Vakcína viery a zdravého rozumu

 

Vlado Gregor

Mnohí ma považujú za slabocha, ktorý si nevie jasne a jednoznačne povedať svoje. Ľudovo povedané, že čo neúnavne a otravne opakujem, nemá gule... Berte to, moji drahí, tak, že mám vážne dôvody, aby som sa zbytočne nehádal a vyjadroval sa jemne. Nikdy som nemal chuť nikomu rozkazovať ani nasilu vnucovať svoje pomerne bohaté skúsenosti.

Nie je to moja zásluha ani vina, nesťažujem sa na to a ani sa tým nechválim. Stal som sa takým preto, že v sedemnástich som mal taký ťažký úraz, že ma operovali postupne v troch nemocniciach, a jasne som už vtedy pochopil, že život je príliš krátky na to, aby sme si ho prehádali a vzbudzovali voči sebe vzájomnú nenávisť.

Trochu neskôr a postupne som pochopil aj to, že ľudia sú síce všelijakí a občas aj nebezpeční, ale musíme ich mať radi takých, akí sú. V tom je aj zmysel Kristových slov o odpúšťaní a neposudzovaní. Málokto dokáže pochopiť ich zmysel teoreticky, naopak, musí zažiť všeličo konkrétne, aby tie slová pochopil ako svoj životný problém a nedostižný cieľ.

Na druhej strane, treba sa k mnohému, čo sa momentálne deje, jasne vyjadriť a celý ten autobiografický úvod smerujem k prezentácii mojich skúseností z oblasti náboženstva, politiky i filozofie. Pretože všetky tieto teórie sú prakticky a nerozborne prepojené.

Trochu zacitujem Bibliu, ako si verše pamätám, teda voľne: „Hovorte každý pravdu svojmu bratovi“ (Zachariáš 8, 16 a Efezanom 4, 25)  a „povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých a pretože vzrastie nezákonnosť, v mnohých vychladne láska“ (Matúš 24, 11–12). Pridal by som k tomu ešte Chestertona, ktorý sa vyjadril, že ak človek prestane veriť v Boha, uverí každej hlúposti.

Človek je totiž nepochybne tvor náboženský a nemá v srdci pokoj, kým nenadobudne dojem, že pochopil, čo je dobré a čo je zlé a aký je medzi tým rozdiel. Vidíme, že na spôsob náboženstva sa zvrhol aj vedecký ateizmus so svojím večne živým Leninom, svätou triednou nenávisťou a obradmi viery v duchu „Morálneho kódexu budovateľa komunizmu“; zvrhol sa v boj za mier prostredníctvom vojenských prehliadok a medzinárodného premenenia všetkých na svoj neomylný vzor. Tieto idey  nezmenili človeka a hoci sa určité vymenované tendencie držia, nikto im už veľmi neverí.

Vznikli teda rôzne neomarxizmy a cez heslá Frankfurtskej školy o rozvrate hierarchií a inštitúcií sa propaguje rovnosť všetkých a každého, teda vyznávanie princípu „vsio ravno“ alebo „total egal“, len v novšom vydaní. Žiaľ, treba na rovinu povedať, že po Druhom vatikánskom koncile sa touto cestou vydala aj katolícka Cirkev a postupne prešla až do dnešného smutného stavu faktického odmietnutia celej posvätnej tradície. Veľa som už o tom písal a som k smrti unavený to opakovať. Zdá sa, že sme podľahli aj novej diktatúre svojho dokonalého zdravotného stavu, ekologického modlárstva a odmietnutia zdravého rozumu v problematike vzťahov medzi mužmi a ženami a medzi deťmi a ich rodičmi.

Ako knihovník, ktorý štyridsať rokov chodil medzi regálmi, kde sa týčili nezmysly rokov tridsiatych, päťdesiatych i šesťdesiatych, som vakcinovaný  nepriestrelným optimizmom a naďalej verím v Boha, ktorý je semper maior (vždy väčší) ako všetky možné mutácie našich hlúpostí.

Maranatha! Príď, Pane!

 

Vlado Gregor

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.