ZÁPISNÍK (23/2021)
Kedysi sa odporúčala starosť o veci večné, trpezlivosť, vyrovnanosť a obetavosť, so zameraním na dobrý koniec pozemskej púte. V popredí záujmu nebola prítomná chvíľa, ale niečo trváce – najväčšiu hodnotu v ľudských očiach malo to, čo nepodlieha času. Znamenalo to podriadenie sa duchovnému princípu. Život sa realizoval plnením povinností, plnením Božej vôle a z toho vyplývala radosť a spokojnosť.
::
Už stoickí filozofi v období antiky
stotožňovali osud s Prozreteľnosťou. Ona všetko riadi a usporadúva,
a to múdro a účelne. Tomuto poriadku sa musí každá bytosť podriadiť.
Ak sa človek podriadi dobrovoľne, tak ho osud vedie, ak nie, tak ho vlečie.
Preto je múdre a prospešné pokojne prijať nezmeniteľné danosti života:
„Preto poriadny a dobrý muž, majúc na pamäti, kto je, odkiaľ prišiel
a kým bol stvorený, zameriava svoju pozornosť len na to, ako by svoje
miesto riadne a bohabojne vyplnil“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).
Uvažovanie filozofa Epikteta sa
v niektorých bodoch zlučuje s kresťanstvom. Aj on považuje Boha za
otca ľudí. Boh sa o nás stará a my mu máme slúžiť svojím životom,
máme prijímať jeho rozhodnutia, aj keď im mnohokrát nerozumieme, aj keď nám
prinášajú bolesť. Tak ako prijímame zdravie, máme prijímať i chorobu,
a vôbec všetko, čo prichádza. Odhodlane, s pokorou a pokojom
napĺňať svoj údel: „Nereptať, nedať sa zdrviť, statočne a správne očakávať
smrť a konať to, čo prikazuje povinnosť“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).
::
Kresťanstvo vnieslo do úvah o zmysle
života nové prvky – a začalo ich dôsledne uplatňovať v životnej
praxi. V novom svetle dostalo plný zmysel aj utrpenie, ba možno povedať,
že utrpenie sa stalo v kresťanstve najvyšším činom – ako mystická účasť na
Ježišovom zmiernom utrpení, ktoré vykupuje svet, a prostriedok mravnej
dokonalosti. Ľuďom dneška sa to môže zdať neuveriteľné, ale takéto chápanie
bolesti a utrpenia viedlo k vzopätiu, bolo zdrojom životnej energie
a pôsobilo ako ochranný štít proti ničote. Frustrácia bola neznámym
pojmom. Pohľad na večnosť pomáhal človeku správne chápať čas a priestor,
v ktorom sa pohyboval.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (22/2021)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Naplniť život, plniť Božiu vôľu, Chváliť a oslavovať Boha a prísť do neba. Takto nejako sa hovorilo o živote. Dnes sa to zredukovalo na zážitok užívanie aj v Cirkvi. Akoby človeku chýbala orientácia, smer. Je potrebné okrem horizontálneho budovať aj vertikálny rozmer. Len ak sú vo vyváženej podobe, vtedy človek žije a kráča dopredu. Podobne ako auto, bycikel nemôže ísť dobre dopredu s defektom a už vôbec nie s pokrúteným kolesom aj človek potrebuje vyvážený vzťah k Bohu i ľuďom okolo aby úspešne mohol žiť, tvoriť, spolupracovať a napĺňať svoj život. Ježiš sa nesústredil na vytvorenie náboženského systému, ten sme prebrali od Židov a dali mu náplň, ktorú nám Ježiš odovzdal na Zelený štvrtok. Ježiš sa sústredil na to aby učil ľudí ako majú žiť, aby dosiahli cieľ, večný život. Filozofia a teológia vedú ľudí k naplneniu života. Dnes sú tieto vedy potláčané a s nimi aj ďalšie humanitné ako napríklad história, zostali len súčasné jazyky a technické vedy. Všetko sa podriaďuje matérií. Ak človek podriadi svet ducha, duše hmote, materiálnemu končí to vždy tragicky. Najväčšou hodnotou nie je mať sa dobre ani byť zdravý a úspešný, ale byť šťastný a to možno len ak dodržíme normy dané desatorom a budeme dôsledne a naplno v službe Bohu i človeku. Súčasný svet je budovaný na technike ale chýba láska a preto mu hrozí tragédia, ktorá prichádza tak často v živote jednotlivcov, rodín i spoločenstiev. Som rád, že tieto skutočnosti a potrebu usporiadaného duchovného života niekto dokáže pripomínať, aj keď súčasný svet a väčšina ich ignoruje, pohŕda nimi ba sa z nich vysmieva. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť