Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Mŕtve duše
Bratislava, Slovart, 2020
Gogoľov román Mŕtve duše sa zvyčajne
spája s kritickým obrazom nevoľníckeho Ruska, vykresleným prostredníctvom
satiry, humoru a hyperbolizácie. To je však iba časť pravdy,
nezohľadňujúca celý tvorivý zámer autora.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809–1852) patrí k popredným ruským spisovateľom a dramatikom. Známa a často hraná je jeho satirická komédia Revízor, ako aj komédia Ženba. Nespornú umeleckú hodnotu má poviedková tvorba, spomeňme aspoň zbierku príbehov Večery na laze neďaleko Dikaňky, alebo zbierku kratších próz Arabesky. Pravdaže, k týmto spomenutým i nespomenutým dielam sa neodmysliteľne radí román Mŕtve duše.
Hlavnou postavou románu je ambiciózny, po
blahobyte túžiaci Pavel Ivanovič Čičikov. Chce čím skôr zbohatnúť, preto za
lacný peniaz skupuje mŕtve duše (nevoľníkov, ktorí zomreli, sú však ešte úradne
evidovaní ako živí), čo mu má otvoriť cestu k získaniu pôžičky. Nahovára
si, že takýto počiatočný kapitál bude vedieť ľahko rozmnožiť. Ale plán mu
nevychádza a tak skúša ďalšie nečestné spôsoby získania majetku. Dostáva
sa do konfliktu so zákonom, je zatknutý a uväznený a vo väzenskej cele
začína prehodnocovať svoj život...
Románový príbeh zapĺňajú postavy, zväčša
výrazné typy, pomocou ktorých autor karikuje ľudské slabosti (povrchnosť,
ľahtikárstvo, lakomstvo, grobianstvo, pokrytectvo...). Na druhej strane stoja
typy premýšľavých a zároveň činorodých ľudí – tvoria menšinu, je
v nich však potenciál budúcich možných zmien v spoločnosti.
Dielo bolo zamýšľané ako trilógia, ale zostalo
nedokončené. Iba prvý diel je úplný (vyšiel ešte za autorovho života),
z druhého poznáme len fragmenty (Gogoľ ho opakovane prepracovával, krátko
pred smrťou spálil pravdepodobne celú poslednú verziu, zachovalo sa niekoľko
predtým odložených neúplných kapitol) a tretí diel celkom chýba (nebol
napísaný).
Z druhého dielu, hoci neúplného, možno
vyčítať, že trilógia mala priniesť postupne sa odkrývajúce duchovné posolstvo,
v istom zmysle na spôsob Danteho Božskej komédie (Peklo, Očistec,
Raj). Z úvodnej satirickej roviny by sa ťažisko presunulo do roviny
hľadania a nachádzania východiska z „pekla“ mamonou a prízemnosťou
zaťaženého žitia. O takomto zámere svedčí i fakt z Gogoľovho
životopisu: najmä v posledných rokoch došlo u neho k prehĺbeniu
a posilneniu náboženského presvedčenia.
Román Mŕtve duše je súčasťou zlatého
fondu ruskej i svetovej literatúry. Rozprávačské majstrovstvo je tu
spojené nielen s kritickým či humorným pohľadom na svet, ale tiež
s odkrývaním pravdy, ktorá oslobodzuje a očisťuje. Takto uvažoval
Čičikov vo chvíľach duševného vzopätia, keď sa chcel zmeniť k lepšiemu: „Jednako
len jestvuje nejaké poslanie, ktoré má každý človek na zemi splniť a môže
ho plniť všade, v každom kúte, bez ohľadu na okolnosti, zmätky
a búrky, v ktorých sa ocitá.“ Možno azda povedať, že aj tento
citát ilustruje významovú nasýtenosť Gogoľovho diela.
Ján Maršálek
::
Čítame a recenzujeme hodnotné knihy:
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Alexander Solženicyn: Rakovina
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej
klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.