Vlado Gregor |
a vlastným cieľom a zámerom sa klaňať...
Niet väčšieho pokušenia pre človeka ako
preceňovať svoje sily. Na druhej strane, bez snaženia sa o úspech v
profesionálnom aj osobnom živote a bez snahy o úspech a šťastie vlastných detí
by takpovediac neboli ľudské dejiny a nemali by sme ani možnosť poučiť sa
z vlastných chýb.
Je iste cenná i nevyhnutná existencia svätých
a nezištných ľudí, má zmysel ako poučenie a regulácia pre väčšinu, často márne sa
snažiacu o blahobyt a pohodu pre seba a tých „svojich“. Ale snaha o akési
abstraktné šťastie a všeobecnú dokonalosť vedie k totálnemu
nešťastiu a k absurdite vo všetkom – ako to momentálne vidíme a vďaka mediálnym
možnostiam často v priamom prenose sledujeme.
Nie je v našich možnostiach a schopnostiach
zmeniť človeka, často ani milovaného priateľa a blízkeho, tobôž nepriateľa
a na míle vzdialeného. Snažíme sa o svoje malé šťastie a pohodlie, a to samo osebe
nie je zlé, len berme vždy pritom ohľad na druhých, ktorí od nás závisia a majú
nás radi. Často je to tak: čím menej zodpovednosti máme, tým máme viac radosti,
a ak nám chýbajú niektoré rozumové či silové šikovnosti, tým viac šťastia
nachádzame a prežívame.
Zodpovednosť mocných a šikovných je obrovská a
mlčanie k tomu, čo vidíme a chápeme, je veľkým hriechom. Ak máme talent
a dar vyjadriť sa a aspoň niečo napraviť a ani sa o to nepokúsime, budeme
potrestaní a zahanbení – a určite si trest a hanbu zaslúžime.
Už Jób nám hovorí, že bojom je život muža na
zemi. My sa nie môžeme, ale musíme usilovať o pravdu aj za cenu osobnej obety a
pritom nemôžeme počítať s tým, že nás niekto pochváli a ocení. Je to boj na
osobnej aj verejnej rovine, robíme v ňom nevyhnutne aj chyby, prejavené talenty
majú aj nezavinené kazy, ale počíta sa úprimnosť a cieľ pomáhať, zverejňovať a
aplikovať to dobré a osožné, čo je v nás.
Sám takto bojujem od roku 1978 a svetový
úspech sa nekoná a nedostavuje. Ale stále verím v to, že hladní a smädní po spravodlivosti
budú nasýtení. A ak nás aj nikto neocení, v závere si nás ocení Boh. Silu nám
už v tomto živote dodáva to, že pár našich blízkych predsa len potešíme, takže
nejakú odmenu a radosť máme už na tomto svete, teda v tomto prevažne slzavom
údolí.
Často sa mi stávalo aj stáva, že ma niekto
odsúdi bez akýchkoľvek argumentov. Ak si niekto pred nami a našimi snaženiami, prežívaním
a istotami zakryje oči a zapchá uši, tak je to vlastne sladkým a príjemným
potvrdením toho, že sme na dobrej ceste.
Mnohé medziľudské siete a vzťahy sa teraz
ničia a trhajú. Spevňujme ich aj za cenu toho, že nás niektorí nepochopia, vynadajú
nám, alebo aj uškodia. Naši svätí predchodcovia sa utešovali tým, že ešte
neodporovali až do krvi. Je to motív a potecha aj pre nás, súčasných a
moderných. Počúvajme, čo nám evanjelium prikazuje a neprevracajme nehanebne
slová Ježiša Krista. Nepľujme na jeho osobné utrpenie a obetu prinesenú za nás všetkých
– hlavne my, ktorí ho rešpektujeme a nasledujeme!
Vlado Gregor
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.