Duch oživuje
Niekedy stačí málo – povedať alebo nepovedať
slovo, zapnúť alebo vypnúť televíziu či počítač, prísť alebo odísť. Niekedy
stačí naozaj málo na to, aby sa pohli a stali veľké veci.
Jednou kvapkou pretečie pohár, jedno slovo zarezonuje v dejinách, liek sa podáva v presných dávkach. Trochu inak povedané: dobrého býva málo. A to dobré si treba chrániť a zápasiť oň.
Záleží teda aj na dnešku. Záleží na každom
dni, každej chvíli, na našich rozhodnutiach, myšlienkach, slovách, skutkoch. Naše
myšlienky, slová a skutky čosi budujú alebo rúcajú, niekam nás posúvajú.
My sa posúvame! My sa formujeme a dávame sa formovať. Deň za dňom, krok za
krokom, odniekiaľ niekam.
A tak sa z malého stáva veľké...
Telo možno nevládze, no duch oživuje.
::
Predchádzajúce: Nedeľné slovo (144)
Láska k Bohu K ľuďom sa nevylučuje ale podmieňuje, nedajú sa oddeliť. Bez lásky je život nemožný. Ona mu dáva zmysel a náplň. l
OdpovedaťOdstrániťOpravdivá kresťanská láska k ľuďom nie je možná bez lásky k Bohu. Humanizmus bez Boha je podvod a klam.
Odstrániť