„Ten, ktorý má také milosrdenstvo...“ (Sir 18,
13)
Podpísané inštitúty chcú predovšetkým potvrdiť svoju lásku k Cirkvi a vernosť Svätému Otcovi. Táto synovská láska je dnes poznamenaná veľkým utrpením. Cítime sa byť podozrievaní, odsúvaní na okraj, vyháňaní. V opise, uvedenom v sprievodnom liste k motu proprio Traditionis custodes zo 16. júla 2021, sa však nespoznávame.
„Ak hovoríme, že nemáme hriech...“ (1 Jn 1, 8)
Ani v najmenšom sa nepovažujeme za akúsi
„pravú Cirkev“. Naopak, svoju matku, v ktorej nachádzame spásu a vieru, vidíme
v Katolíckej cirkvi. Verne sa podriaďujeme právomoci Najvyššieho pontifika aj
diecéznych biskupov, ako ukazujú dobré vzťahy v diecézach (a úrady člena
kňazskej rady, archivára, kancelára či súdneho vikára, ktoré boli zverené našim
členom) aj výsledky kanonických či apoštolských vizitácií z posledných rokov.
Opakujeme, že sme verní učiteľskému úradu Cirkvi (vrátane Druhého vatikánskeho
koncilu a toho, čo nasledovalo po ňom) podľa katolíckej doktríny o priľnutí
náboženskou poslušnosťou, ktorá mu prináleží (porov. najmä Lumen gentium
25 a Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 891 a 892), ako dokazujú početné
štúdie a dizertačné práce, vypracované niektorými z nás za posledných 33 rokov.
Urobili sme nejaké chyby? Sme pripravení, ako
všetci kresťania, žiadať o odpustenie, ak do toho či onoho nášho člena preniklo
neprimerané vyjadrovanie či nedôvera voči autorite. Sme pripravení obrátiť sa,
ak naše srdcia poškvrnil duch predpojatosti či pýchy.
„... a Najvyššiemu svoje sľuby splň.“ (Ž 50,
14)
Prosíme, aby sa začal ľudský osobný dialóg,
naplnený dôverou, bez ideológií či chladných administratívnych výnosov. Radi by
sme dostali príležitosť stretnúť sa s osobou, ktorá pre nás bude predstavovať
materskú tvár Cirkvi. Chceli by sme jej vypovedať utrpenie, drámy, smútok
mnohých veriacich laikov z celého sveta, ale aj kňazov, rehoľníkov a
rehoľníčok, ktorí odovzdali svoj život na slovo pápeža Jána Pavla II. a
Benedikta XVI.
Bolo im prisľúbené, že „budú prijaté všetky
opatrenia, aby bola garantovaná identita ich inštitútov v plnom spoločenstve s
Katolíckou cirkvou“ [1]. Prvé inštitúty vďačne prijali kanonické uznanie zo
strany Svätého stolca v úplnej vernosti tradičnej pedagogike viery, najmä v
liturgickej oblasti (na základe Memoranda o porozumení z 5. mája 1988
medzi kardinálom Ratzingerom a Mons. Lefebvrom). Tento slávnostný záväzok bol
vyjadrený v motu proprio Ecclesia Dei z 2. júla 1988 a neskôr u každého
inštitútu rôznym spôsobom v ich zriaďovacích dekrétoch a definitívne
schválených konštitúciách. Rehoľníci, rehoľníčky a kňazi združení v našich
inštitútoch na ich základe zložili sľuby či prijali záväzky.
Takto, s dôverou v slovo Najvyššieho
pontifika, odovzdali svoj život Kristovi v službe Cirkvi. Títo kňazi, rehoľníci
a rehoľníčky slúžili Cirkvi obetavo a s odriekaním. Môžeme ich dnes
pripraviť o to, k čomu sa zaviazali? Môžeme ich pripraviť o to, čo im Cirkev
sľúbila ústami pápežov?
„Pozhovej mi...“ (Mt 18, 29)
Pápež František nabáda „pastierov, aby
načúvali s láskou a pokojom, s úprimnou túžbou vstúpiť do srdca drámy
týchto osôb a pochopiť ich uhol pohľadu, aby im pomohli lepšie žiť a
rozpoznať ich miesto v Cirkvi“ (Amoris laetitia, č. 312). Túžime
zveriť drámy, ktoré prežívame, otcovskému srdcu. Potrebujeme vypočutie a dobrú
vôľu, nie odsudzovanie bez predchádzajúceho dialógu. Prísny rozsudok vytvára
pocit nespravodlivosti a vyvoláva trpkosť. Trpezlivosť obmäkčí srdce.
Potrebujeme čas.
Počúvame dnes hovoriť o disciplinárnych
apoštolských vizitáciách v našich inštitútoch. Žiadame o bratské stretnutia,
kde by sme mohli vysvetliť, kto sme, aj dôvody nášho priľnutia k určitým
liturgickým formám. Prajeme si predovšetkým skutočne ľudský a milosrdný dialóg:
„Pozhovej mi...“
„Circumdata varietate...“ (Ž 45, 10)
Dňa 13. augusta tohto roku Svätý Otec
potvrdil, že v liturgických záležitostiach „jednota nie je uniformita, ale
mnohotvárna harmónia, ktorú vytvára Duch Svätý“ [2]. Túžime svojím skromným
dielom prispieť k tejto harmonickej a rozmanitej jednote, vedomí si toho, že
ako učí Sacrosanctum concilium, „liturgia je vrcholom, ku ktorému
smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila“
(SC, č. 10).
S dôverou sa obraciame predovšetkým na
biskupov Francúzska, aby sa začal skutočný dialóg a aby bol menovaný mediátor,
ktorý by pre nás bol ľudskou tvárou tohto dialógu. Pritom „sa treba vyhnúť
súdom, ktoré neberú do úvahy zložitosť rozličných situácií... Ide
o včlenenie všetkých; každému musíme pomôcť nájsť vlastný spôsob účasti na
cirkevnom spoločenstve, aby sa cítil byť predmetom ‚nezaslúženého,
bezpodmienečného a nezištného milosrdenstva‘“ (Amoris laetitia, č.
296–297).
Courtalain (Francúzsko) 31. augusta 2021
P. Andrzej Komorowski, generálny predstavený Kňazského bratstva svätého
Petra
Mons. Gilles Wach, generálny prior Inštitútu Krista Kráľa, zvrchovaného
kňaza
P. Luis Gabriel Barrero Zabaleta, generálny predstavený Inštitútu Dobrého
pastiera
P. Louis-Marie de Blignières, generálny predstavený Bratstva svätého
Vincenta Ferrerského
P. Gerald Goesche, generálny prepošt Inštitútu svätého Filipa Neriho
P. Antonius Maria Mamsery, generálny predstavený Misionárov svätého Kríža
Dom Louis-Marie de Geyer d'Orth, opát opátstva svätej Márie Magdalény v
Le Barroux
P. Emmanuel-Marie Le Fébure du Bus, opát augustiniánov v Lagrasse
Dom Marc Guillot, opát opátstva Sainte-Marie de la Garde
Matka Placido Devillersová, abatiša opátstva Zvestovania Panny Márie v Le
Barroux
Matka Faustine Bouchardová, opátka augustiniánok v Azille
Matka Madeleine-Marie, predstavená Adorátoriek Kráľovského Srdca Pána
Ježiša, zvrchovaného kňaza
::
[1] Informačná nóta zo 16. júna 1988, in Documentation
Catholique, č. 1966, s. 739.
[2]
Videoposolstvo Svätého Otca Františka účastníkom virtuálneho kongresu
latinskoamerických rehoľníkov a rehoľníčok 13.–15. augusta 2021.
::
Preklad: Karol Dučák
Francúzsky originál: nd-chretiente.com
Prežívame ťažké časy. Mnohí veriaci pociťujú smútok a neistotu, ich viera je otrasená. Cirkev prežíva ťažké obdobie, je oslabená útokmi zvonka i zlyhaniami viacerých svojich členov... Píše o tom aj kardinál Robert Sarah v knihe „Pane, zostaň s nami“: „Nesmiem mlčať. Kresťania sú zmätení. Deň čo deň ku mne zo všetkých strán volajú o pomoc ľudia, ktorí už nevedia, čomu veriť.“
OdpovedaťOdstrániťV súčasnej nekompromisnej vojne medzi prívržencami riadnej a mimoriadnej formy rímskeho rítu zastávam – paradoxne – kompromisný postoj a bojujem za právo oboch táborov na existenciu. Vlastne tejto vojne nerozumiem, pretože mimoriadne škodí celej Katolíckej cirkvi. Predovšetkým útoky a invektívy z tábora prívržencov mimoriadnej formy rímskeho rítu na katolícku hierarchiu ma šokujú. Práve preto som sa rozhodol preložiť do slovenčiny a uverejniť komuniké generálnych predstavených inštitútov, inklinujúcich k mimoriadnej forme rímskeho rítu, ako vzor kultivovanej formy komunikácie s pápežom a najvyššou hierarchiou Katolíckej cirkvi. Komuniké ma hlboko oslovilo, pretože je plné lásky, pokory a vernosti Katolíckej cirkvi, jedinej pravej Cirkvi Kristovej. Ak by všetci prívrženci mimoriadnej formy rímskeho rítu používali takýto kultivovaný slovník a neatakovali sústavne prívržencov riadnej formy rímskeho rítu, určite by bolo v Katolíckej cirkvi viac lásky a porozumenia. Ja sám som prívrženec riadnej formy rímskeho rítu, avšak vždy budem za zachovanie mimoriadnej formy rímskeho rítu. Existencia oboch foriem rímskeho rítu Katolícku cirkev neochudobňuje, ale naopak, obohacuje ju.
OdpovedaťOdstrániťDo rímskokatolíckej liturgie neodmysliteľne patrí tak riadna, ako aj mimoriadna forma rímskeho rítu. Liturgické zmierenie a maximálne možná kompatibilita oboch foriem rímskeho rítu podľa predstáv kardinála Saraha je jedine správnym východiskom zo súčasnej situácie a každý militantný a nezmieriteľný postoj ktoréhokoľvek katolíka mimoriadne škodí celej Katolíckej cirkvi. V tejto situácii je potrebné s bezhraničnou trpezlivosťou donekonečna opakovať geniálny výrok svätého Augustína, kresťanského teológa, spisovateľa, filozofa a mystika, cirkevného Otca a predstaviteľa latinskej patristiky v tomto znení: „V nevyhnutných veciach: jednota. V sporných veciach: sloboda. Vo všetkom láska.“
Kto chce uplatňovať len prvú vetu z výroku sv. Augustína a ignoruje ďalšie dve vety, je nepriateľ Katolíckej cirkvi, ktorý rozbíja jej jednotu zvnútra. Takíto vnútorní nepriatelia sú omnoho nebezpečnejší ako vonkajší nepriatelia Cirkvi.
Prejavy neúcty, nezáujmu až ignorantstva vidím na oboch stranách konfliktu. Domnievam sa, že táto „vojna“, i keď to asi nie je presné pomenovanie, je odrazom čohosi väčšieho, je odrazom rozdielneho chápania tradície a modernizmu, stability a pokroku, univerzality a ekumenizmu, ba rozdielneho chápania Kréda. Žiaľ, ubližuje to Cirkvi.
Odstrániť