Otvorený list predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi

 

Vážený pán Ing. Eduard Heger, premiér SR,

mesto Vranov nad Topľou nikdy nepatrilo k najväčším na Slovensku. Až do druhej svetovej vojny bolo vidieckym mestečkom s minimálnym hospodárskym významom a pripomínalo skôr väčšiu dedinu. Vývoj mesta i celého regiónu výrazne zaostával za vyspelým svetom. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1938 žilo vo Vranove nad Topľou 3 564 obyvateľov. Mestečko síce bolo od roku 1919 sídlom okresu, ale malo poľnohospodársko-živnostenský charakter. Nebol tu prakticky žiaden priemysel. Nachádzali sa tu prevažne spracovateľské a remeselnícko-živnostenské dielne. Iba v okolí mesta, v Merníku, sa nachádzali bane na ťažbu rumelky, jediný podnik, ktorý mal priemyselný charakter. Tento podnik však zanikol v roku 1937, keď francúzska spoločnosť Le Cinabre definitívne zastavila ťažbu. V roku 1940 štát nechal bane zatopiť vodou.

Bolo tu pred druhou svetovou vojnou tiež niekoľko závodov na ťažbu a spracovanie kameňa a zeminy – cementáreň v Skrabskom, tehelňa v Čemernom a niekoľko kameňolomov. Okrem toho bolo v meste a okolí ešte niekoľko liehovarov, mlyny, píly a malé živnosti (najmä obuvníci a výroba sviečok). V meste sídlili viaceré peňažné ústavy. Obyvateľstvo však trpelo veľkou nezamestnanosťou. Vranovský región postihol fenomén vysťahovalectva. Najsilnejšie boli dve vlny. Prvá v rokoch 1880–1910, druhá v rokoch 1920–1930. V rokoch 1923–1934 sa z vranovského okresu vysťahovalo 1 530 osôb.

Počas druhej svetovej vojny došlo k výraznejšiemu hospodárskemu oživeniu v regióne. Najväčší význam pre budúci rozvoj mesta a okresu malo vybudovanie železničnej trate Prešov – Vranov – Strážske. S jej výstavbou sa začalo v roku 1939 a do prevádzky bola slávnostne uvedená v roku 1943. Táto železničná trať sa stala predpokladom hospodárskeho povznesenia vranovského regiónu po druhej svetovej vojne.

Najväčší hospodársky rozmach v celých svojich dejinách však zaznamenal okres Vranov nad Topľou i samotné okresné mesto v období rokov 1948–1989. Postavilo sa tu niekoľko väčších i menších priemyselných závodov, z ktorých najväčší, národný podnik Bukóza Vranov nad Topľou, zamestnával v čase najväčšieho rozmachu vyše 3 tisíc zamestnancov. Základný kameň tohto podniku bol položený 16. mája 1948 a závod začal s výrobou v roku 1955. Vybudovali sa však aj ďalšie veľké priemyselné podniky v meste a okolí: Pórobetón a Slovenka vo Vranove n/T., Nová tehelňa v Čemernom, Tatraľan v Hlinnom, Cementáreň v Bystrom, ale aj mnohé menšie podniky. Vznikli špičkové družstvá, vybudovali sa cesty, školy, bytovky, kultúrne a osvetové zariadenia. Od roku 1953 má Vranov nad Topľou polikliniku a od roku 1960 tu bola nemocnica so 136 posteľami. Nezamestnanosť bola pred rokom 1989 neznámym pojmom, aj keď je potrebné priznať, že v socialistickom hospodárstve bola typická prezamestnanosť a ľudia boli často zamestnávaní len preto, aby vôbec mali nejakú prácu. Celý región zaznamenal búrlivý rast. Najvýraznejšie sa zmenilo samotné okresné mesto. Kým pri sčítaní ľudu k 1. 3. 1950 mal Vranov nad Topľou len 3 919 obyvateľov, v roku 1991 ich v meste žilo 22 487. Štyri desaťročia zmenili Vranov nad Topľou z driemajúceho provinčného mestečka na ozajstné mesto, priemyselno-poľnohospodárske centrum okresu.

V Novembri 1989 sme sa dočkali zmeny, ktorá priniesla mnohé pozitíva, ale, žiaľ, aj mnohé negatíva. Tie negatíva sme obzvlášť výrazne pocítili práve vo Vranove nad Topľou. Najväčšia rabovačka v dejinách Slovenska, ktorá dostala eufemistický názov privatizácia, zruinovala Vranov nad Topľou, ale aj mnohé iné regióny Slovenska. Nie, nepatrím medzi tých, ktorí si želajú návrat pomerov spred Novembra 1989, no jedným dychom hovorím, že ponovembrové slovenské vlády Vranov nad Topľou zruinovali. Mnohé podniky tu zakapali, ekonomika upadla a ľudia sa rozutekali za prácou do všetkých končín sveta. K 31. 12. 1998, len deväť rokov po Novembri 1989, predstavovala miera nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou rekordných 30,12 percenta. Takmer jedna tretina práceschopných ľudí bola bez práce!!! Vizitka experimentátorov s chorými hlavami, medzi ktorými vynikal Ivan Mikloš, táto temná postava novodobých slovenských dejín. Je vôbec ťažké pochopiť, že tento človek doposiaľ nebol trestne stíhaný.

Od čias medzivojnovej Československej republiky neemigrovalo za prácou do cudziny toľko ľudí, ako práve po roku 1989. To je skutočná hanba a obžaloba nového, kvázi demokratického režimu. Aj vyše tri desaťročia po Novembri 1989 je Vranov nad Topľou torzom skutočného mesta, ktorého osud nikoho z bratislavských politikov, sediacich na svojich teplých miestečkách, netrápi. A to aj napriek tomu, že podľa počtu obyvateľov je Vranov nad Topľou na 33. mieste v poradí slovenských miest.

A aby to nebolo málo, vláda SR vedená Vami, pán premiér, chce dielo skazy nášho mesta dokončiť a vrátiť nás hlboko do minulosti. Postupne nám chce vziať akútnu nemocnicu a plánuje mesto pripraviť aj o okresný súd. Vranov nad Topľou sa tak stane skutočnou čiernou dierou a hanbou Vašej nepodarenej, neschopnej vlády, ktorá začala nivočiť Slovensko po parlamentných voľbách v roku 2020.

Je mi ťažko pri srdci, keď sa musím ja, katolícky žurnalista a spisovateľ, pokoriť a priznať krutú pravdu: jediný režim, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj vranovského regiónu, bol ten, ktorý tu vládol v rokoch 1948–1989 a diskriminoval nás katolíkov. Tento krutý režim prenasledoval duchovenstvo i radových veriacich, ale nešetril na zdraví obyvateľstva. Staval nemocnice nie tam, kde je to výhodné pre oligarchov a pokrivených politikov, ale tam, kde to potrebujú obyčajní ľudia. V tomto bol socialistický režim pri všetkých svojich chybách lepší ako súčasná totalita, slúžiaca záujmom hŕstky vyvolených.

Dnes musím tomuto režimu z rokov 1948–1989, napriek všetkým výčitkám na jeho adresu, poďakovať za to, čo pre naše mesto urobil. Žiaľ, všetko, čo bolo predtým aj potom, bola skutočná čierna diera. A Vám, pán premiér SR, odkazujem: Beda vám, politikom súčasnej vládnej koalície na čele s Vami, pán premiér! Zabúdate na to, že národ nebude donekonečna tolerovať aroganciu moci a jedného dňa sa vzoprie totalitnému režimu. Hnev ľudu, hnev Boží! A vás zmetie na smetisko dejín cunami tohto hnevu. Už možno čoskoro. Mňa i iných Vašich kritikov môžete odstrániť, ale ľud celej krajiny odstrániť nemôžete. Biblia hovorí: „Veď strom poznáš po ovocí“ (Mt 12, 33). A to Vaše ovocie, pán premiér, odporne zapácha.

 

S pozdravom a úctou

Karol Dučák, katolícky žurnalista a spisovateľ

 

Na vedomie:

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, OĽaNO, SME RODINA, Peter Pellegrini, SMER-SD, ZA ĽUDÍ, Tomáš Taraba, Juraj Draxler, JUDr. Adriana Krajníková, Sme, Pravda, Aktuality.sk, Hlavné správy, PriestorNet, Katolícke noviny, TK KBS a iní.