznatky o
odhalení kežmarskej Madony kňazom Jánom Čarnoguským, ktorý zomrel v mladom
veku, pohrebná reč Jozefa Krajňáka prednesená na pohrebe biskupa Jána Vojtaššáka,
spomienka na internačný tábor pre kňazov v Králikoch, spomienka na zavraždeného
tajného kňaza Přemysla Coufala a opis neľudských podmienok počas väznenia
biskupa Vojtaššáka, Gojdiča, Zelu a Matochu a kňazov vo Valdiciach.
Knihu dopĺňa niekoľko fotografií
v textovej časti a súbor čiernobielych fotografií z celého života sestry
Jany v bohatej obrazovej prílohe. Kniha má 224 strán formátu A5, je vydaná
v brožovanej forme. Je napísaná pútavo, autorka má talent výrečnosti, vie
sa sústrediť na podstatné a dôležité udalosti. Okrem dôležitého osobného
svedectva o bohatom, naplnenom a hrdinskom živote rehoľnej sestry je to
cenné a autentické svedectvo o pomeroch a živote rehoľníkov
počas obdobia prenasledovania Cirkvi v Československu, ako aj pred ním
i po ňom.
Ľudovít Košík
::
Čítame a recenzujeme dobré knihy:
Ladislav Stanislav: Môj útek zo sovietskeho koncentráku
Štefan Hlaváč: Po priamych cestách
Jozef Búda: Ohnisko lásky (Meditácie o Litániách k Ježišovmu srdcu)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.