Životný priestor
Každý človek je hriešny. To však ešte nemusí
znamenať záhubu. Záhubu neodvratne prináša čosi iné – tvrdohlavé odmietanie
Boha, odmietanie jeho milosti, trúfalá neposlušnosť.
Človek nesmie byť ako zviera. Beda mu, keď vyplní svoj život iba uspokojovaním telesných potrieb. Beda tým, ktorí urážajú a zneucťujú Božie meno, odmietajúc milosrdenstvo.
Viem, že to človeku dneška znie moralizátorsky
a staromódne, azda zveličene, ale taká je pravda kresťanskej viery.
Sme hriešni, ale nedovoľme si úplne odpadnúť
od Boha. On jediný je zárukou našej ľudskej hodnoty a dôstojnosti.
Kresťanstvo nás neobmedzuje, naopak, dáva nám životný priestor a prísľub prečnievajúci
do večnosti (1 Jn 4, 16): „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a
Boh ostáva v ňom.“
::
Predchádzajúce: Nedeľné slovo (143)
Slepec Bartimej sediaci pri ceste sa nenechal znechutiť tými, ktorí sa ho snažili umlčať tým, že jeho snaha o zmenu je zbytočná. Nech sa aj my spoliehame viac na Boha, od ktorého prichádza skutočná nádej a spása /podľa M. Bubáka/ l
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. Súhlasím. Kiežby to tak bolo...
Odstrániť