- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

12. októbra 2021

Američania si môžu pre protiruské sankcie trhať vlasy

 

Karol Dučák

Keď Američania začali v roku 2014 ekonomickú vojnu proti Rusku a rozhodli sa „trestať“ obyvateľov najväčšej krajiny sveta sankciami, netušili, že si strelili nie do jednej, ale do oboch nôh. História nás už neraz poučila o tom, že ekonomické sankcie sú dvojsečná zbraň, ktorá zvyčajne poraní obe strany konfliktu. Zvlášť naliehavo sa nám táto pravda pripomína v prípade protiruských sankcií. Spočiatku sa Rusom pod ťarchou sankcií ťažko dýchalo, lenže teraz pre nich nastávajú zlaté časy. Rastú ceny poľnohospodárskych produktov, ropy, plynu a iných surovín, a to je voda na mlyn ruskej ekonomiky.

Pod vplyvom globálneho ekonomického oživenia po kríze 2020 a hladu po mnohých druhoch surovín začali niektorí pomerne vplyvní ekonómovia hovoriť o začiatku nového supercyklu. Ide o dlhé obdobie významných štrukturálnych zmien v ekonomike, keď ceny poľnohospodárskych produktov, ropy, plynu a iných surovín rastú roky alebo dokonca desaťročia. V uplynulých sto rokoch „existovali na svete štyri také supercykly. Rastová fáza posledného z nich bola pozorovaná v rokoch 1996–2008“ (gmk.center).

Náznaky blížiaceho sa nového komoditného supercyklu sa prejavili aj pri minuloročnom skoku v cenách železnej rudy. V januári 2021 ceny železnej rudy začali prudko stúpať a dosiahli svoju historickú úroveň z roku 2014 vo výške 170 dolárov za tonu. Tento rast spôsobil predovšetkým vysoký dopyt na čínskom trhu. Na trhu rastie hlad aj po iných surovinách. Ide o kobalt, meď, lítium, nikel a iné komodity. Niektorí odborníci očakávajú skokový nárast cien ropy, medi a lítia.

Je však potrebné konštatovať, že nie všetci odborníci sa stotožňujú s tvrdením o začiatku nového supercyklu a naopak tvrdia, že dlhodobý nárast cien rôznych druhov surovín v najbližšej budúcnosti je nepravdepodobný. Náhle ukončenie „lockdownov“ a nerovnováha celého globálneho hospodárstva v roku 2020 vyvolali náhly nedostatok surovín a značný dodatočný dopyt, ktorý nebolo možné v krátkej dobe uspokojiť. Zdá sa však, že to nie je dlhodobý faktor. Predpokladá sa, že značná časť cien komodít dosiahne vrchol v roku 2021 v dôsledku oživenia dodávok po globálnom konci pandémie (porov. gmk.center).

V každom prípade, či už dlhodobo alebo krátkodobo, je tu predpoklad pre pomerne stabilný rast ekonomiky Ruska, ktorý možno badať už v súčasnosti. Rusko profituje predovšetkým z rastu cien ropy a zemného plynu.

Ruská vláda očakáva, že zisk zo sektora ropy a zemného plynu v roku 2022 bude predstavovať 9,54 bilióna rubľov (7,2 percenta HDP). V roku 2024 podľa prognózy klesne hodnota zisku na 8,56 bilióna rubľov (porov. gazeta.ru). Spoločnosť Lukoil zaznamenala v druhom kvartáli tohto roku výrazný rast produkcie a zisk na úrovni 189,8 miliardy rubľov (2,18 miliardy eur). Pritom „zisk pred úrokmi, daňami a odpismi (EBITDA) vzrástol zo 137,2 miliardy na 339,8 miliardy rubľov“ (trend.sk). Vzrástla aj cena zemného plynu a tak sa Rusko dostalo do veľmi výhodnej pozície exportéra tejto vzácnej komodity. Veľkoobchodná cena plynu „pre európsky trh presiahla v Holandsku prvý raz sto eur za MWh“ (e.dennikn.sk).

Ruské Минфин (Ministerstvo financií) vo svojom rozpočte očakávalo cenu plynu v roku 2022 na úrovni 208,4 dolára za tisíc metrov kubických, čo je oproti predchádzajúcej prognóze o 30,4 percenta viac. Ceny plynu v roku 2023 sa očakávajú na úrovni 192,3 dolára za tisíc kubických metrov (+ 19,7 percenta oproti predchádzajúcej prognóze). V roku 2024 sa predpokladá pokles ceny „modrého paliva“ na 180,6 dolára za tisíc metrov kubických. Pre porovnanie, „v roku 2020 bola cena plynu 126,8 dolára za tisíc metrov kubických“ (gazeta.ru).

Zlou správou pre európskych odberateľov je tendencia Gazpromu uprednostniť domáci trh pred exportom do zahraničia. Rusko totiž očakáva dlhú zimu. Rastie však aj dopyt po zemnom plyne v Európe jednak v dôsledku zotavovania sa ekonomík po ukončení „lockdownov“, ako aj v očakávaní príchodu chladného počasia a obáv o osud dodávok. Vplyv na cenu plynu môže mať aj chybná politika európskych vlád, ktorá zavinila nízke súčasné zásoby tejto suroviny pred vykurovacou sezónou. Gazprom môže situáciu využiť na zvýšenie zisku z exportu zemného plynu do Európy.

Výhody pre Rusko však plynú aj z rekordného rastu svetových cien uhlia, ktoré prekročili hranicu dvesto dolárov za tonu tepelného uhlia. Odborníci, s ktorými robili rozhovor noviny Известия, sa domnievajú, že rast cien umožní krajine zarobiť peniaze. Ceny uhlia za menej ako šesť mesiacov vzrástli o viac ako tristo percent. Experti zároveň nadobudli presvedčenie, že o uhlie bude stabilný záujem aj v nasledujúcom desaťročí. Finančný expert Dmitrij Pučkarev tvrdí, že otázka „vrátenia“ uhoľného priemyslu nadobúda v súčasnej dobe na aktuálnosti. Podľa Pučkareva „spotrebiteľom, ktorí sú zainteresovaní na ekologickejších palivách, chýbajú zdroje. Na pozadí rastúcich cien plynu je ekologický program príliš drahý a núti ľudí vrátiť sa k uhliu“ (citované podľa: lenta.ru).

Rastú však aj svetové ceny potravín a aj to hrá Rusom do karát. Vďaka sankciám sa Rusi vrhli na vlastnú produkciu potravín a Rusko sa stalo jedným z najväčších svetových exportérov agroproduktov. Program postupného znižovania závislosti Ruska od agroimportu, podporovaný štátom od roku 2014 ako protiopatrenie, vyvolané sankciami, prináša pozoruhodné úspechy. V roku 2020, po prvý raz v postsovietskej histórii, sa Rusko stalo čistým vývozcom poľnohospodárskych produktov a prestalo byť závislé na dovoze potravín od USA a európskych krajín.

Ako informovalo začiatkom tohto roka ruské Минсельхоз (Ministerstvo poľnohospodárstva), „ruský vývoz potravín dosiahol v roku 2020 rekordné maximum 30,7 miliárd dolárov, v porovnaní s vývozom zaznamenaným v predchádzajúcom roku 25,6 miliárd dolárov. V roku 2020 Rusko vyvážalo svoje poľnohospodárske produkty do 150 krajín“ (hlavnydennik.sk).

Najväčší nárast zaznamenal vývoz mäsa, podporovaný rastúcim dopytom z Číny, ktorý podľa dostupných údajov medziročne vzrástol o 49 percent na celkovú hodnotu takmer 900 miliónov dolárov. Peking zostáva hlavným importérom ruských potravinárskych výrobkov s podielom 13 percent na celkových tržbách. Druhým najväčším dovozcom ruských potravín je Turecko (podiel desať percent), tretím Kazachstan (podiel sedem percent)... (porov. prokhab.ru).

V tomto roku dosiahlo Rusko k 12. septembru 2021 o 18 percent vyšší vývoz poľnohospodárskych výrobkov ako v rovnakom období minulého roka. Export agroproduktov z Ruskej federácie k uvedenému dňu stúpol na 21,74 miliardy dolárov (porov. 1prime.ru).

Prílišná orientácia na export by však mohla ohroziť zásobovanie potravinami na domácom trhu, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k nárastu cien potravín pre obyvateľstvo krajiny. Preto ruská vláda zaviedla vývozné obmedzenia a zvýšila exportné clá na vývoz obilia, aby udržala jeho minimálne zásoby doma. Podľa správy z 5. októbra 2021 ruské Минсельхоз znížilo prognózu vývozu obilia v sezóne 2021/2022 „na 45–48 miliónov ton. Predtým ministerstvo odhadovalo potenciál exportu na 51 miliónov ton“ (interfax.ru).

V zmysle všetkých uvedených faktov možno očakávať, že Rusko čaká pomerne stabilný rast ekonomiky. Aké sú však konkrétne čísla? Väčšina ekonómov, ktorých oslovil ruský obchodný denník Ведомости, očakáva, že Rusko v roku 2021 zaznamená prebytok federálneho rozpočtu a rozpočtové príjmy sa zvýšia o 20 percent. Hlavnou hybnou silou rastu príjmov budú vysoké ceny ropy, rýchlejšie oživenie ekonomiky a tiež zrýchlená inflácia, ktorá prispieva k vyšším daňovým príjmom. Podľa konsenzuálnej prognózy analytikov ruská ekonomika v tomto roku porastie o 3,9 percenta, pričom nikto z opýtaných analytikov neočakával rast HDP pod 3,4 percenta. Experti zároveň predpovedajú, že budúci rok sa rast HDP Ruska spomalí na 2,5 percenta v dôsledku efektu vysokého základu roka 2021, spomalenia rastu vonkajšieho dopytu, ako aj stagnácie domáceho dopytu. Žiadny z analytikov však neočakáva rast ekonomiky v roku 2022 pod dve percentá, najväčšiu dynamiku očakáva Sber CIB Investment: 3,2 percenta.

Na konci tohto roka bude inflácia v Rusku 5,9 percenta a budúci rok sa nedostane k štyrom percentám. Odborné odhady sa pohybujú od 4 do 4,6 percenta. Výmenný kurz rubľa v roku 2021 bude v priemere 72,5 rubľa/$, budúci rok experti očakávajú oslabenie rubľa na 74,5 rubľa/$. Priemerná ročná cena ropy v roku 2021 bude 65,2 dolára za barel a budúci rok klesne na 62,9 dolára za barel, vyplýva z konsenzu (porov. vedomosti.ru).

Je viac-menej isté, že v Rusku dôjde k stabilnému hospodárskemu rastu. Konsolidácia krajiny je proces, ktorý už sotva môžu ohroziť vonkajšie faktory. Ohrozenie môže prísť len zvnútra krajiny. Zrejme najvážnejšou vnútropolitickou hrozbou pre Rusko je demografická katastrofa. Ak sa tú nepodarí eliminovať, nijaké ekonomické stimuly nezažehnajú bankrot najväčšej krajiny sveta.

 

Karol Dučák


::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

4 komentáre:

  1. Anonymný12.10.21

    Vážený pán Dučák! Doteraz som mal dojem, že ovládate viac-menej iba cirkevnú problematiku a venujete sa iba týmto témam. Šokovali ste ma dnešným článkom ktorý som si dychtivo, podrobne a so záujmom prečítal. Podľa mňa by ste tento príspevok mali ponúknuť ostatným možno aj zaostávajúcim periodikám, ktoré sú tendenčne namierené proti Rusku a smiešne sa vyhlasujú za investigatívne médiá. Pochybujem však, že by takýto hodnotný príspevok zariadili. Blahoželám, potešil ste ma! Milan Kupecký, slovenský publicista, humorista

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák12.10.21

      Ďakujem veľmi pekne za uznanlivé slová, pán kolega Milan Kupecký. Je to pre mňa vzpruha do ďalšej tvorby.

      Odstrániť
  2. Videozáznam z tlačovej konferencie Klubu 500 a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na tému „vplyv cien energií na priemyselné podniky“.
    Zaujímavé a súvisiace s témou článku:

    https://www.youtube.com/watch?v=hOknKBvzc4Q

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný15.10.21

    Zaujímavá informácia pán Maršálek. Nielen pre odborníkov, ktorých sa to bezprostredne týka. Ešte šťastie, že máme tie sociálne siete. Aspoň na niečo je ten internet dobrý! V tých printových, vrátane bulvárnych denníkoch a v podstate aj v televízii (nielen v americkej Markíze) nás v protiklade iba zavádzajú. Sú to pre nás akoby sme žili dva svety. Iba múdry človek si vie pri porovnaní vybrať a zistiť, kde je vlastne pravda. Veľmi ma prekvapuje čoho sú súčasní redaktori väčšiny médií za peniaze robiť - publikovať. Myslím, že to čo píšu je vlastne v protiklade s ich svedomím. Ako sa vulgárne vraví - špiníme si do vlastného hniezda! Čitateľom Priestornetu prajem pekný deň! milan

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.