Komuniké generálnych predstavených komunít Ecclesia Dei

 

„Ten, ktorý má také milosrdenstvo...“ (Sir 18, 13)

Podpísané inštitúty chcú predovšetkým potvrdiť svoju lásku k Cirkvi a vernosť Svätému Otcovi. Táto synovská láska je dnes poznamenaná veľkým utrpením. Cítime sa byť podozrievaní, odsúvaní na okraj, vyháňaní. V opise, uvedenom v sprievodnom liste k motu proprio Traditionis custodes zo 16. júla 2021, sa však nespoznávame.

 

„Ak hovoríme, že nemáme hriech...“ (1 Jn 1, 8)

Ani v najmenšom sa nepovažujeme za akúsi „pravú Cirkev“. Naopak, svoju matku, v ktorej nachádzame spásu a vieru, vidíme v Katolíckej cirkvi. Verne sa podriaďujeme právomoci Najvyššieho pontifika aj diecéznych biskupov, ako ukazujú dobré vzťahy v diecézach (a úrady člena kňazskej rady, archivára, kancelára či súdneho vikára, ktoré boli zverené našim členom) aj výsledky kanonických či apoštolských vizitácií z posledných rokov. Opakujeme, že sme verní učiteľskému úradu Cirkvi (vrátane Druhého vatikánskeho koncilu a toho, čo nasledovalo po ňom) podľa katolíckej doktríny o priľnutí náboženskou poslušnosťou, ktorá mu prináleží (porov. najmä Lumen gentium 25 a Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 891 a 892), ako dokazujú početné štúdie a dizertačné práce, vypracované niektorými z nás za posledných 33 rokov.

Urobili sme nejaké chyby? Sme pripravení, ako všetci kresťania, žiadať o odpustenie, ak do toho či onoho nášho člena preniklo neprimerané vyjadrovanie či nedôvera voči autorite. Sme pripravení obrátiť sa, ak naše srdcia poškvrnil duch predpojatosti či pýchy.

 

„... a Najvyššiemu svoje sľuby splň.“ (Ž 50, 14)

Prosíme, aby sa začal ľudský osobný dialóg, naplnený dôverou, bez ideológií či chladných administratívnych výnosov. Radi by sme dostali príležitosť stretnúť sa s osobou, ktorá pre nás bude predstavovať materskú tvár Cirkvi. Chceli by sme jej vypovedať utrpenie, drámy, smútok mnohých veriacich laikov z celého sveta, ale aj kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí odovzdali svoj život na slovo pápeža Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

Bolo im prisľúbené, že „budú prijaté všetky opatrenia, aby bola garantovaná identita ich inštitútov v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou“ [1]. Prvé inštitúty vďačne prijali kanonické uznanie zo strany Svätého stolca v úplnej vernosti tradičnej pedagogike viery, najmä v liturgickej oblasti (na základe Memoranda o porozumení z 5. mája 1988 medzi kardinálom Ratzingerom a Mons. Lefebvrom). Tento slávnostný záväzok bol vyjadrený v motu proprio Ecclesia Dei z 2. júla 1988 a neskôr u každého inštitútu rôznym spôsobom v ich zriaďovacích dekrétoch a definitívne schválených konštitúciách. Rehoľníci, rehoľníčky a kňazi združení v našich inštitútoch na ich základe zložili sľuby či prijali záväzky.

Takto, s dôverou v slovo Najvyššieho pontifika, odovzdali svoj život Kristovi v službe Cirkvi. Títo kňazi, rehoľníci a rehoľníčky slúžili Cirkvi obetavo a s odriekaním. Môžeme ich dnes pripraviť o to, k čomu sa zaviazali? Môžeme ich pripraviť o to, čo im Cirkev sľúbila ústami pápežov?

 

„Pozhovej mi...“ (Mt 18, 29)

Pápež František nabáda „pastierov, aby načúvali s láskou a pokojom, s úprimnou túžbou vstúpiť do srdca drámy týchto osôb a pochopiť ich uhol pohľadu, aby im pomohli lepšie žiť a rozpoznať ich miesto v Cirkvi“ (Amoris laetitia, č. 312). Túžime zveriť drámy, ktoré prežívame, otcovskému srdcu. Potrebujeme vypočutie a dobrú vôľu, nie odsudzovanie bez predchádzajúceho dialógu. Prísny rozsudok vytvára pocit nespravodlivosti a vyvoláva trpkosť. Trpezlivosť obmäkčí srdce. Potrebujeme čas.

Počúvame dnes hovoriť o disciplinárnych apoštolských vizitáciách v našich inštitútoch. Žiadame o bratské stretnutia, kde by sme mohli vysvetliť, kto sme, aj dôvody nášho priľnutia k určitým liturgickým formám. Prajeme si predovšetkým skutočne ľudský a milosrdný dialóg: „Pozhovej mi...“

 

„Circumdata varietate...“ (Ž 45, 10)

Dňa 13. augusta tohto roku Svätý Otec potvrdil, že v liturgických záležitostiach „jednota nie je uniformita, ale mnohotvárna harmónia, ktorú vytvára Duch Svätý“ [2]. Túžime svojím skromným dielom prispieť k tejto harmonickej a rozmanitej jednote, vedomí si toho, že ako učí Sacrosanctum concilium, „liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila“ (SC, č. 10).

S dôverou sa obraciame predovšetkým na biskupov Francúzska, aby sa začal skutočný dialóg a aby bol menovaný mediátor, ktorý by pre nás bol ľudskou tvárou tohto dialógu. Pritom „sa treba vyhnúť súdom, ktoré neberú do úvahy zložitosť rozličných situácií... Ide o včlenenie všetkých; každému musíme pomôcť nájsť vlastný spôsob účasti na cirkevnom spoločenstve, aby sa cítil byť predmetom ‚nezaslúženého, ​​bezpodmienečného a nezištného milosrdenstva‘“ (Amoris laetitia, č. 296–297).

 

Courtalain (Francúzsko) 31. augusta 2021

 

P. Andrzej Komorowski, generálny predstavený Kňazského bratstva svätého Petra

Mons. Gilles Wach, generálny prior Inštitútu Krista Kráľa, zvrchovaného kňaza

P. Luis Gabriel Barrero Zabaleta, generálny predstavený Inštitútu Dobrého pastiera

P. Louis-Marie de Blignières, generálny predstavený Bratstva svätého Vincenta Ferrerského

P. Gerald Goesche, generálny prepošt Inštitútu svätého Filipa Neriho

P. Antonius Maria Mamsery, generálny predstavený Misionárov svätého Kríža

Dom Louis-Marie de Geyer d'Orth, opát opátstva svätej Márie Magdalény v Le Barroux

P. Emmanuel-Marie Le Fébure du Bus, opát augustiniánov v Lagrasse

Dom Marc Guillot, opát opátstva Sainte-Marie de la Garde

Matka Placido Devillersová, abatiša opátstva Zvestovania Panny Márie v Le Barroux

Matka Faustine Bouchardová, opátka augustiniánok v Azille

Matka Madeleine-Marie, predstavená Adorátoriek Kráľovského Srdca Pána Ježiša, zvrchovaného kňaza

 

::

[1] Informačná nóta zo 16. júna 1988, in Documentation Catholique, č. 1966, s. 739.

[2] Videoposolstvo Svätého Otca Františka účastníkom virtuálneho kongresu latinskoamerických rehoľníkov a rehoľníčok 13.–15. augusta 2021.

::

Preklad: Karol Dučák

Francúzsky originál: nd-chretiente.com